Príhody líšky Bystroušky otvorili festival Janáček Brno

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Šiesty medzinárodný operný a hudobný festival Janáček Brno je vyskladaný ozaj reprezentatívne. Deväťdesiat rokov uplynulo v auguste od smrti Leoša Janáčka, jedinečného a v celom svete rešpektovaného skladateľa, navyše oslavujeme storočnicu vzniku Československa a Janáčkovo divadlo otvára svoje brány po rekonštrukcii. V aktuálnom ročníku (17. november – 5. december 2018) zaznie kompletný operný odkaz Leoša Janáčka a celý rad koncertov, dramaturgicky ladených v duchu témy podujatia. Domáci súbor otvoril festival novou inscenáciou Příhody líšky Bystroušky, s Brnom úzko spätou operou, ktorou sa otváralo nové Janáčkovo divadlo roku 1965. V titulnej postave vtedy hosťovala Anna Martvoňová (1922 – 1990) z Opery Slovenského národného divadla.

Káťu Kabanovú na tohtoročnom festivale uzrel divák opäť v réžii Roberta Carsena, v „putovnej“ inscenácii, prechádzajúcej vďaka svojej originálnosti už dvadsiatkou divadiel (pozn. red. o inscenácii sme v roku 2016 písali TU…). S Věcou Makropulos hosťuje Flámska opera (dirigentom je Tomáš Netopil), s Jej pastorkyňou Veľké divadlo z Poznane v réžii Alvisa Hermanisa, s operou Z mŕtveho domu pricestuje Velšská národná opera pod taktovkou Tomáša Hanusa a v réžii Davida Pountneya. Pražáci prinesú Výlety pána Broučka, Ostrava Osud, festivalu sa s ďalšími titulmi zúčastnia aj súbory menších foriem a študenti. Jednoducho, slovami umeleckého šéfa Janáčkovej opery Jiřího Heřmana a dramaturgičky Patrície Částkovej, divadlá prichádzajú, „aby nám prostredníctvom umenia kládli otázky a hľadali na ne odpovede“.

L. Janáček: Příhody lišky Bystroušky, ND Brno, 2018,
foto: Marek Olbrzymek

Cez túto premisu možno vnímať aj otváraciu premiéru festivalu Janáček Brno. Příhody líšky Bystroušky obchádzajú klišé prvého plánu, otvárajú novú rovinu výkladu a zároveň radikálne neodkláňajú pôvodný zmysel predlohy. Režiséra Jiřího Heřmana nikdy neuspokojí variovanie zaužívaných vizuálnych podôb, vždy hľadá odlišné spôsoby, ako študované dielo včleniť do širšieho kontextu. Touto cestou sa vybral aj tento raz, hoci si musel uvedomiť, že ak niekde pridáva, inde uberá. So svojím stálym scénografom Draganom Stojčevským a kostýmovou výtvarníčkou Alexandrou Gruskovou asi najzreteľnejšie pohli Janáčkovou predlohou v dvoch líniách. Prvou bolo jednoznačné situovanie príbehu do Detského domova Dagmar (motív sa odvíja od stále funkčného zariadenia, ktoré založil v Brne autor textu Rudolf Těsnohlídek) a druhou zámer účinkujúcich neprevteliť priamo do zvieracích podôb, len ich istými znakmi maskovať.

L. Janáček: Příhody lišky Bystroušky, ND Brno, 2018,
foto: Marek Olbrzymek

Rozhodne sa Jiří Heřman nevybral cestou ľahšieho odporu. Musel sa vyrovnať s nejednou nástrahou, ktorú toto poňatie prináša. Kto je zvyknutý vnímať postavy z Líšky Bystroušky ako zvieratká, nahliadajúce na ľudské povahy, musel sa zmieriť s tým, že Heřmanov výklad ide skôr opačným smerom. Prevládajú zábavky chovancov domova či už so zvieracími hračkami na vôdzkach, alebo s maskami. V Revírnikovi sa cez drobulinkého chlapca (detská postavička Skokánka) odvíjajú spomienky na prežité udalosti. Všadeprítomná a neustále štrikujúca Revírniková mu však úplne zbytočne a ilustratívne asistuje. Práve až nadmerná vôľa režiséra naplniť šírku javiska pulzujúcim pohybom (scéna je v hornej polovici inšpirovaná interiérom reálneho detského domova, vrátane okrúhleho okienka), prináša mnoho opakujúcich sa výjavov. Napríklad prechody zástupu prednou časťou javiska, stereotypom je detský kočík, aj veľké vajce, ako symbol nového sveta. To všetko sa zjavuje pričasto. Naproti tomu príroda, les, horáreň, ktorými je Janáčkova hudba nasiaknutá, sa v kašírovaných náznakoch vysúvajúcich sa stromov a naivného horizontu akosi posúvajú do polohy doplnkových kulís. Navyše, neveľmi vkusných. Zastrelenie Líšky z Haraštovej pištole pôsobí v kontexte celého príbehu ako vražda z veristickej opery. Môže to byť predmet polemiky, ale záverečný, filozofiou kolobehu prírody nasiaknutý monológ Revírnika, situovaný do interiéru detského domova, vyznel menej presvedčivo, akoby ho obklopovala lesná scenéria.

K najpôsobivejším miestam opery patrilo zoznámenie Líšky s Lišiakom, ich výborne interpretované nahováračky a vkĺznutie do výtvarne šikovne navrhnutého podhubia medzi dvoma rovinami horizontálne členeného javiska. Po expresnej (opäť príliš kašírovanou tortou zdobenej) a násilne roztancovanej svadbe, boli vzťahy lišiackych mladomanželov a ich potomstva vykreslené pôsobivo.

L. Janáček: Příhody lišky Bystroušky, ND Brno, 2018,
Jana Šrejma Kačírková (Bystrouška), Václava Krejčí Housková (Zlatohřbítek),
foto: Marek Olbrzymek

L. Janáček: Příhody lišky Bystroušky, ND Brno, 2018,
Daniela Straková-Šedrlová (Revírníková), Jana Šrejma Kačírková (Bystrouška),
foto: Marek Olbrzymek

V konečnom dôsledku mi koncepcia Jiřího Heřmana pripadala ako mierne prešpekulovaná. Možno menej chaosu na javisku by skoncentrovalo pozornosť na čitateľnejšie jadro. Ťažko tiež určiť, či detský divák, ktorého síce zaujme neustály pohyb malých postavičiek s ťahajúcimi hračkami, dokáže abstrahovať množstvo symbolov a myšlienkovo-filozofickú podstatu diela. Je to inscenácia tváriaca sa primárne detsky, no vo svojej podstate nie je až tak poľahky dešifrovateľná.

Hudobné naštudovanie Marka Ivanovića kopíruje scénické dianie. Musí sledovať pulz deja, ale aj prispôsobovať sa odlišnostiam réžie od zaužívaných zvyklostí. Približne tretinová plocha partitúry je venovaná orchestru bez hlasov, no sprievodné javiskové aranžmány ovplyvňujú obsahovosť hudby. Z tohto hľadiska ladí Ivanovićovo poňatie s duchom Heřmanových predstáv. Ak mi predsa len niečo v orchestrálnej jame chýbalo, tak to boli silnejšie kontrasty medzi lyrikou a údernosťou istých pasáží v prebohato zinštrumentovanej partitúre. Orchester Janáčkovej opery podal spoľahlivý výkon, veľa energie a zároveň disciplíny vložili v navštívenom druhom slávnostnom predstavení (odohralo sa popoludní, takže išlo o typicky rodinný typ diváckej návštevy) členovia Detského zboru Brno aj so svojimi sólistami.

Do titulnej postavy vložila Jana Šrejma Kačírková veľkú dávku hereckého temperamentu a výrazovej plastickosti. Prvá dáma ostravskej Donizettiho trilógie tudorovských kráľovien sa zmenila na šibalsky mladistvú Bystroušku, obdarenú farebným, mäkkým a sýtym sopránom, schopným obnažiť jemné výrazové pointy. Typovo vhodným Lišiakom Zlatohřbítkom bola Václava Krejčí Housková, ktorej mezzosoprán znel lahodnejšie v strednej, než okrajovej vysokej polohe. Svatopluk Sem (Revírnik) má kovový a zvučný barytón, z hľadiska dikcie je autentický, no predsa len mu vo výraze chýba trocha viac emotívnosti, možno životných skúsenosti, alebo trocha basovejší timbre. Roman Hoza ako Harašta si vychutnával moravské nárečie, jeho lyrický barytón sa okrem hlbších polôh dobre počúval. V menších postavách vyzneli lepšie Ondřej Koplík (Rechtor/Komár) a Jan Šťáva (Farár/Jazvec), než ich ženské kolegyne.

L. Janáček: Příhody lišky Bystroušky, ND Brno, 2018,
Svatopluk Sem (Revírník), Svatopluk Sem (Revírník), Roman Hoza (Harašta),
foto: Marek Olbrzymek

Navštívené druhé predstavenie sa zapojilo do medzinárodného projektu OperaVision, prenášajúceho na weboch live predstavenia z viac než tridsiatich operných domov (pozn. red.: záznam prenosu je k dispozícii pod textom tejto recenzie do 17. mája 2019). Živý prúd z Brna tak oslovil celý svet. To je tiež jedna z inšpirácií pre pasívny a zaspatý slovenský operný priestor.

Autor: Pavel Unger

písané z 18. 11. 2018

Leoš Janáček: Příhody lišky Bystroušky
Národné divadlo Brno
Premiéra 17. novembra 2018 v Janáčkovom divadle

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Marko Ivanović
Dirigenti: Marko Ivanović, Robert Kružík
Réžia: Jiří Heřman
Scéna: Dragan Stojčevski
Kostýmy: Alexandra Grusková
Svetelný dizajn: Daniel Tesař
Zbormajster: Klára Složilová Roztočilová
Dramaturgia: Patricie Částková
Asistent réžie: Silvie Adamová

Osoby a obsadenie (alternácie)

Bystrouška: Michaela Kušteková, Jana Šrejma Kačírková
Malá Bystrouška: Zdeňka Jetelinová, Julie Šebestová
Zlatohřbítek: Václava Krejčí Housková, Jana Hrochová
Revírník: Svatopluk Sem j. h., Jiří Sulženko
Rechtor/Komár: Petr Levíček, Ondřej Koplík
Farár/Jezevec: Jan Šťáva, David Nykl
Revírníková/Sova: Daniela Straková-Šedrlová, Martina Mádlová
Pásek: Petr Karas, Kornel Mikecz
Pásková/Datel: Jitka Zerhauová, Hana Kopřivová Šumpíková
Pepík: Zdislava Bočková, Barbora Šancová
Frantík: Eva Štěrbová j. h., Eva Daňhelová
Harašta: Roman Hoza, Igor Loškár
Kobylka: Barbora Šancová, Zdislava Bočková
Cvrček: Eva Daňhelová, Eva Štěrbová j. h.
Skokánek: Stanislav Klusáček, Petr Hrůša, Aleš Viklický
Lapák: Veronika Hajnová Fialová, Jitka Klečanská
Kohút: Andrea Široká, Alena Sobolová
Chocholka: Eva Štěrbová j. h., Martina Mádlová
Sojka: Andrea Široká, Alena Sobolová

video

Leoš Janáček: Příhody lišky Bystrouškyzáznam prenosu predstavenia na OperaVision
(k dispozícii na YouTube do 17. mája 2019)

Inscenátori o predstavení Příhody lišky Bystroušky

Umelci o predstavení Příhody lišky Bystroušky

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár