Koncom januára prichádza na javisko Opery SND nová inscenácia Pucciniho Bohémy v réžii špičkového svetového režiséra Petra Konwitschného. Opera SND touto inscenáciou nahradila predošlé naštudovanie, ktoré sa na javisku SND hralo takmer 20 rokov. Nanovo toto dielo hudobne naštudoval súčasný hudobný riaditeľ Opery SND Friedrich Haider.
Taliansky skladateľ Giacomo Puccini žil ako študent typickým študentským životom a tak trochu si užíval v rôznych štvrtiach mesta. Bolo známe, že v uliciach Milána bolo teplejšie, ako v Pucciniho izbe. So svojimi priateľmi sa Puccini stretával v obľúbenej kaviarni Biffi v Miláne. Tam mával aj ľúbostné schôdzky, ale okrem týchto schôdzok sa tam stretával aj so skupinkou umelcov, s milánskymi bohémskymi intelektuálmi, nazývanými ,,strapatí“. Títo mladí ľudia si život užívali naplno. Umelci sa správali výstredne, užívali alkohol a všetko to okolo nespútanej zábavy.
Tento študentský život Puccinimu pomohol dokonale zachytiť život protagonistov jeho populárnej opery Bohéma. V diele zachytil všetky momenty svojho študentského života. Mimi je jednoduché mladé usmievavé dievča, ktoré hlavne v prvých dvoch dejstvách stelesňuje usmievavú krásku. V jeho diele Mimi predstavuje mladosť a všetky pozitívne hodnoty, ktoré s tým súvisia. Osud Mimi je v podstate osudom všetkých typických Pucciniho ženských postáv. Umiera a jej osud je strašný. Puccini mal ženy veľmi rád a akoby si prial, aby žili aj po smrti.
Hudobné reč Pucciniho hudby sa najviac podobá reálnemu životu človeka a práve tým je jeho hudba blízka aj operným laikom. Jeho široko tiahnuce sa nádherné melódie oslovia snáď každého. Hudba Bohémy má v sebe ľahkosť bohémskeho života, smútok aj radosť a vytvára atmosféru parížskej Latinskej štvrte. Je to opera plná lásky, túžby, zúfalstva aj nádeje, kreslí chvíle veľkých citových vášní, ktoré sú na hranici života a smrti.
Bohéma je štvrtá Pucciniho opera ale v poradí druhá, ktorá po Manon Lescaut zaznamenala okamžitý úspech a právom patrí do zlatého fondu. Predlohou k libretu romantickej ľúbostnej dráme Bohéma je kniha francúzskeho spisovateľa Henriho Murgera Scény zo Života bohémy. Libreto napísali talianski spisovatelia Giuseppe Giacosa a Luigi Illica.
Opera mala svoju svetovú premiéru 1. februára 1896 v Turíne (Taliansko) pod taktovkou Artura Toscaniniho, ktorý svetovú premiéru Pucciniho opery dirigoval po prvýkrát. Ďalšie Pucciniho svetové premiéry opier, ktoré dirigoval slávny Toscanini boli Dievča zo zlatého západu a jeho posledné veľké operné dielo Turandot. Na rozdiel od predlohy opery, kde príbeh po smrti Mimi pokračuje ďalej a protagonisti žijú svoje životy, opera sa smrťou Mimi končí, čo je typickým znakom Pucciniho opier.
Slovenská premiéra tejto opery sa konala 7. septembra 1922 v hudobnom naštudovaní Milana Zunu a v réžii Jozefa Munclingera. Odvety sa stala stálicou repertoáru SND. Poslednú uvedenie Bohémy na javisku našej prvej scény malo premiéru 7. októbra 1994. Hudobne dielo naštudoval Ondrej Lenárd a pod réžijnu koncepciu sa podpísal Václav Vĕžník. Derniéra tejto inscenácia sa konala 28. júna 2013. Dôvodom stiahnutia inscenácie bola obmena repertoáru a inscenačných poetík. Toto je v poradí dvanáste naštudovanie na javisku našej prvej scény.
Nie je to ale úplne nové naštudovanie, pretože táto inscenácia mala premiéru v roku 1991 v Lipsku a neskôr v Lisabone. Nový rozmer dostáva v speváckom obsadení a v hudobnom naštudovaní. ,,Tá inscenácia má 23 rokov a v podstate sa nezmenila. Scéna sa postupne vyprázdňuje, v posledných dvoch obrazoch už nie je na scéne skoro nič a Mimi umiera na zemi. To čo je iné je to, že v nej spievajú iní speváci, diriguje iný dirigent. Ak vysvetľujem jednotlivé situácie spevákom v tomto naštudovaní, tak je to úplne iné ako pred rokmi v Lipsku, alebo v Lisabone, pretože oni sú iní a ja chcem, aby sa situácie v príbehu odvíjali z ich vlastného chápania a z ich vlastných životných skúsenosti.“, uviedol Konwitschny.
Hudobne toto dielo v Opere SND naštudoval hudobný riaditeľ opery Friedrich Haider, ktorý považuje spoluprácu s Petrom Konwitschnym za jednu z najkrajších a najplodnejších spoluprác v jeho vyše tridsaťročnej divadelnej praxi. ,,Spolupráca s Petrom Konwitschným bola motivujúca. Vytiahol nás do takej sféry divadelného umenia, kde sa aktivovali naše vlastné duše, naše vlastné skúsenosti.“, uviedol na tlačovej konferencii k premiére Friedrich Haider a vyjadril potešenie z ďalšej spolupráce s týmto svetovým režisérom, ktorý v budúcej divadelnej sezóne v SND naštuduje Janáčkovú operu Věc Makropulos. Širší pohľad Friedricha Haidera na toto dielo si prečítate TU…
Peter Konwitschny, ktorý je považovaný za jedného z najkontroverznejších režisérov súčasnosti, prijal pozvanie do Bratislavy už po tretíkrát. Jeho predošlé dve spolupráce sa spájajú s naštudovaním operných inscenácii Čajkovského opery Eugen Onegin a Pucciniho Madama Butterfly. Prvá z menovaných je stále súčasťou repertoáru Opery SND.
Bohému vníma režisér Konwitschny ako asi najviac zaťažené dielo tradičnou sentimentalitou a gýčom v dejinách jej uvádzania. ,,Skoro všetci si myslia, že Bohéma je taká. Teraz dochádza k tomu, že toto dielo, ktoré je vyše sto rokov staré, celý čas všetci režírovali zle, ja som to konečne zrežíroval dobre a teraz si všetci myslia, že ja som to zrežíroval zle. Tvrdím, že to dielo nie je sentimentálne a riešenie, ako ho od tohto nánosu očistiť je v dôkladnom pohľade do partitúry. Vychádzať z partitúry je to jediné a správne. Keď si človek vezme tú námahu a naozaj si dôkladne preštuduje partitúru, hudbu opery, a to sa netýka len Bohémy, tak v nej nájde všetko a súčasný režisér nemusí toľko pridávať, vymýšľať, všetko nachádza v partitúre a vynachádza svoje myšlienky z nej. To, o čom je príbeh Bohémy, človek sám zažil.“
Ako ďalej uviedol Peter Konwitschny, smrť Mimi v poslednom obraze tématizuje tú druhú stránku témy diela, lebo témou je láska a smrť, pretože láska a smrť navzájom súvisia. Širší pohľad Petra Konwitschného na toto dielo si prečítate TU…
Peter Konwitschny sa narodil v roku 1945 vo Frankfurte nad Mohanom. Študoval opernú réžiu v Berlíne. Niekoľko rokov bol asistentom režisérky Ruth Berghausovej v divadle Berliner Ensemble. Od roku 1980 inscenuje opery na nemeckých i zahraničných scénach a stáva sa jedným z najžiadanejších a najdiskutovanejších operných režisérov na svete. Do dejín divadla sa zapísal svojím novátorským prístupom k scénickej interpretácii Händelových opier; jeho inscenácie diel tohto skladateľa v Halle od roku 1984 znamenajú začiatok novej éry v tamojšej händelovskej tradícii.
Svojimi inscenáciami Wagnerových opier v Mníchove, Drážďanoch, Hamburgu a Stuttgarte začal takisto novú éru v chápaní skladateľových diel. K jeho najvýznamnejším prácam posledných rokov patrí Bergov Wozzeck (Hamburg 1998), Kálmánova Čardášová princezná (Drážďany 1999), Verdiho Don Carlos (Hamburg 2001, Viedeň 2004) a Falstaff (Graz 2001), Schönbergov Mojžiš a Áron (Hamburg 2004), Wagnerov Blúdiaci Holanďan (Moskva 2004) a Straussova Elektra (Kodaň 2005).
Je nositeľom východonemeckej štátnej Ceny za umenie (1988), Ceny Konrada Wolfa, udeľovanej berlínskou Akadémiou umení (1993), Spolkového kríža za zásluhy (1997) a ceny „Theaterpreis Berlin“ (2005), udeľovanej dosiaľ výhradne činoherným režisérom. Od roku 2002 je profesorom honoris causa na Hudobnej univerzite Hannsa Eislera v Berlíne. V rokoch 2009 až 2011 bol šéf režisérom Opery v Lipsku.
V posledných rokoch inscenoval viacero operných, ale aj činoherných inscenácií v rôznych divadlách v Nemecku, Rakúsku, Holandsku a vo Švédsku. Spomeňme Schtraussovu Salome (2009) v Amsterdame a Göteborgu, La traviatu (2009) a Pikovú dámu (2011) v Grazi, Janáčkov neskorý opus Z mŕtveho domu (2011) v Zürichu a vo Viedni a Verdiho ranné dielo Attila (2013) v Theater an der Wien. Na roku 2014 pripravuje Janáčkovu Jej Pastorkyňu pre Operu v Grazi a na jeseň v roku 2015 opäť Janáčka, ale v tomto prípade jeho menej hrávanú operu Věc Makropulos, pre Slovenské národné divadlo.
,,Pucciniho Bohéma (1896), jeden z najčastejšie uvádzaných operných titulov, sa po krátkej prestávke opäť vracia na javisko Slovenského národného divadla. Každý operný divák dobre pozná Bohému. A napriek tomu sme my, ktorí sme túto produkciu pripravili, presvedčení, že prináša niečo nové, že je jedinečným tvorivým činom.
Názory na hudobné divadlo a operu sú rôzne, niekedy sa do popredia kladie krása kostýmov, zdôrazňujú sa, a povedal by som, izolovane sa vychutnávajú vysoké tóny, inokedy ide o novinky, o diela ktoré sme ešte nepočuli, alebo v našom meste ešte nezazneli. Osobne si myslím, že vo vedení Opery a divadla sa zišli ľudia, ktorí chápu operu predovšetkým ako divadlo, ktoré má hovoriť k dnešnému človeku, ktoré nemá byť odťažité, muzeálne, nemá byť len vecou skalných operných fanúšikov, odborníkov a recenzentov, ale má čo povedať aj človeku, ktorý v opere nikdy nebol, a z takejto koncepcie prirodzene vychádza, že treba aj chronicky známe repertoárové diela, na ktoré ľudia najviac chodia, ponúkať v inteligentných, múdrych a ľudsky intenzívnych inscenáciách“., hovorí o novom naštudovaní Bohémy dramaturg Vladimír Zvara.
Scénu do tejto inscenácie navrhol nemecký scénograf a kostýmový výtvarník Johannes Leiacke.
Postava Mimi bola pre jednu z predstaviteliek Mimi v novej inscenácii Opery SND sopranistku Evu Hornyakovú prvou rolou, s ktorou vstúpila na profesionálnu opernú scénu. Odvtedy ju naštudovala sedemkrát v rôznych krajinách sveta a toto naštudovanie je jej ôsmym.
,,Postava Mimi, ktorú mám česť stvárniť v tejto novej inscenácii má obrovský rozmer, vie sa vyvíjať. Mimi je silná charakterová žena, ktorá sa vie aj v tých ťažkých momentoch, napr. v poslednom dejstve usmiať a povedať: nevadí, aj tak ťa milujem a celé to, že sme boli spolu, malo význam. Mimi má veľa charakterových odtieňov a každá Bohéma v ktorej som účinkovala bola iná. Jedna bola klasická, iná zasa moderná, v Španielsku sme ju robili tak pol na pol a podobne. Bohému vnímam ako obrovskú sondu do duše ženy, do života človeka. Spolupráca s režisérom Konwitschným je nová v tom, že som objavila nové rozmery diela, pretože Puccini napísal každé slovo s obrovským významom a tento vynikajúci režisér mi cez hlbší význam slovu ukázal nielen nový rozmer diela, ale aj hlbšie poznanie Mimi a seba samej.“
Barytonista Pavol Remenár naštudoval postavu Marcella po druhýkrát. V predošlej inscenácii SND bol predstaviteľom aj Schaunarda aj Marcella. ,,Postava Marcella je väčšia rola, má väčší záber.“, povedal o tejto postave známy barytonista. Naštudovanie Marcella vníma Pavol Remenár ako veľkú skúsenosť a možnosť rozvíjania jeho talentu.
,,S režisérom Konwitschným to nie je prvá spolupráca. Prvýkrát sme mali možnosť spolupracovať pri naštudovaní inscenácií SND Eugen Onegin a Madama Butterfly, neskôr sme spolupracovali aj v zahraničí a to v Lipsku (Čajkovskij, Eugen Onegin) a v Zürichu (Janáček, Z mŕtveho domu). Skúsenosti s týmto režisérom sú skúsenosti, ktoré človek nehodí za hlavu a je to obrovská škola umenia. V čom je Konwitschny iný ako sú naši, alebo iní režiséri? Pán Konwitschny vám ponúkne aj to čo je za dverami. Neponúkne len príbeh, ktorý sa odohráva na javisku, ale ponúka aj osobný príbeh a pocit, s ktorým spevák prichádza na javisko. Napr. v situácii kedy ma Rodolfo vystrčí von z krčmy sa to vždy robilo tak, že sa len odišlo z krčmy. V tejto situácii ma Rodolfo vyhodí von a chce mi povedať, že sa rozišiel s Mimi. Pán Konwitschny mi otvoril nový pohľad prečo tam nechcem ísť. Tam sa Musetta rozpráva s nejakým pánom a ja žiarlim a nechcem ho počúvať, pretože ja mám tiež problémy, lebo tam mám Musettu. Idem tam s týmto príbehom a keď som na javisku, musím reagovať na každé jedno slovo, tam nemám šancu improvizovať. Na každé slovo musí byť reakcia. A to je iné u Konwitschného ako u iných režisérov.
Jeho sila osobnosti je taktiež v tom, že sa prispôsobuje jednotlivých spevákom. Hľadá významy blízke nám a chce aby sme sa v postave cítili pohodlne a v tomto sú naštudovania jednotlivých inscenácií v rôznych krajinách iné, lebo ich interpretujú iní speváci s iným vnímaním a cítením postavy a diela. Peter Konwitschny v tomto umelcov veľmi rešpektuje. Na scéne našej Bohémy nie je takmer nič, je tam napadaný sneh a dokáže z toho urobiť silnú inscenáciu, ku ktorej nepotrebuje gauče, strechy a pod. Robí silnú inscenáciu s hercami.“
V speváckom obsadení nájdeme mená, ktoré účinkovali aj v predošlom hudobnom naštudovaní. Okrem týchto umelcov sa na javisku Opery SND po prvýkrát v postave Rodolfa predstaví kórejsky tenorista Kyungho Kim, v postave Schaunarda barytonista Peter Mazalán, Alcinora v novej inscenácii stvárnia barytonista František Ďuriač a bas Ján Galla. Debutantom na javisku Opery SND je mladý bas Peter Kellner, ktorý sa na našej prvej scéne úplne po prvýkrát predstaví v postave Collina. Spolu s Friedrichom Haiderom bude toto dielo dirigovať úspešný slovenský dirigent Peter Valentovič.
Giacomo Puccini: Bohéma
Premiéra, Opera SND, Bratislava
31. januára a 1. februára 2014
Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider
Dirigenti: Friedrich Haider, Peter Valentovič
Réžia: Peter Konwitschny
Režijné naštudovanie: Verena Graubner
Scéna a kostýmy: Johannes Leiacker
Zbormajster: Pavol Procházka
Preklad libreta a titulky: Vladimír Zvara, Peter Behýl
Rodolfo: Tomáš Juhás, Ľudovít Ludha, Kyungho Kim
Marcello: Daniel Čapkovič, Pavol Remenár, Aleš Jenis
Schaunard: Daniel Čapkovič, Peter Mazalán
Colline: Jozef Benci, Peter Kellner
Mimi: Eva Hornyáková, Katarína Juhásová-Štúrová
Musetta: Jana Bernáthová, Andrea Vizvári
Benoit: Martin Malachovský, Juraj Peter
Alcindor: František Ďuriač, Ján Galla
Parpignol: Igor Pasek, Jozef Kundlák
Seržant: Milan Kľučár, Daniel Hlásny
Colník: Vladimír Horváth, Martin Smolnický
Predavač: Jiří Zouhar, Michal Želonka
Spoluúčinkuje: Orchester a Zbor Opery SND, Bratislavský chlapčenský zbor, Pressburg Singers
Pripravil: Ľudovít Vongrej
foto: SND
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.