Premiéra SND Rukopisy majstrov predstavila štyri balety svetovo uznávaných choreografov 20. a 21. storočia

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Balet Slovenského národného divadla v dňoch 29. a 30. apríla 2022 uviedol premiéry programu Rukopisy majstrov s podtitulom Óda na neoklasický balet, pozostávajúceho z choreografií štyroch svetovo uznávaných autorov. Sú to diela The Vertiginous Thrill of Exactitude od Williama Forsytha (*1949), Murmuration od Edwaarda Lianga (*1975), Entropy od Craiga Davidsona a The Concert od Jeroma Robbinsa (1918 – 1998). Keďže baletná tvorba týchto autorov prichádza na Slovensko po prvý raz, uvedenie každého zo štyroch diel bolo slovenskou premiérou.

Z pôvodných choreografov viedol v Bratislave naštudovanie svojho diela Entropy iba Craig Davidson. William Forsythe (The Vertiginous Thrill of Exactitude) poveril skúšobným procesom Kathryn BennetsEdwaard Liang (Murmuration) Andresa Esteveza. Choreografia Jeroma Robbinsa The Concert sa v Bratislave uvádza so súhlasom spoločnosti The Robbins Rights Trust, ktorá udelila práva na naštudovanie Kiplingovi Hustonovi, umelcovi, ktorý o. i. účinkoval aj vo Veľkom divadle v Moskve a je zárukou, aby sa vo výslednom tvare zachoval aj najmenší pohybový detail.

Tlačová konferencia k premiére predstavenia Rukopisy majstrov v Balete SND, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

Hudobné naštudovanie predstavenia pripravil americký dirigent Kevin Rhodes, bývalý hlavný baletný dirigent vo Viedenskej štátnej opere. V súčasnosti pôsobí ako baletný dirigent v milánskej La Scale. Divákom SND sa po prvýkrát predstavil v roku 2021, kedy dirigoval reprízy inscenácie Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci. Na reprízach Rukopisov majstrov sa bude alternovať s mladým slovenským dirigentom Adamom Sedlickým, v súčasnosti pôsobiacim v opernom súbore Národního divadla moravskoslezského v Ostrave a ako stály dirigent Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu.

Voľbu názvu projektu Rukopisy majstrov dramaturg Baletu SND Kristián Kohút vysvetlil takto: „Ako každý tvorca, aj choreograf má svoj osobitý rukopis, vlastný choreografický štýl daný najmä tým, aké tanečné prvky používa a ako ich kombinuje. Hlavnou ideou projektu bolo uviesť v rámci jedného programu reprezentatívne ukážky z diel štyroch autorov, majstrov, patriacich medzi najrešpektovanejších baletných tvorcov 20. a 21. storočia. Každý z nich má veľmi osobitý choreografický rukopis, ktorý je východiskom pre vysokú kvalitu a zároveň rôznorodosť.“

Kevin Rhodes, skúška orchestra SND, Rukopisy majstrov, Balet SND, 2022, foto: Juraj Žilinčár / SND

Na otázku Opera Slovakia, prečo sa Balet SND rozhodol práve pre takýto projekt, odpovedal, že šlo v prvom rade „o snahu obohatiť repertoár o diela s modernejším poňatím tohto umenia. Projekt vznikal ešte v časoch lockdownu, kedy sme sa zhodli, že by sa mali vybrať také choreografie, aby naši diváci odchádzali z divadla s pocitom, že videli niečo netradičné, pestré a zároveň veľmi pekné, potešujúce a kvalitné. Všetci štyria autori sú renomovanými choreografmi a ich balety sa uvádzajú v najprestížnejších divadlách na svete. Diela sme vybrali tak, aby vznikol rôznorodý celok, ktorého spoločným menovateľom je neoklasicistický tanečný štýl. Jeho pohybový slovník vychádza z techniky klasického tanca, využíva teda tradičné prvky ako tanec na špičkách, náročné zdvíhačky a vysoké skoky, avšak oproti klasickým choreografiám ako napríklad Labutie jazero má pohyb celkom inú dynamiku a je oveľa voľnejší.“

Zaujímavé sú aj vzájomné umelecké prepojenia medzi autormi. „Otcom neoklasického baletného štýlu bol Gruzínec George Balanchine ktorý ešte nadväzoval na Petipu, Ivanova a Johanssona, teda školu ruského Cárskeho baletu. Emigroval do Ameriky, kde sa stal duchovným otcom Geroma Robbinsa. Balanchinov štýl študoval aj Edwaard Liang a nadväzuje na neho aj William Forsyth a na toho zasa Craig Davidson, čiže napokon sme vlastne zistili, že choreografie, ktoré sa vyberali len podľa kritéria, aby sa k sebe hodili, navzájom úzko súvisia aj z pohľadu baletnej teórie a histórie, hoci sme sa nad tým takto pôvodne vôbec nezamýšľali.

Rukopisy majstrov, Balet SND, 2022, The Concert (choreografia Jerome Robbins), Ladislav Fančovič, Kevin Rhodes, skúška predstavenia, Balet SND, foto: Juraj Žilinčár / SND

Všetky spája neoklasický štýl, avšak každý choreograf na neho nadväzuje svojím vlastným spôsobom, a preto je program večera naozaj pestrý.“ dodáva Kristián Kohút a pokračuje: „Za zmienku stojí aj to, že Kathryn Bennets, poverená naštudovaním choreografie W. Forsytha, bola svojho času riaditeľkou Flámskeho baletu, kde bol sólistom práve Craig Davidson a v repertoári Forsythove diela, v ktorých tancoval, a jeho choreografický slovník na neho očividne nadväzuje. Podľa mňa sú choreografie natoľko odlišné, že to diváci zaznamenajú, ale dúfam, že budú vnímať aj ich spoločné východiská.“

K baletu The Vertiginous Thrill of Exactitude (Závratné vzrušenie z presnosti, svetová premiéra r. 1996) na hudbu Finále zo Schubertovej Deviatej symfónie C dur D 944 Kristián Kohút hovorí: „Na rozdiel od klasického baletu je pohyb u Williama Forsytha oveľa expanzívnejší, charakteristický už pre 20. storočie. Jeho choreografia na hudbu Finále zo Schubertovej Deviatej symfónie je nesmierne dynamická a hoci trvá iba asi desať minút, je jedným z najnáročnejších baletných diel na svete. Dá prirovnať k maratónu.“

Rukopisy majstrov, Balet SND, 2022, The Vertiginous Thrill of Exactitude (choreografia William Forsythe), foto: Juraj Žilinčár / SND

Kathryn Bennets, poverená naštudovaním diela, o autorovi na tlačovej konferencii SND povedala, že počas pôsobenia v stuttgartskom balete sa jeho tvorba vyvíjala smerom k modernému poňatiu tanca, avšak v neskoršom veku sa začal opäť vracať ku klasickému baletu. Na jeho choreografii považuje za najnáročnejšie skombinovať technické zvládnutie s pocitom radosti z tanca. Sólista Baletu SND Adrián Szelle spočiatku zvažoval, či má dostatočné dispozície pre takú náročnú choreografiu, avšak spolupráca s K. Bennets tieto pochybnosti rozptýlila, čo považuje za veľkú pomoc. Kostýmový výtvarník Stephen Galloway pôsobí okrem divadiel aj na poli svetovej módy – režíruje módne prehliadky a od r. 1997 spolupracuje s M. Jaggerom z Rolling Stones.

Edwaarda Lianga v choreografii Murmuration inšpirovala príroda – kŕdle vtákov – ako letiac vytvárajú obrazce na oblohe. Autor tým pripomína prepojenie človeka s prírodou. Kristián Kohút k tomu dodáva, že „táto idea je na jednej strane veľmi animálna, ale zároveň aj veľmi poetická. Choreografia plynie ako báseň, pričom každý pohyb vychádza z centra, celkom zvnútra. Človek nedvíha ruku samotnou rukou, ale pohyb vychádza od srdca. Hudbou k baletu je poetický Husľový koncert od Ezia Bossa (1971 – 2020), ktorý nedávno pomerne mladý umrel. Písal v štýle minimalizmu, pripomína Philipa Glassa, ale v čomsi je trochu jemnejší…“ Andres Estevez, ktorý v SND tento balet naštudoval sa na tlačovej konferencii vyjadril, že hlavnou ideou choreografie je „pretaviť krásu komplexného pohybu do spojenia hudby a tanca. Keď sa kŕdeľ rozpŕchne, v pohybe pokračuje len pas de deux dvoch-troch párov…“ Husľové sólo interpretujú Vladimír HarvanLucia Harvanová.

Rukopisy majstrov, Balet SND, 2022, Murmuration (choreografia Edwaard Liang), Emily Bromberg, Raphael Schuster, balet SND, foto: Juraj Žilinčár / SND

Choreografia Craiga Davidsona Entropy vznikla počas lockdownu, takže zasahuje už do 21. storočia. K. Kohút pre Opera Slovakia uviedol, že „ako jediná z uvádzaných má originálnu hudbu od Nicholasa Thayera, bude sa však reprodukovať z nahrávky. Je to elektronická kompozícia so sólovým violončelom a ak by sa hrala naživo, musel by ju autor alebo DJ synchronizovať s violončelistom. Okrem toho sa musia aj tanečníci veľmi presne zladiť s hudbou, pretože sa tu vyskytujú zvláštne rytmické prvky, napríklad určitý úsek choreografie sa po niekoľkých frázach opakuje posunutý o dobu neskôr a pod.“

Podľa vlastných slov na tlačovej konferencii C. Davidson vo svojej choreografii rieši otázku „kam až sa dajú posunúť hranice klasickej baletnej techniky z pohľadu rýchlosti a druhu tanečného pohybu s rozsiahlymi synkopami“. Počas skúšobného procesu sa pre pestrosť celku a sebarealizáciu jednotlivých tanečníkov snažil využiť a zvýrazniť ich individualitu, avšak ako pripomenula sólistka Baletu SND Romina Kołodziej, okrem toho „chcel všetkých spojiť ako tím, aby jeden z druhého čerpal energiu a umeleckú tvorivosť“, za čo mu vyjadrila veľkú vďaku. A. Szelle zažil pri študovaní tohto diela ťažké tri týždne, avšak C. Davidson mu veľmi pomohol a spoluprácu s ním považuje za významný krok vo vývoji svojej kariéry. Kostýmy pre túto choreografiu navrhla Alana Sargent.

Rukopisy majstrov, Balet SND, 2022, Entropy (choreografia Craig Davidson), Romina Kolodziej, Adrián Szelle, foto: Juraj Žilinčár / SND

The concert od Jeroma Robbinsa na hudbu Fryderyka Chopina v orchestrácii Clare Grundman má na rozdiel od ostatných troch abstraktných choreografií dejovú líniu: diváci prichádzajú na koncert klaviristu (v alternáciách naživo Ladislav Fančovič a Edita Turian), ktorý s tanečníkmi účinkuje na javisku aj ako herec. Postupne sa odohrajú rôzne scénky, resp. gagy, aké môžu vzniknúť medzi obecenstvom – „napríklad na koncerte vo filharmónii. Myslím si, že je to veľmi vtipné dielo a diváci budú mať príležitosť vidieť samých seba v akomsi zrkadle.“ dodáva Kristián Kohút a pokračuje:

„Keď ho u nás Kipling Houston študoval, hovoril, že je to po prvé divadlo, po druhé balet a po tretie ešte aj komédia, akoby tri v jednom, a zároveň jeden z mála naozaj vtipných a veselých baletov na rozdiel od starších diel, ktorých dej sa prevažne odvíja okolo jednej romantickej trojice, podobne ako operné libretá. Okrem toho zdôrazňoval, že akýkoľvek komický prvok sa musí veľmi správne načasovať. Nie je až tak dôležité, či ho herec na javisku urobí, ale kedy ho urobí. Takže ide o ďalšie netradičné dielo 20. storočia. Spolu s Chopinovou hudbou vytvára krásny obraz a verím, že si pri ňom diváci vďačne oddýchnu.“ Sám K. Houston na tlačovej konferencii povedal, že „je veľmi zložité povedať vtip tak, aby rozprávač správne vyjadril pointu. J. Robbinsovi sa ju navyše podarilo vyjadriť tancom. Ak sa vtipy nepredvedú dostatočne vážne, nebudú také, aké majú byť.“

Pre Ladislava Fančoviča boli skúšky na The Concert novým a mimoriadnym zážitkom. Na stretnutí s novinármi sa vyjadril, že samotná interpretácia Chopinovej hudby tvorila len asi 20 až 30 percent jeho výkonu na javisku, keďže bol do deja zaangažovaný aj ako herec. Táto práca ho veľmi bavila a nikdy nepredpokladal, že by sa mohla Chopinova hudba až takto spojiť s humorom. Dodal, že „vznikla noblesná a kvalitná zábava“.

Rukopisy majstrov, Balet SND, 2022, The Concert (choreografia Jerome Robbins), Ladislav Fančovič, Balet SND, foto: Juraj Žilinčár / SND

Gerome Robbins vyrastal na humore nemých filmov a dlhé roky pôsobil v broadwayských muzikálových divadlách. Je autorom choreografie a spolurežisérom originálnej verzie West Side Story, za ktorú získal dve ceny Akadémie (Oscar). Z ostatných členov inscenačného tímu, je napríklad Irene Sharaff najslávnejšou americkou kostýmovou návrhárkou s piatimi Oscarmi. Okrem iného obliekala aj Elizabeth Taylor vo veľkofilme Kleopatra (1945) a navrhovala kostýmy pre filmové spracovanie West Side Story. Saul Steinberg, ktorý pre The Concert maľoval oponu, je zasa jedným z pionierov americkej karikatúry…“

Ku scénografiám K. Kohút pre Opera Slovakia povedal: „Na rozdiel od klasických baletov sú scény pre tieto choreografie oslobodené od výrazných kulís a kostýmov, skôr ide o prácu so svetlom, aby v prvom rade vyniklo majstrovstvo tanca, odhalila sa krása tela a detailov baletnej techniky. Toto sa azda najviac prejavuje v Entropy od Craiga Davisdsona.“

Rukopisy majstrov, Balet SND, 2022, The Concert (choreografia Jerome Robbins), Erina Kaminaka a baletný zbor SND, foto: Juraj Žilinčár / SND

Dirigent Kevin Rhodes pre Opera Slovakia priblížil výber hudby k jednotlivým choreografiám. „William Forsythe si vybral londýnsku nahrávku Schubertovej symfónie, skutočne nádhernú a virtuóznu a podľa nej tvoril svoju choreografiu. Kompozícia preletí ako víchor. Edwaard Liang sa zasa poznal s Eziom Bossom a tvoril podľa záznamu samotného skladateľa. V jeho Husľovom koncerte minimalistický idióm opakujúcich sa vzorov dokonale zodpovedá tomu, čo vidíme na javisku. Snahou je teda napojiť sa na základný tvar týchto nahrávok. Je to trochu zradné, ale tak či tak sa ako hudobníci musíme pokúsiť vtesnať do tohto rámca, dodávajúc aj svoje vlastné podnety. Nie je to kopírovanie, ale pocit, ako keď si musíte obliecť príležitostný odev podľa istých presných požiadaviek, avšak to neznamená, že sa v ňom musíte cítiť nešťastne stiesnený.

Pokiaľ ide o Chopinovu hudbu v balete The Concert, mnohí klaviristi ju hrajú nádherne, avšak to neznamená, že takáto interpretácia vyhovuje pre účely tanca. Napríklad sa tu objaví Valčík e mol, avšak musí sa hrať do tanca v naozajstnom valčíkovom tempe a nie brilantne a rýchlo ako bežne na koncertoch. Napokon je to veľmi zábavná časť, v scenári sa volá Mistake waltz,“(Chybný valčík) „jedna alebo dve tanečnice sa v ňom neustále mýlia.“

Rukopisy majstrov, Balet SND, 2022, Ladislav Fančovič, Kevin Rhodes, Balet SND, klaňačka po premiére, foto: Peter Chvostek / SND

K. Rhodes, ktorý podľa K. Kohúta mimoriadne „intenzívne cíti tanečný pohyb“ tiež vysvetlil, čo je podľa neho pri dirigovaní baletu dôležité. „Spôsob, akým sa hýbe telo je celkom odlišný od toho, ako sa hýbe dych speváka. Pochopenie týchto rozdielov je absolútne rozhodujúce pri práci s týmito dvoma médiami. Podstata dirigovania baletu tkvie prevažne v príprave na príchod ťažiskového okamihu, napríklad dopadu a pod. Musíte doviesť orchester presne do miesta vzájomného stretu. Okrem toho, ak dlhšie pracujete s tým istým baletným súborom, naučíte sa vnímať jeho pulz. Vždy sa nájdu malé alebo aj väčšie rozdiely v spôsoboch, ako súbory reagujú na hudbu. Niektorých tanečníkov musíte neustále jemne popchýnať do súhry, iní sú zasa presní a stačí sa len vžiť do ich predstavy. Takže odozva na vizuálny podnet daný pohybom tiel je celkom odlišná od toho, čo potrebujete urobiť, aby ste vystihli spevákov dych a pomohli mu s ním.“

Pripravil: Ján Marták

Edwaard Liang, Craig Davidson, William Forsythe, Jerome Robbins: Rukopisy majstrov
Balet SND, nová budova SND
Premiéry 29. a 30. apríla 2022

Dramaturgia: Kristián Kohút
Hudobné naštudovanie: Kevin Rhodes
Dirigenti: Kevin Rhodes, Adam Sedlický

The Vertiginous Thrill of Exactitude

Choreografia: William Forsythe
Hudba: Franz Schubert (Allegro Vivace, symfónia č. 9 C dur, D944)
Scéna a svetelný dizajn: William Forsythe
Kostýmový dizajn: Stephen Galloway
Naštudovanie: Kathryn Bennetts
Svetlá supervízia: Tanja Rühl

Olga Chelpanova, Romina Kołodziej, Tatum Shoptaugh, Emily Bromberg, Siina Ailasmaa, Erina Kaminaka, Konstantin Korotkov, Adrián Szelle, Viacheslav Kruť, Gerardo Gonzalez Villaverde

Murmuration

Choreografia: Edwaard Liang
Hudba: Ezio Bosso (husľový koncert č.1, Esoconcerto)
Scéna a kostýmy: Edwaard Liang
Svetelný dizajn: Lisa J. Pinkham
Svetelný dizajn – supervízia: Robert Eisenstein
Naštudovanie: Andres Estevez
Husle sólo: Lucia Harvanová, Vladimír Harvan

Hlavný duet: Emily Bromberg, Ilinca Ducin, Kristian Achberger, Andrej Szabo
Duet 1: Veronika Yungová, Chiaki Honda, Damián Šimko, Seiru Nagahori
Duet 2: Ilinca Ducin Reona Sato Raphael Schuster Aliaksei Kavaleuski
Duet 3: Siina Ailasmaa, Katarína Kaanová, Marián Kuchar, Matheus Segrini Rocon

Entropy

Choreografia: Craig Davidson
Hudba: Nicholas Thayer (originálna hudba skomponovaná pre túto choreografiu)
Scéna: Craig Davidson
Kostýmy: Alana Sargent
Svetelný dizajn: Martin Gebhardt
Asistentka naštudovania: Alice White

Olga Chelpanova, Romina Kołodziej, Emily Bromberg, Sarah Millner, Veronika Yungová, Rio Nakata (a. h.), Erina Kaminaka, Siina Ailasmaa, Ema Dobešová, Ana Carolina Pitta de Carvalho, Viacheslav Kruť, Adrián Szelle, Kristian Achberger, Emanuele Ferrentino, Joran Valcke, Gerardo Gonzalez Villaverde, Marián Kuchar, Konstantin Korotkov, Jean-Michel Reuter, Thiago Neves (a. h.)

The concert

Choreografia: Jerome Robbins
Hudba: Frédéric Chopin), orchestrácia: Clare Grundman
(Polonéza A dur Op. 40, č. 1, Berceuse Des dur Op. 57, Prelúdium f mol Op. 28,
č. 18, Prelúdium b mol Op. 28, č. 16, Valčík e mol, Op. posth., č. 14,
Prelúdium A dur Op. 28, č. 7, Mazurka G dur Op. posth.,
Prelúdium e mol Op. 28, č. 4, Balada As dur Op. 47, č. 3)
Scéna: Saul Steinberg
Kostýmy: Irene Sharaff
Adaptácia kostýmov: Holly Hynes
Svetlo: Jennifer Tipton
Svetlá supervízia: Robert Eisenstein
Naštudovanie: Kipling Houston
Klavír – sólo: Ladislav Fančovič, Edita Turian
Choreografia Jeroma Robbinsa je uvádzaná so súhlasom The Robbins Rights Trust

Balerína: Erina Kaminaka, Emily Bromberg
Manžel: Artemyj Pyzhov, Adrian Ducin
Manželka: Anna Vágnerová, Ilinca Ducin
Hanblivý chlapec: Jean-Michel Reuter, Juraj Žilinčár
Energická žena: Sarah Millner, Luana Brunetti
1. muž: Evgenii Korsakov, Marián Kuchar
2. muž: Damián Šimko, Matheus Segrini Rocon
2 diváčky: Ema Dobešová, Victoria Zinovieva, Veronika Yungová, Joana Laetitia Reinprecht
Usádzač: Teodoro Caravati, Joran Valcke

Spoluúčinkuje zbor Baletu SND a orchester SND

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

zástupca šéfredaktora Opera Slovakia, podpredseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista a odborný korektor, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár