Presídlený, omladený, ale aj problematický Don Giovanni

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Mozartov Don Giovanni je najstaršou žijúcou opernou inscenáciou v auguste 2013 zosnulého režiséra Jozefa Bednárika. Za necelých sedemnásť rokov od premiéry (25. mája 2001) sa v ňom vystriedalo niekoľko speváckych garnitúr i zopár dirigentov.

Pre osvieženie pamäti, na premiérach pod taktovkou vtedajšieho šéfdirigenta Wolfdietera Maurera alternovali: Dalibor Jenis a Martin Babjak (Don Giovanni), Eva Jenisová a Iveta Matyášová (Donna Anna), Peter Mikuláš a Martin Malachovský (Leporello), Andrea Danková a Adriana Kohútková (Donna Elvira), Jozef Kundlák a Oto Klein (Don Ottavio). K najpozoruhodnejším hosťom v reprízach patril v titulnej postave Adam Plachetka, Pavol Bršlík ako Don Ottavio, Štefan Kocán a Boris Prýgl (Leporello) či Jana Kurucová v úlohe Donny Elviry. Po hudobnej stránke nabral Don Giovanni skutočný mozartovský pulz až v obnovení bývalým šéfdirigentom Friedrichom Haiderom.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Peter Kellner (Leporello), Pavol Remenár (Don Giovanni),
foto: Peter Chvostek

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Jozef Benci (Komtúr), Pavol Remená (Don Giovanni),
foto: Peter Chvostek

Štvrtkovou reprízou sa Mozartov geniálny opus presťahoval z historickej do novej budovy SND. Oficiálnym dôvodom je kritický stav javiskovej techniky v dome na Hviezdoslavovom námestí, hoci práve táto inscenácia sa vôbec nejaví ako scénicky náročná. Ostatný večer by mal byť považovaný – pokiaľ by taká kategória v Opere SND jestvovala – za obnovené naštudovanie (a teda marketingovo či propagačne podchytený), keďže po prvýkrát zaznel pod novou taktovkou v Brne pôsobiaceho mladého slovenského dirigenta Ondreja Olosa.

Súčasne divadlo ponúklo niekoľko osobných debutov v hlavných úlohách. Bagatelizovanie kľúčovej pozície dirigenta, garantujúceho hudobný tvar predstavenia, sa prejavilo aj vo štvrtok večer. Navyše, v prípade inscenácie Dona Giovanniho, ktorá rokmi a meniacimi sa obsadeniami stratila režisérom akcentované pointy (pritom sama o sebe nepatrí k najlepším prácam Jozefa Bednárika), musí jej zmysluplnosť a energiu, štýl a spád, strážiť dôveryhodná ruka dirigenta.

Ak však dochádza k opakovaným kolíziám medzi orchestrom a javiskom, ak sólisti vychádzajú z rytmu nielen v náročných ansámbloch, ale aj v natoľko kľúčovej árii, akou je Giovanniho „šampanská“, ak nástupy a jednoliatosť nástrojových skupín sú rozkolísané, treba zdvihnúť varovný prst. Buď je partitúra Dona Giovanniho zatiaľ nad sily dirigenta Ondreja Olosa (v tom prípade mu nemala byť pridelená), alebo zlyhala organizácia skúšobného procesu. Vedome laxný prístup hráčov radšej nepripúšťam. No v orchestrálnej jame akoby sedelo iné teleso, ako na nedávnych premiérach Sadka.

Čo ďalej? Je to síce zodpovednosť vedúcich zložiek súboru, no iné riešenie, ako „stopku“ a návrat do skúšobní, nevidím. Tvrdím to aj napriek tomu, že v druhom dejstve už okatých prehreškov ubúdalo. Ešte jedna poznámočka, možno daná aj pre inscenáciu novým prostredím. Zdá sa, že čembalo, sprevádzajúce secco recitatívy (ich zvládnutie je jedným z podstatných kritérií štýlovosti inscenácie), je príliš oddelené od javiska. Hrá akoby na vlastnom piesočku, nedýcha so spevákmi a opačne, tí ho vnímajú ako klavír na korepetíciách. Je mi veľmi ľúto, že bratislavský Don Giovanni, ktorému Friedrich Haider pri obnovení vtisol punc štýlovosti, opäť uviazol v netvorivej šedi.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Petra Alvarez Šimková (Donna Anna), Juraj Hollý (Don Ottavio),
foto: Peter Chvostek

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Petra Alvarez Šimková (Donna Anna), Juraj Hollý (Don Ottavio), Adriana Kohútková (Donna Elvira),
foto: Peter Chvostek

Príprava štvrtkového Dona Giovanniho mala byť intenzívnejšia nielen z dôvodov debutu dirigenta v tomto titule, ale aj kvôli rôznorodému sólistickému obsadeniu. Z toho pôvodného totiž ostali len traja. V titulnej postave Pavol Remenár, ktorý však prenáša spôsob kreovania recitatívov aj do kantabilných (najmä lyrických) pasáží. Narúša tým legátovy tok a eleganciu fráz. Azda najlepšie mu vyšiel dramatický záver opery. Adriana Kohútková (Donna Elvira) spievala citeľne pod vlastnou normou. Hlas znel unavene a intonačne nie vždy čisto, čo práve u nej prekvapilo. Jane Bernáthovej chýba pre Zerlinu strieborný lesk a vrúcnosť timbru. Do úlohy Komtúra sa vrátil výrazný Jozef Benci a kostým Masetta opäť obliekol Martin Mikuš.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Jana Bernáthová (Zerlina), Pavol Remenár (Don Giovanni), Martin Mikuš (Masetto),
foto: Peter Chvostek

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Adriana Kohútková (Donna Elvira), Peter Kellner (Leporello),
foto: Peter Chvostek

Palmu víťazstva si napokon odniesol svojím prvým Leporellom mladý slovenský basista Peter Kellner, sólista opery v rakúskom Grazi. U neho bolo najväčšmi cítiť, že pozná princípy mozartovského spievania (po štúdiu na košickom Konzervatóriu sa zdokonaľoval priamo na salzburskom Mozarteu), že vníma rozdiely medzi recitatívmi a spievanými číslami, pričom tón znie plasticky v jednom i druhom. Kellnerov vyšší bas má mäkkú, zaoblenú farbu, znie vyrovnane v polohách, narába s výrazom, čisto intonuje. Navyše, herecky pôsobil uvoľnene, hravo, dodávajúc opere jeho hlavnú žánrovú charakteristiku (dramma giocoso).

Kariéra tenoristu Juraja Hollého sa rozvíja v Nemecku, v súčasnosti je sólistom opery v Lübecku. Jeho Don Ottavio (bola to jeho absolventská rola na VŠMU pred siedmimi rokmi) sa vari až príliš stotožnil s pasívnym, až sošným režijným vedením postavy. Vokálne mu po trocha napätejšej árii z 1. dejstva výborne vyšla ária Il mio tesoro intanto z 2. dejstva. Ukázal v nej čoraz sýtejší a priebojnejší tón, pričom si uchoval jeho pohyblivosť v koloratúrnej pasáži. V úlohe Donny Anny debutovala na doskách Opery SND česká sopranistka Petra Šimková Alvarez, ktorá však najmä v 1. dejstve zápasila s technickými problémami a jej lyrický soprán (má však v repertoári aj Toscu, Giocondu či Maddalenu z Andrea Chéniera!) znel nesúrodo. Trocha uvoľnenia dosiahla po pauze a hoci áriu Non mi dir s náročnou koloratúrou dospievala, mala ďaleko od brilantnosti a štýlovosti.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
záverečná klanačka,
foto: Peter Chvostek

Pomerne slušne zaplnené prízemie Sály opery a baletu „nového“ SND reagovalo veľmi vlažne. Po áriách ostalo ticho, alebo zaznel krátky potlesk, v záverečnej klaňačke (bez opakovania) si vyslúžil bravó iba Peter Kellner.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy predstavenia 8. 2. 2018

W. A. Mozart: Don Giovanni
Opera SND

inscenačný tím

Dirigent: Ondrej Olos
Réžia: Jozef Bednárik
Scéna: Vladimír Čáp
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Zbormajster: Ladislav Kaprinay

osoby a obsadenie reprízy 8. februára 2018

Don Giovanni: Pavol Remenár
Donna Anna: Petra Alvarez Šimková
Don Ottavio: Juraj Hollý
Komtúr: Jozef Benci
Donna Elvira: Adriana Kohútková
Leporello: Peter Kellner
Masetto: Martin Mikuš
Zerlina: Jana Bernáthová
Majordomus: Miloslav Krajčík

spoluúčinkoval Orchester a Zbor Opery SND a členovia Baletu SND

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár