Principálova Otvorená opera sa dosť pošmykla

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Znova mi raz napadol výrok bývalej hlavy Rossiniho operného festivalu v Pesare Alberta Zeddu, ktorý pri príležitosti naštudovania skladateľovej prvotiny Demetrio e Polibio bez ostychu ohlásil radosť z možnosti dokázať, že skladateľ nenapísal len dobré opery. Čosi podobné by sa oplatilo vyriecť aj pri bratislavskom uvedení prvého dokončeného javiskového diela Georgesa Bizeta Doktor Mirákel.

Na rozdiel od spomenutej príhody z Pesara, principál (túto funkciu si prisúdil sám) Otvorenej opery Martin Bendik zdôvodnil výber Bizetovej opernej komédie, niekde uvádzanej ako opereta, nostalgiou za svojimi študentskými časmi na Vysokej škole múzických umení. Pred 35 rokmi v školskom Opernom štúdiu režíroval práve Bizetovho Doktora Mirákla (Le docteur Miracle), vtedy v prvom slovenskom uvedení. Odvtedy sa – celkom pochopiteľne – vyše hodinové dielko na slovenskom profesionálnom javisku neobjavilo. Vrátilo sa až pod strechu bratislavského Zichyho paláca 11. decembra 2019, kde ho vzkriesilo „voľné zoskupenie tvorcov a interpretov“ Otvorená opera, v realizácii Asociácie CORPUS. K vzniku inscenácie prispel grant z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.

G. Bizet, P. Zagar: Doktor Mirákel, Otvorená opera, 2019, Roman Krško (Starosta), Jana Bernáthová (Lauretta), foto: Kristína Karásková

Akýže Doktor Mirákel sa vrátil? Asi nejaký nový, keď sa v bulletine dočítame, že išlo o svetovú premiéru. V tom je viac pravdy než polopravdy. Ktovie, či by sa Georges Bizet a libretisti v partitúre, ktorú prekopal slovenský skladateľ Peter Zagar a textovo do slovenčiny veľmi voľne prerobil Martin Bendik, vôbec našli. Možno v nejakých útržkoch z originálu v odlišnej inštrumentácii. No asi by žasli, že počúvajú úpravu čísel z o osemnásť rokov mladšej Carmen. Ktovie, či vo svojich osemnástich rokoch, keď Doktor Mirákel vyhral Jacquesom Offenbachom zorganizovanú skladateľskú súťaž na jednoaktovku, mal Georges Bizet v hlave motívy zo svojho najslávnejšieho diela? Zato Peter Zagar sa o ne oprel viac než hojne. Skutočne vznikla takmer nová partitúra. Alebo persifláž v zagarovsko-bendikovskej poetike.

Záhadou, okrem už spomenutej režisérovej (principálovej) spomienkovej nostalgie je, prečo siahli práve po tomto neveľmi zaujímavom a o banálnu libretistickú schému opretom, navyše šťastne zabudnutom diele. Ale kto pozná „rebela“ Bendika, toho zrejme neprekvapí, že keď už nemôže režisérsky provokovať, nájde si iný spôsob dôkazu, že s autografom hocakej partitúry je dovolené akokoľvek narábať. Hoci v prípade „nového“ Mirákla ťažko tvrdiť, že rozbitie pôvodného tvaru spôsobilo opusu ťažkú ujmu. Nemyslím si, že ide o dobré dielo, či ho už nazveme buffou, opérou comique alebo operetou. O guste žiadna dišputa, no ak by Doktor Mirákel spal v archíve aj naďalej, o nič by sme neboli ukrátení.

G. Bizet, P. Zagar: Doktor Mirákel, Otvorená opera, 2019, Ján Durčo (Roberto), foto: Kristína Karásková

Martin Bendik svojho Mirákla preložil, radikálne upravil a zrežíroval. Vymyslel si aktualizačný plán, omeletu v kvartete, hudobnej perličke a dejovej pointe predlohy, nahradil závinom. Čert ako diabol. Problematickejšie bolo, že v posunutom texte sa mu významová a komická duchaplnosť hľadala ešte ťažšie, než v hlúpučkom origináli. A tak sa musel opierať o arzenál známych a pomerne ošúchaných gagov. Na scéne Juraja Fábryho, ktorá vlastne ani nebola scénou, hrali väčšmi rekvizity a pestré kostýmy.

Sedemdesiatminútový prúd hudobných čísel (nejedno celkom pôvabné, a to nemám na mysli presuny z Carmen), predelený prózou, neraz režijne viazol a nudil. Isteže, v nedivadelnom priestore ťažko robiť zázraky, aj keď ich doktor z titulu má priamo vo svojom mene. Takže videli sme trocha klauniády, trocha bizarnosti, nechýbala kolobežka, dáždnik, ani chrápajúci starosta. Lozilo sa po stole, váľalo po zemi. Sólisti, najmä dámske duo, v próze pôsobili priveľmi afektovane. O typológii postáv ani chýru, keď predstaviteľka dcéry mohla byť pokojne jej matkou. Ku kvartetu pôvodných postáv pribudol notár, ktorý však chcel byť aj Escamillom aj jedným z dvoch pašerákov z Carmen.

Zagarova úprava minimalizovala orchester na desať nástrojov, pri ktorých sa stopercentná súhra rodí veľmi ťažko. Nepopieram kus práce, ktorú slovenský skladateľ do diela vložil, no či to nebola zbytočne vynaložená námaha, o tom by sa dalo hovoriť. Pochybujem totiž, že uvedenie zoskupením Otvorenej opery neostane jednorazovou (maximálne s nejakou reprízou) záležitosťou. Zatiaľ čo vlani naštudovaný Rossiniho Hodvábny rebrík sa mohol pokojne počas leta objaviť na niektorom z nádvorí, v prípade Bizetovho dorasteneckého opusu by som tomu veľkú šancu nadával. Dirigent Ondrej Olos sa snažil vyrovnať s predlohou a ustrážiť aspoň istú mieru súhry. O práci s dynamikou sa veľmi ani u orchestra, ani u sólistov hovoriť nedalo.

G. Bizet, P. Zagar: Doktor Mirákel, Otvorená opera, 2019, Róbert Remeselník (Silvio), Roman Krško (Starosta), foto: Kristína Karásková

Zo sólistov sa najpríjemnejšie počúval barytón Romana Krška (Starosta), ktorý má príjemnú farbu, kovový lesk a znie technicky bezpečne. Jana Bernáthová (Lauretta) najmä v nižšej polohe pôsobila málo sviežo, s neosobnou farbou a jej soprán už má veľké vibrato. Andrea Pietrová (Veronika) svoj mezzosoprán musí postupne rozvinúť v objeme a zvučnosti, hlas však znie perspektívne. Róbert Remeselník (Silvio) má trocha ostrý timbre, ale inak sa jeho tenor zhostil postavy Silvia alias Doktora Mirákla so cťou. Basbarytón Jána Durča pôsobil skôr hrubozrnne.

Keďže Opera Slovenského národného divadla za štyri mesiace svojej stej sezóny nevyprodukovala žiadnu premiéru, zapôsobila alternatíva Otvorenej opery ako síce neadekvátna (veď ani jej ambíciou nie je konkurovať prvej scéne), no aspoň nejaká náplasť na deravú ponuku slovenskej metropoly. Neostáva iné, len popriať Otvorenej opere do budúcnosti viac zdaru vo výbere titulu, aby sa stala tým, čo má v preambule. Byť umelecky hodnotnou alternatívou ustáleným inscenačným kánonom. Lebo tento raz to bolo citeľné pošmyknutie.

Autor: Pavel Unger

Georges Bizet, Peter Zagar: Doktor Mirákel
Projekt Otvorená opera realizuje Asociácia CORPUS
premiéra 11. decembra 2019, Zichyho palác, Bratislava

Dirigent: Ondrej Olos
Réžia, preklad a úprava: Martin Bendik
Výprava: Juraj Fábry
Produkcia: Nora Nosterská

Osoby a obsadenie

Starosta: Roman Krško
Lauretta: Jana Bernáthová
Veronika: Andrea Pietrová
Silvio: Róbert Remeselník
Roberto: Ján Durčo

www.otvorenaopera.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku