Prezidentka Zuzana Čaputová udelila muzikologičke Alžbete Rajterovej štátne vyznamenanie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Vo štvrtok 2. januára 2020 udelila prezidentka SR Zuzana Čaputová pri príležitosti 27. výročia vzniku SR štátne vyznamenania 20 osobnostiam spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, z toho trom in memoriam. Z oblasti klasickej hudby si vyznamenanie odniesla slovenská dramaturgička, muzikologička, redaktorka a prekladateľka Alžbeta Rajterová.

Udelením štátnych vyznamenaní prezidentka Slovenskej republiky oceňuje osoby (výnimočne aj kolektívy) za ich mimoriadne alebo významné zásluhy v prospech Slovenskej republiky, demokracie, obrany a bezpečnosti štátu, výsledky činnosti alebo za ich iné výnimočné činy.

Slávnostný ceremoniál sa konal v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky na Župnom námestí v Bratislave za účasti bývalých prezidentov SR Rudolfa Šustera, Ivana Gašparoviča a Andreja Kisku, predsedu Národnej rady SR Andreja Danka, predsedu vlády Petra Pellegriniho, predsedu Ústavného súdu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana, poslancov Národnej rady SR, viacerých ministrov a ďalších predstaviteľov verejného života.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila najvyššie štátne vyznamenania, 2020, foto: Kancelária prezidentky SR

Príhovor prezidentky na úvod slávnostnej ceremónie

,,Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
Vážený pán predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky,
Vážení hostia,
Dámy a páni,

včera sme si pripomenuli jeden z najvýznamnejších dní našej novodobej histórie. Oslávili sme 27. výročie vzniku Slovenskej republiky. Ak tento dátum môžeme považovať za šťastný deň pre celú našu spoločnosť, tak to má jeden prostý, ale silný dôvod: drvivá väčšina občanov a obyvateľov republiky sa svojou každodennou statočnou prácou usiluje o to, aby Slovensko ako štát prosperovalo.

Každý, kto deň čo deň zodpovedne pracuje pre seba, svojich blízkych, pre svoju komunitu či región, pracuje aj pre svoju vlasť. Chcem sa vám preto všetkým poďakovať, že svojou obetavosťou prispievate k cieľu, ktorý by mal byť náš spoločný.

Ak stav našej spoločnosti v niektorých ohľadoch nezodpovedá úsiliu a energii, ktorú do jej rozvoja vkladáte, nie je to určite vaša chyba. Z môjho pohľadu je vlastencom každý, kto svoju prácu robí najlepšie ako vie, kto háji hodnoty ľudskosti aj v neľahkých časoch a na úkor vlastného prospechu. Našu úctu si zaslúžite vy všetci, ktorí pestujete čisté a korektné vzťahy s najbližšími, so svojimi kolegami, so svojimi oponentami a s každým, s kým prichádzate do kontaktu. Lebo dobré medziľudské vzťahy vytvárajú tak prepotrebný sociálny kapitál nevyhnutný k tomu, aby sa masa jednotlivcov žijúcich na spoločnom území premenila na spoločenstvo.

Svojho času český spisovateľ Karel Čapek napísal, že kto chce zlepšiť svet, nech najskôr zlepší sám seba a ten úzky okruh života, ktorý osobne vyplňuje. Som presvedčená, že prevažná väčšina našich občanov sa tak aj správa. Bez poctivej a každodennej práce miliónov ľudí by žiaden štát nemal šancu na úspech. Na státisíce neznámych hrdinov každodennosti preto nesmieme nikdy zabúdať. Prosím, aby sme na nich pamätali aj dnes večer pri odovzdávaní vysokých štátnych vyznamenaní.

Dámy a páni,
všetci, ktorí si dnes prevezmú najvyššie štátne vyznamenania Slovenskej republiky, si svoje ocenenie mimo akúkoľvek pochybnosť zaslúžia. Veď ako by sme mohli neoceniť hrdinov, ktorí v najhorších chvíľach našich dejín prejavili svoju statočnosť i odvahu a vzdorovali spoločenskému zlu bez ohľadu na to, akú konkrétnu tvár toto historické zlo malo? Nesmierne si vážim, že mu vzdorovali aj za cenu straty osobnej slobody a perzekúcie svojich blízkych.

Dnes večer chceme oceniť aj osobnosti, ktoré pred tridsiatimi rokmi vzali na seba osobné riziko a spoluformovali hnutie, ktoré zmenilo pomery v krajine tak, že demokracia, ľudské práva a slobody tu po štyroch desaťročiach dostali opäť príležitosť na uplatnenie. Zo strany týchto osobností nešlo o jednorazový akt, po ktorom sa navždy odmlčali, ale o začiatok tridsaťročného každodenného úspešného pôsobenia, na ktoré môžeme my všetci byť právom hrdí.

Štafetu od týchto osobností úspešne prevzali ďalší ľudia, ktorí majú zvýšenú citlivosť na to, čo sa v našej spoločnosti deje a iniciatívne do týchto dejov vstupujú. Ľudia, ktorí nečakajú, že niečo „sa“ spraví samo, lebo žijú s naliehavým pocitom, ktorý im hovorí: Kto, ak nie my, kedy, ak nie teraz.

Mnohí z tých, ktorí si dnes večer prevezmú vyznamenania, sa nepochybne narodili s veľkým talentom. Ale je ich zásluhou, že svoj dar nepremárnili, že na ňom pracovali, rozvíjali ho a výsledky sa dostavili. Niektorí vynikli tým, že ich objavy a bádania majú veľkú vedeckú hodnotu.

Ďalší sa narodili s talentom, vďaka ktorému po rokoch nepredstaviteľne tvrdej práce dokázali vo svojej športovej disciplíne prekvapiť celý svet a vytvoriť rekord, ktorý bol pre ich nasledovníkov takmer neprekonateľný. Iní svoj osobný dar využili tak, že dokázali inšpirovať svojich zverencov, aby išli až na hranicu svojich možností. Vďaka tomu vychovali celé generácie skvelých odborníkov či úspešných reprezentantov Slovenska.

Vysoké vyznamenanie si prevezmú aj umelci, ktorí svoje mimoriadne schopnosti využili pri tvorbe významných diel oslovujúcich divákov či poslucháčov, aby mysleli intenzívnejšie, preciťovali hlbšie, aby sa prejavovali ako osobnosti odvážnejšie a ušľachtilejšie. Spôsob, akým títo umelci slúžili svojmu talentu, bol zároveň aj službou verejnosti.
Spomenúť musím tiež ocenených, ktorí svoj život venovali tomu, aby pomáhali iným k plnohodnotnému životu. Solidarita s ľuďmi, ktorí nedokážu svoje problémy riešiť sami, je súčasťou kultúry duše každého spoločenstva. 

Vážené dámy a páni,
Považujem za česť a privilégium, že všetkým vám, ktorí si teraz prevezmete vyznamenania, môžem v mene republiky a jej obyvateľov poďakovať za všetko, čo ste pre nás urobili a ešte určite urobíte.

Naša krajina potrebuje pre svoj úspešný rozvoj realistickú a inšpirujúcu víziu, potrebuje neustále zdokonaľovať infraštruktúru štátneho úspechu. Potrebuje toho ešte oveľa viac, ale podstatné je, že máme to najdôležitejšie, čo každá krajina pre svoj úspech potrebuje: Máme výnimočných ľudí s výnimočným prínosom pre svoju vlasť. Som preto veľmi poctená, že vám budem môcť odovzdať najvyššie vyznamenania, akými Slovenská republika disponuje.

Dámy a páni, ešte raz vám ďakujem a blahoželám.”

Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky

Medzi vyznamenanými sú viaceré osobnosti, ktoré sa podieľali na boji proti totalite. Štátne vyznamenania udelila prezidentka ôsmim ženám a dvanástim mužom.

V oblasti klasickej hudby prezidentka SR Zuzana Čaputová vyznamenala dramaturgičku, muzikologičku, redaktorku, prekladateľku a organizátorku hudobných podujatí Alžbetu Rajterovú, ktorej druhým domovom bola viac než tri desaťročia Slovenská filharmónia. Alžbeta Rajterová, manželka významného dirigenta Ľudovíta Rajtera, zasvätila svoj profesijný život rozvoju a popularizácii slovenskej vážnej hudby ako dramaturgička a neskôr na začiatku 90. rokov 20. storočia aj ako riaditeľka Slovenskej filharmónie. Ako uznávaná muzikologička sa venuje taktiež prekladateľskej a redakčnej činnosti. Je autorkou množstva publikácií o slovenskej i svetovej vážnej hudbe.

Prezidentka Slovenskej republiky udelila Alžbete Rajterovej štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti hudby.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila najvyššie štátne vyznamenania, 2020, Zuzana Čaputová, Alžbeta Rajterová (Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti hudby), foto: Kancelária prezidentky SR

,,Prijať vysoké štátne vyznamenanie nie je všedná udalosť; málokto ho má zaradené do svojich plánov či predsavzatí, ba ani medzi vzdialené sny…

Naši rodičia nám poskytli kvalitné vzdelanie aj mimo základných všeobecnovzdelávacích škôl, urobili všetko pre to, aby sme vždy poctivo pristupovali k štúdiu, k práci, aby sme prejavovali úctu a láskavosť v medziľudských vzťahoch, aby sme, až budeme stáť na vlastných nohách, nevyhľadávali ľahšie cesty za cieľom. V časoch totality nás oni presviedčali o tom, že môžeme mať vlastné názory, aj keď to neraz vyžadovalo ostražitosť. Vďaka nim sme boli otvorení prijímať nové podnety, vedeli sme, že svet nie je jednofarebný, ba je hodný našej permanentnej zvedavosti. To všetko bol pevný základ, celoživotné usmernenie.

Keď som štátne vyznamenanie „za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti hudby“ mohla prevziať z rúk pani prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá pre mňa reprezentuje všetko to, čo nám celkom prirodzene odovzdávali rodičia, cítila som sa mimoriadne poctená a som za to veľmi vďačná.” uviedla pre Opera Slovakia Alžbeta Rajterová.

PhDr. Alžbeta Rajterová sa narodila 11. mája 1938 v Bratislave. Vyštudovala hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK. Hneď po úspešnom ukončení štúdia pôsobila ako dramaturgička v Slovenskej filharmónii (1961 – 1988) a následne sa stala zástupkyňou šéfredaktora časopisu Hudobný život. V rokoch 1991 – 1995 pôsobila na poste riaditeľky Slovenskej filharmónie. V tomto období bola zároveň aj redaktorkou magazínu Slovenská hudba a od roku 1997 viedla redakciu tohto muzikologického časopisu. V rokoch 1999 – 2002 bola šéfredaktorkou Hudobného života.

Alžbeta Rajterová bola členkou zakladajúceho tímu pre účasť mladých slovenských hudobníkov v Mládežníckom orchestri Gustava Mahlera, ktorého garantom bola Slovenská filharmónia pod vedením riaditeľa SF Dr. Ladislava Mokrého. Vznik orchestra inicioval v roku 1986 jeho dlhoročný šéfdirigent Claudio Abbado.

Ako organizátorka hudobných podujatí, dramaturgička či editorka sa spolupodieľala na viacerých festivaloch či koncertných cykloch ako napríklad Melos-Étos, Fórum mladých, Musica sacra Europaea, Dni starej hudby, Festival komornej hudby Lockenhaus v Rakúsku. Na prestížnom rakúskom festivale Osterfestspiele Salzburg v roku 1996 spolupracovala na príprave naštudovania 3. symfónie G. Mahlera (language coach – nemčina pre hosťujúci Slovenský filharmonický zbor) a tlmočila pri príprave opery Verdiho opery Otello (dirigent Claudio Abbado) medzi talianskym režisérom a hosťujúcim SFZ. V Berlíne sa podieľala na nahrávke Zápisníka zmizelého od Leoša Janáčka (language coach – čeština pre sólistu Philipa Landgridgea) s Berlínskym filharmonickým orchestrom pod taktovkou Claudia Abbada.

Je autorkou príspevkov do viacerých publikácií: Orchestre v bývalej ČSFR a na Slovensku po r. 1989 (100 let České filharmonie, zborník medzinárodnej konferencie. Česká filharmónia, Akadémia vied ČR, 1996), 100 slovenských skladateľov – vybrané heslá (Hudobné centrum, 1998), SF v kontexte slovenskej hudobnej kultúry (in: Slovenská hudba, 1999/4).

Alžbeta Rajterová sa venuje aj prekladateľskej a odbornej redaktorskej činnosti, z ktorej vzišli viaceré publikácie: Nikolaus Harnoncourt: Hudobný dialóg (prekladateľka, odborná redaktorka), Bratislavské hudobné slávností 40 – publikácia k 40. výročiu BHS (editorka publikácie a autorka úvodného textu: Bratislavské hudobné slávnosti – Stručný pohľad do histórie), Richard H. Hopppin: Hudba stredoveku (editorka slovenského prekladu a odborná redaktorka), Tibor Tallián: Béla Bartók, monografia (editorka, odborná redaktorka prekladu z maďarčiny), Šesťdesiatka „Slovenský hudobný zázrak“ – publikácia k 60. výročiu Slovenskej filharmónie (autorka analýzy dramaturgie SF za 60 rokov jej existencie).

Napísala viaceré autorské texty do bulletinov Slovenskej filharmónie, časopisov Hudobný život či Slovenská hudba, a je autorkou sprievodných textov k CD albumom (o.i. Franz Schmidt: kompletné symfónie, OPUS Bratislava 1987 a ď.)

Radom bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam ocenila prezidentka SR českú právničku a političku Miladu Horákovú, ktorá je považovaná za symbol protikomunistického odboja a odporu. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy získali literárny vedec a politik Peter Zajac, poslední dvaja príslušníci Vysokoškolského strážneho oddielu generálov Goliana a Viesta Branislav Tvarožek a Martin Janec (in memoriam), takisto prvý rómsky lekár v Československu Ján Cibuľa (in memoriam) a politik František Mikloško, ktorý za všetkých vyznamenaných predniesol na slávnostnom ceremoniáli ďakovnú reč.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila najvyššie štátne vyznamenania, 2020, Zuzana Čaputová, František Mikloško, foto: Kancelária prezidentky SR

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy si prevzali študentská líderka Nežnej revolúcie Zuzana Mistríková, profesorka Helena Barancová, tréner Tibor Soós, učiteľ informatiky Ondrej Demáček, športovec Jozef Plachý, virologička Silvia Pastoreková, riaditeľ gymnázia Pavel Sadloň a reportér Andrej Bán.

Pribinov kríž I. triedy si odniesli kameraman Igor Luther a umelec v oblasti filmového umenia Rudolf Urc, Pribinov kríž II. triedy získali sociologička Zora Bútorová, muzikologička Alžbeta Rajterová a historička architektúry Klára Kubičková. Vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy si prevzala doktorka venujúca sa Downovmu syndrómu Mária Šustrová.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár