Prešporský skladateľ Miska Hauser prvýkrát na slovenskom zvukovom nosiči

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zaujímavý počin Hudobného centra v Bratislave predstavuje doposiaľ neznámeho huslistu a skladateľa Misku Hausera pochádzajúceho z Pressburgu. O jeho tvorbe a pôsobení sa dozvedáme z nového CD vydaného v roku 2020. V interpretácii huslistu Juraja Tomku a klaviristu Maroša Klátika znie na nosiči jeho šestnásť pozoruhodných skladieb pre husle a klavír.

V roku 1862 vyšlo v encyklopedickej literatúre Österreichisches Biographisches Lexikon heslo Michael Hauser. V obsažnom lexikálnom článku sa dalo dočítať, že Michael Hauser, zvaný Miska, bol husľovým virtuózom narodeným v roku 1822 v Pressburgu a bol synom „izraelských“ rodičov. Bol synom vynikajúceho huslistu – diletanta, ktorý bol kedysi v kontakte s Beethovenom.

Mimoriadne nadaný Miska vystúpil ako ani nie 12-ročný s veľkým úspechom v (zrejme bratislavskom) divadle. Nasledovalo dôkladné štúdium na konzervatóriu vo Viedni. V roku 1840 sa vydal na prvú koncertnú cestu do Nemecka, ktorá trvala napokon takmer osem rokov a viedla ho cez severské štáty Európy až na hranice Sibíra. Na koncerty ho pozývali panovníci, šľachtické dvory a obdarúvali ho vzácnymi suvenírmi. Po návrate do Bratislavy sa podieľal na koncerte s Antonom Rubinsteinom, ktorý tam vtedy pobýval.

Miska Hauser (1820 – 1887), zdroj: internet

Od roku 1850 sa stal cestujúcim husľovým virtuózom ako sotva niekto iný pred ním. Mladý umelec pochádzajúci z geta v Prešporku dobyl svojimi husľami i svojimi husľovými kompozíciami svet. Dobyl svet do slova a do písmena, keďže svojím umením obdaril všetky v tom čase obývané kontinenty. Boli to nepochybne dobrodružné cesty, ktorých nepohodlie sa nedá porovnávať s dnešnými koncertnými turné.

O týchto cestách zanechal písomný materiál v podobe listov, ktoré vyšli aj tlačou. K písaniu správ z ciest ho podnietil jeho brat Siegmund, v tom čase redaktor večerníka Ostdeutsche Post vo Viedni. Siegmund sa tiež postaral o to, že listy, ktorých bolo približne 1200, sa pravidelne uverejňovali. Jeho zásluhou napokon vyšli zozbierané v dvoch dieloch ako cestovné správy v roku 1859 v Lipsku. Pod názvom Aus dem Wanderbuche eines österreichischen Virtuosen. Briefe aus Californien, Südamerika und Australien von M. Hauser, gesammelt und herausgegeben von S. Hauser, 2 Teile (názov sa dá preložiť ako Denník z ciest husľového virtuóza) išlo o prvú literatúru podobného druhu, ktorá podávala svedectvo nielen o koncertoch Misku Hausera, ale aj o hudobnom živote na všetkých kontinentoch sveta.

Tento jedinečný hudobný cestopis, dodnes dostupný v originálnom vydaní, je porovnateľný azda iba s hudobno-cestopisnou publikáciou z roku 1772, knihou Tagebuch einer musikalischen Reise (reprint 2003) obsahujúcou denník o cestách za hudbou. Jej autorom bol Charles Burney, ktorý sa však sústredil iba na hudobné centrá Európy.

Miska Hauser: Skladby pre husle a klavír, obal CD

Z Pressburgu pochádzajúci Hauser, označovaný v dobovej literatúre za uhorsko-rakúskeho huslistu a skladateľa, bol človek otvorený svetu, kozmopolita v pravom slova zmysle. Väčšinu svojho aktívneho života strávil na cestách – podľa jeho vlastných informácií – ako enormne úspešný huslista. Absolvoval dobrodružné koncertné cesty cez oceány a súš po Anglicku, USA, Severnej a Južnej Amerike, Tahiti či Austrálii. Koncertoval na Cejlóne, v Indii, v Egypte a na Malte, na dvore tureckého sultána Abdula Madžída i na talianskom dvore kráľa Viktora Emanuela II.

Okrem toho, že všade reprezentoval a šíril svoje virtuózne umenie, bol i poslom svojich romantických husľových kompozícií. V roku 1862, ako uvádza vyššie spomínaný rakúsky biografický lexikón, bol počet jeho skladieb značný a z väčšej časti i vydaný, hlavne vo vydavateľstve Schubert v Hamburgu. Okrem drobných husľových skladieb bol aj autorom husľového koncertu. V zozname jeho diel sa nachádzala dokonca i opereta Der blinde Leiermann (Slepý verklikár).

Miska Hauser – Skladby pre husle a klavír, publikácia Hudobného centra (noty), 2019, zdroj: HC

Viac sa o jeho kompozičnom odkaze a o Hauserovi vôbec dozvieme z bookletu nového CD z pera Vladimíra Godára, ktorý zvukový nosič s jeho husľovými skladbami edične pripravil s veľkou starostlivosťou. Ide vlastne o vydavateľský komplet Misku Hausera. Už v roku 2019 vyšiel v Hudobnom centre notový materiál Skladby pre husle a klavír Misku Hausera s revíziou husľového partu od Juraja Tomku a trojjazyčným Godárovým textom. V notovom zázname ponúka 18 skladieb.

Šestnásť z nich je nahratých na zvukovom nosiči Miska Hauser, Skladby pre husle a klavír v podaní huslistu Juraja Tomku a klaviristu Maroša Klátika. Hauserove kompozície sú prechádzkou po idiomoch uhorskej, sicílskej, írskej, španielskej škótskej, poľskej či ruskej národnej hudby.

Juraj Tomka, Maroš Klátik, zdroj: HC

Umne vsádzajú na scénu rapsódiu, pastiersku pieseň, barkarolu či čardáš, úspešne oslovujú romantickú dušu poslucháča. Vieme si predstaviť, že Hauser dosahoval týmito a podobnými dielami veľa zdaru na malých či veľkých svetových pódiách rôzneho druhu. Keďže komponoval aj na cestách, jeho diela sú i dielčím obrazom dobrodružného putovania svetom, kde všeličo videl a zažil. Medzi nahratými kompozíciami sa nachádza i odľahčená burleska Vtáčik na strome, highlight nahrávky. Skladateľ ňou prvýkrát triumfoval v roku 1852 v New Yorku, kam zutekal z karibskej oblasti pred Havanou postihnutou cholerou.

Juraj Tomka a Maroš Klátik sú jedinečnými interpretmi Hauserovho odkazu. Ich interpretácia dýcha potrebným pokojom a vychutnávaním každej frázy. Obaja interpreti hrajú s citom a znalosťou konkrétneho „národného“ i salónneho štýlu, počúvať ich je radosťou. Aj preto, lebo sú intonačne a muzikálne skvelí a technicky na vysokej profesionálnej úrovni.

Zaoberať sa bližšie odkazom Misku Hausera, narodeného v niekdajšom Pressburgu, vidím ako vďačnú bádateľskú úlohu. Napriek tomu, že význam Hausera pre vývoj husľovej hry a jej literatúry sa dá viacnásobne doložiť, vieme o ňom málo. Nie je napríklad istý ani len rok narodenia (1820, 1822, alebo 1823). Dalo by sa pripraviť aj kritické vydanie jeho nepochybne zaujímavého hudobného cestopisu a azda i jeho ďalšie kompozície si zaslúžia nových interpretov.

Juraj Tomka, Maroš Klátik, nahrávanie CD Miska Hauser, Skladby pre husle a klavír, Wiener Neustadt (2020), foto: Silvia Zvarová

Hauserovo meno trestuhodne „vypadlo“ z hudobnej histórie v roku 1940, keď ho nacistickí muzikológovia zaradili do čiernej encyklopédie, do Lexikonu židov v hudbe. Z tohto ortieľa, zákazu uvádzania jeho hudby, sa nevymanil – ako vidíme – podnes. V Bratislave nenájdeme po ňom žiadne stopy, dom, v ktorom sa vo vtedajšom gete narodil, zhorel pri požiari. Jeho hrob sa nachádza na centrálnom cintoríne vo Viedni. Na pomníku sa dočítame, že tam odpočíva Misko (nie Miska) Hauser, ktorý sa narodil 8. marca 1820 a zomrel 8. decembra 1887.

Jeho návrat do rodného Prešporku v podobe nôt vydaných v Hudobnom centre a nahrávky jeho diel je satisfakciou, odčinením krivdy. Po roku 1945 to bol jedine muzikológ Zdenko Nováček, ktorý pre nemeckú hudobnú encyklopédiu MGG, vydanie 1956, vypracoval o Hauserovi lexikálne heslo. Publikácia Slovenskej akadémie vied z roku 2003 A History of Slovak Music pripomína Misku Hausera jednou vetou ako nemecko-rakúskeho husľového virtuóza.

Autor: Agata Schindler

Miska Hauser (1820 – 1887)
Skladby pre husle a klavír
Juraj Tomka, husle
Maroš Klátik, klavír
Sleeve notes – Vladimír Godár
Hudobné centrum 2020

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

hudobná kritička a publicistka, spolupracovníčka Opera Slovakia z Drážďan

Zanechajte komentár