Prezentácia knihy Denník z notovej osnovy

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Vo štvrtok 8. novembra 2012 sa na medzinárodnej výstave kníh Bibliotéka v priestoroch Incheby v Bratislave konala prezentácia knižnej novinky „Denník z notovej osnovy“ Danice Štilichovej-Suchoňovej – dosiaľ nepublikované zápisky hudobného skladateľa Eugena Suchoňa.

Táto publikácia vyšla vo vydavateľstve Perfekt v novembri 2012 ako príspevok k 105. výročiu narodenia a 20. výročiu úmrtia skladateľa (2013). Je určená nielen pre potreby hudobnej vedy a odbornej obce, či študentom hudobných škôl, ale svojim štýlom aj širokej čitateľskej verejnosti. Kniha dokumentuje život skladateľa. Zostavovateľmi knihy sú manželia Štilichovci, dcéra Eugena Suchoňa s manželom. Autorom textu je Eugen Suchoň.

Denník z notovej osnovy, prezentácia knihy, 2012,
foto: Ľudovít Vongrej

Danica Štilichová-Suchoňová na prezentácii knihy Denník z notovej osnovy hovorila, ako kniha vznikla. Eugen Suchoň mal svoju aktovku, ktorú si veľmi starostlivo strážil a nikto okrem neho nevedel, čo ukrýva. Manželia Štilichovci ju otvorili až po smrti E. Suchoňa pri príležitosti jeho nedožitej storočnice v roku 2008. Aktovka tak vydala svoje tajomstvo. Obsahovala písomnosti najintímnejšieho charakteru: genealógiu suchoňovského rodu, ktorú ustavične dopĺňal, dôverné listy manželov Suchoňovcov, vzácne pamiatky po jeho mamičke a predčasne zomrelom bratovi Antonovi, a zošit zaplnený stovkami príkladov z harmónie. Ďalej obsahovala rukou E. Suchoňa písanú zápisnicu z prvého zasadnutia Prípravného výboru Slovenskej filharmónie zo dňa 31. decembra 1948, mimoriadne cenný dokument pre našu hudobnú historiografiu. A napokon pozývací list na zasadnutie kultúrnej komisie ÚV KSS zo začiatku roku 1950, úzko spätý s príbehom okolo premiéry Krútňavy. Ďalším cenným objavom boli rukou písané denníky E. Suchoňa z rokov 1930 – 1960. Denníky podávajú obraz o umeleckých začiatkoch a neskôr i tvorivých zápasoch hudobného skladateľa, zakladateľa slovenskej hudobnej moderny na umeleckom, sociálnom, spoločenskom a čiastočne aj politickom pozadí prvej polovice 20. storočia. Obsah aktovky Eugena Suchoňa je zaznamenaný v knihe Denník z notovej osnovy.

Denník z notovej osnovy, prezentácia knihy, 2012,
Peter Štilicha, Danica Štilichová, Tomáš Boroš,
foto: Ľudovít Vongrej

Danica Štilichová v úvode knihy o denníkoch E. Suchoňa píše:

„Môj otec v nich s čarom dobového štýlu, slovníka a jazyka opisuje svoje prvé dotyky s hudbou a s nimi súvisiaci pestrý obraz malomestského života mestečka Pezinok. Pred nami sa vynára Praha vykreslená očami poslucháča kompozície pražskej Majstrovskej školy v triede milovaného profesora Vítězslava Nováka, ale aj dramatický obraz vojnovej Bratislavy, či plejáda osobností z prvej polovice 20. storočia.”

Denník Eugena Suchoňa ukazuje obraz skladateľa z rôznych pohľadov. Nielen z vedecko – encyklopedického, ale hlavne z ľudského. Kniha Denník z notovej osnovy sa veľmi dobre číta a čitateľovi sa pri čítaní vynárajú obrazy skladateľovej mladosti, študentských čias, kompozičných prvotín, až po obraz vyzretého skladateľa a váženého profesora hudby.

Okrem denníka Eugena Suchoňa je kniha doplnená o dokumenty, alebo vzácne pamiatky. Niektoré z nich doposiaľ neboli publikované. Napríklad legendárna vizitka, na ktorú si Suchoň načrtol dej opery Krútňava po prečítaní Urbanovej novely Za vyšným mlynom, alebo Zápisnica zo zakladateľskej schôdze Slovenskej filharmónie, či stranícka kritika Krútňavy a Suchoňova obrana. Zaujímavá publikácia je ilustrovaná fotografiami zo života majstra Suchoňa. Okrem denníka, kópií dokumentov a fotogalérie, kniha zasahuje aj do skladateľovej intimity prostredníctvom zverejnenej korešpodencie s manželkou. Tieto súkromné listy predstavujú Eugena Suchoňa ako manžela a otca. Je v nich mnoho citovosti dotvárajúcej ľudský rozmer osobnosti umelca.

Eugen Suchoň (1908 – 1993)

Denník Eugena Suchoňa prepísali zostavovatelia v originálnej podobe a nemenili pôvodný hovorový štýl majstra. Čitateľovi sa tak prostredníctvom autentických zápiskov okrem obsahu vykresľuje aj doba, kedy bol denník písaný. Zo zápiskov je cítiť dozrievanie skladateľa nielen po stránke umeleckej, ale aj osobnostnej. Hovorový štýl denníka sa mení nielen s vekom, ale aj podľa konkrétneho miesta pôsobenia Eugena Suchoňa. Kniha je veľmi cenná aj kvôli tomu, že podáva svedectvo z prvej ruky o období 30-tych až 40-tych rokov, ktoré nie je z hľadiska hudobnej historiografie veľmi dobre spracované.

Z autogramiády knihy „Denník z notovej osnovy“, Danica Štilichová-Suchoňová, 2012,
foto: Ľudovít Vongrej

Pracovný stôl, aktovka a palica Eugena Suchoňa v salóne vily Eugena Suchoňa v Bratislave,
foto: Ľudovít Vongrej

V úvode knihy máme možnosť spoznať Suchoňa ako mladého študenta, ktorý hľadá svoju cestu, štýl, sebadôveru. Postupne prechádza prvými krokmi, skúsenosťami. Vidíme Suchoňa najprv ako zdatného a cieľavedomého hudobníka so zmyslom pre detail a dokonalosť, neskôr ako popredného slovenského skladateľa a napokon váženého vysokoškolského profesora.

Úvodný text z knihy dcéry Prof. Eugena Suchoňa Dr. Danice Štilichovej-Suchoňovej ,,Denník z notovej osnovy“. (uverejňujeme so súhlasom autorky)

ÚVOD

Niekoľko rokov po smrti otca sme objavili v jeho pozostalosti aktovku. Bola to aktovka, ktorú si počas svojho života strážil ako oko v hlave a nikomu nedovolil, aby do nej čo len nazrel.

Nevedeli sme, čo obsahuje a nikdy sme sa ho na to nepýtali. Z piety sme tak urobili spolu s manželom až pri príležitosti otcovej nedožitej storočnice roku 2008. Otvorili sme ju a ostali nad ňou stáť v nemom úžase. Aktovka totiž vydala svoje tajomstvo. Obsahovala písomnosti najintímnejšieho charakteru: genealógiu suchoňovského rodu, ktorú ustavične dopĺňal, dôverné listy manželov Suchoňovcov, vzácne pamiatky po jeho mamičke a predčasne zomrelom bratovi Antonovi a zošit zaplnený stovkami príkladov z harmónie.

V aktovke sme ďalej našli otcovou rukou písanú zápisnicu z prvého zasadnutia Prípravného výboru Slovenskej filharmónie, zo dňa 31. decembra 1948, mimoriadne cenný dokument pre našu hudobnú historiografiu. A napokon – pozývací list na zasadnutie kultúrnej komisie ÚV KSS zo začiatku roku 1950, úzko spätý s príbehom okolo premiéry Krútňavy.

Sú na ňom rukou písané otcove výhrady a argumenty k predneseným obvineniam voči jeho opere i menoslov aktérov komplotu ideového kádrovania opery. Všetko sa to udialo bezprostredne po jej premiére 10. decembra 1949. Hneď nám bolo jasné, prečo tento materiál počas jeho života neuzrel svetlo sveta! Keďže mnohí z „cenzorov“ ešte žili, nechcel ublížiť tým, čo tak veľmi ublížili jemu…

Postupne sme sa dostali k najcennejšiemu pokladu – k rukou písaným denníkom z rokov 1930 – 1960, obsahujúcim tri zväzky. Denníky podávajú plastický obraz nielen umeleckých začiatkov a neskôr i tvorivých zápasov hudobného skladateľa, zakladateľa hudobnej moderny, na umeleckom, sociálnom, spoločenskom a čiastočne aj politickom pozadí prvej polovice 20. storočia.

Môj otec v nich s čarom dobového štýlu, slovníka a jazyka opisuje svoje prvé dotyky s hudbou a s nimi súvisiaci pestrý obraz malomeského života mestečka Pezinok. Pred nami sa vynára Praha vykreslená očami poslucháča kompozície pražskej Majstrovskej školy v triede milovaného profesora Vítězslava Nováka, ale aj dramatický obraz vojnovej Bratislavy, či plejáda osobností z prvej polovice 20. storočia.

Stávame sa svedkami, ako sa zo skromného žiaka Hudobnej školy pre Slovensko, neskôr študenta Hudobno-dramatickej akadémie pre Slovensko stáva umelecká osobnosť, ktorá svojou tvorbou začiatkom štyridsiatych rokov neopakovateľne prenikne do európskeho priestoru. Vzrušujúce sú jeho stretnutia s významnými osobnosťami umeleckého, spoločenského ale i politického života doma i vo svete.

Opisuje vznik hudobných a pedagogických inštitúcií, vznik Slovenského autorského zväzu, Slovenskej filharmónie, Vysokej školy múzických umení, či ďalších umeleckých inštitúcií.

Vo vzrušujúcich filmových strihoch máme možnosť nazrieť do skladateľovho rodinného prostredia, do jeho najintímnejších zákutí. Časť z toho sme sa usilovali obohatiť fotografiami z autorových súkromných albumov a niektorými ďalšími dokumentmi, ktoré skladateľ nezverejnil počas svojho života.

Denníky sú napísané sviežim rozprávačským štýlom v „ich“ forme a okrem faktografickej hodnoty sú aj dobovým jazykovým dokumentom, ktorá nemá v memoárovej hudobnej spisbe pendant.

Hlavným cieľom vydania Denníka z notovej osnovy je priblížiť osobnosť jedného z najvýznamnejších skladateľov 20. storočia prostredníctvom originálnej memoárovej reflexie.

Kontinuálne rozprávanie sa končí rokom 1950, teda v čase, keď zakúsil jedno zo svojich najväčších životných sklamaní: ideologický útok na jeho milované dieťa, operu Krútňava. Ďalšie záznamy sú už iba chronologickým sledom, enumeráciou udalostí, suchým konštatovaním…

Napriek tomu si však myslím, že Denník z notovej osnovy bude zaujímavým čítaním pre všetkých milovníkov životopisných prác a biografických dokumentov. Možno bude zaujímať muzikológov, pedagógov, študentov, umelcov, či priateľov hudby, ktorí by sa o udalostiach a osobnostiach spomínaných v tejto dejinnej etape chceli dozvedieť viac.

Navyše poznámkový aparát mapuje paralelný príbeh Denníka. Obsahuje informácie o dnes už historických osobnostiach slovenského, ale aj európskeho verejného, umeleckého či cirkevného života, čím chceme čitateľovi ušetriť čas pri hľadaní v encyklopédiách či na webových stránkach. No možno aj inšpirovať pri ďalšom hľadaní a pohľade do navždy zaniknutého sveta.

Autor: PhDr. Danica Štilichová

Peter Dvorský, foto: Ľudovít Vongrej

Na prezentácii sa zúčastnil aj Peter Dvorský, ktorý netajil nadšenie z tejto publikácie: „To, že vyšli zápisky majstra Suchoňa je veľmi dobré aj pre tých, ktorí málo chodia do koncertných siení, alebo málo poznajú dielo tohto veľkého majstra. Je veľmi dobré, že Denník z notovej osnovy je na svete a ľudia si môžu prečítať o našom velikánovi, ktorý nám zanechal nádherné dielo a veľký odkaz. Verím, že do týchto riadkov nazrú aj mladí ľudia a spoznajú tak majstra Suchoňa. Vtedy, keď vyjde kniha, je to veľký sviatok. Dnes už síce vychádzajú rôzne publikácie aj v elektronických podobách, ale kniha je ako živý materiál, ktorý zostane vždy najcennejší. Želám preto tejto publikácii, aby si našla veľa priaznivcov a aby si ju ľudia prečítali s nadšením.“ uviedol pre Opera Slovakia Peter Dvorský.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár