Dnes je: nedeľa, 19. 8. 2018, meniny má: Lýdia, zajtra: Anabela

Pripomíname si v apríli…

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prinášame vám prehľad aprílových výročí viacerých významných umeleckých osobností nášho hudobného operného života, ktorý pripravila dokumentaristka Elena Blahová-Martišová.

Jan Grünwald, (1920 – 1978)

Jan Grünwald,
(1920 – 1978)

Dňa 1. apríla sme si pripomenuli nedožitých 95 rokov Jana Grünwalda (zomrel 18. júla1978 v Beskydách), českého zbormajstra, dramaturga, dirigenta, publicistu a hudobného skladateľa narodeného v Brne a pôsobiaceho na Slovensku. Absolvent konzervatória a univerzity v Brne prišiel v roku 1946 po krátkom pôsobení na rôznych brnianskych scénach do Štátneho divadla v Košiciach ako zbormajster, neskôr i dramaturg opery a baletu. V košickom divadle sa ako zbormajster zaslúžil o úspešné naštudovanie operných a operetných inscenácií, ako dirigent naštudoval a dirigoval niekoľko baletov. Preložil niekoľko operných libriet, redigoval bulletiny, komponoval scénickú hudbu k činohrám.

Jarko Elen, (1895 – 1978)

Jarko Elen,
(1895 – 1978)

Dňa 5. apríla uplynie stodvadsať rokov od narodenia prekladateľa, libretistu, textára, priekopníka slovenského hudobného divadla Jarka Elena (vlastným menom Jaroslav Kaiser, narodil sa v Komárove v okrese Beroun a zomrel 20.4.1978 v Bratislave). Moravský rodák pochádzal z učiteľskej rodiny, študoval techniku v Prahe a v roku 1919 prišiel na Slovensko, kde pracoval v železiarňach, potom ako učiteľ na školách v rôznych mestách, napokon v Bratislave. Už ako stredoškolák začal písať básne pod vplyvom Adolfa Heyduka, ktorý v ňom prebudil lásku k Slovensku, záujem o hudbu v ňom vzbudil Otakar Jeremiáš. Na Slovensku publikoval poéziu i prózu, venoval sa i dramatickej tvorbe, spolupracoval s mnohými skladateľmi, bol autorom operetných i operných libriet (Svitanie Ladislava Holoubka, 1941, Lampiónová slávnosť Júliusa Kowalského, 1960). Do slovenčiny preložil okolo päťdesiat libriet základného svetového repertoáru, v ktorých sa opery uvádzali na našich scénach až do osemdesiatych rokov minulého storočia, výnimočne i v súčasnosti (Nápoj lásky v Štátnej opere v Banskej Bystrici, 2011). Z nemčiny a francúzštiny preložil piesňové cykly F. Schuberta, J. Brahmsa, F. Mendelssohna-Bartholdyho, C. Debussyho.

Gerhard Auer, (1925-2002), foto: archív SND

Gerhard Auer,
(1925-2002),
foto: archív SND

Dňa 9. apríla si pripomíname nedožité deväťdesiate narodeniny dlhoročného dirigenta opery SND Gerharda Auera (zomrel 22. novembra 2002 v Bratislave) . Rodák z východočeského Náchoda absolvoval štúdium na bratislavskom konzervatóriu u prof. Kornela Schimpla, na jar v roku 1950 nastúpil do opery SND ako korepetítor a už koncom roka mu dirigent Ladislav Holoubek vo svojom naštudovaní opery bulharského skladateľa Ľ. Pipkova Momčila ponúkol toto dielo dirigovať. V roku 1951 sa talentovaný umelec podpísal pod svoje prvé samostatné naštudovanie, a to Prokofievovho baletu Popoluška. Počas svojho štyridsaťročného pôsobenia na našej prvej opernej scéne dokázal Auer ako pohotový dirigent naštudovať viac ako päťdesiat operných a desať baletných diel rôzneho štýlového zamerania. K najúspešnejším patrila Mozartova Figarova svadba a Don Juan, Auberov Fra Diavolo, Wagnerov Blúdiaci Holanďan, Smetanov Dalibor a Predaná nevesta, Beethovenov Fidelio, Weberov Čarostrelec, Gluckova Ifigénia v Aulide, z talianskeho repertoáru Rossiniho Barbier zo Sevilly, Mascagniho Sedliacka česť (toto dielo hudobne naštudoval a dirigoval aj v tureckej Ankare), Verdiho opery Traviata, Macbeth, divácky úspešný Nabucco a Aida. Zo slovenskej tvorby sa podieľal na Andrašovanovom Figliarovi Geľovi, Cikkerovom Jurovi Jánošíkovi, Suchoňovom Svätoplukovi a Krútňave, naštudoval Frešove opery Martin a slnko a Francois Villon. Z modernej opernej tvorby naštudoval Orffovu Múdru ženu, Dessauovo Odsúdenie Lukulla, Hindemithovho Cardillaca. Auer rád spolupracoval s mladými opernými spevákmi a ako pedagóg VŠMU naštudoval s poslucháčmi v opernom štúdiu dvadsať absolventských predstavení. Je autorom menších piesňových a klavírnych skladieb, scénickej hudby, skomponoval balet Mária a komickú operu Spoveď Dona Juan.

Stanislav Beňačka, (1930-2003), foto: Kamil Vyskočil (Archív SND)

Stanislav Beňačka,
(1930-2003),
foto: Kamil Vyskočil (Archív SND)

Na 12. apríla pripadne osemdesiatpäť rokov od narodenia operného speváka Stanislava Beňačku (narodil sa v Rybanoch, okr. Topoľčany, kde i 14. júla 2003 zomrel). Absolvent konzervatória z triedy prof. Anny Korínskej svojím príjemným mäkko znejúcim hlasovým fondom upozornil na seba ešte počas účinkovania v SĽUK-u ako interpret a propagátor slovenských ľudových piesní nielen na domácich, ale i mnohých zahraničných koncertných pódiách. Vo februári v roku 1957 spieval pohostinsky úlohu Islama v Cikkerovom Begovi Bajazidovi a od nasledujúcej sezóny až do roku 1991, už ako sólista opery, vytvoril niekoľko desiatok postáv a postavičiek ako Žalárnik v Toske, Alcindor v Bohéme, Doktor Grenville v Traviate, Egyptský kráľ v Aide, Lodovico v Otellovi, bol Arkelom v prvom slovenskom uvedení Debussyho opery Pelléas a Mélisanda. Beňačkov teplý, mäkký a hlboký bas sa uplatnil v niekoľkých pozoruhodných kreáciách, ako napr. Beneš v Daliborovi, Paloucký v Hubičke, Rocco vo Fideliovi, Sarastro v Čarovnej flaute, Masetto v Donovi Giovannim, Tomasso v Nížine, Zuniga v Carmen, Raimondo v Lucii di Lammermoor, Crespel v Hoffmannových poviedkach, či Biterolf v Tannhäuserovi.

Žofia Napravilová (1910-1950), foto: archív DÚ

Žofia Napravilová
(1910-1950),
foto: archív DÚ

Pred šesťdesiatimi piatimi rokmi 15. apríla 1950 zomrela v Prahe sopranistka Žofia Napravilová (vydatá Schwarzová, narodila sa 28. júla 1910  v Močidľanoch, dnes časť Podolinských Močidlian v okrese Skalica), žiačka prof. Jaroslava Egema na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (neskôr v Prahe u speváčky Nectar de Flondor, ktorá pohostinsky spievala aj na scéne SND). Okrem spevu študovala aj klavír u prof. Anny Kafendovej, ale rozhodla sa pre dráhu opernej speváčky v opernom súbore Slovenského národného divadla. Tu sa pod vedením Karla Nedbala vypracovala na poprednú sólistku (1931 – 1934, v rokoch 1935 – 1941 stály hosť súboru). Napravilová spievala úlohy lyrické i dramatické: Améliu Grimaldi (Simon Boccanegra), Améliu (Maškarný bál), Mařenku (Predaná nevesta), Hedviku (Čertova stena), Lidunku (V studni), Krasavu (Libuša), Blaženku (Tajomstvo), Grófku (Figarova svadba), Fiordiligi (Così fan tute), Donu Elvíru (Don Giovanni), Mathildu (Viliam Tell), titulnú postavu v jedinom slovenskom uvedení Massenetovej opery Thais, , Tatianu (Eugen Onegin). Mnohé z týchto postáv vytvárala aj v Prahe, kde bola členkou Národného divadla v rokoch 1935 – 1941, svoj repertoár tu obohatila o Agátu v Čarostrelcovi, Margarétu vo Faustovi, Paminu v Čarovnej flaute, Cudziu kňažnú a neskôr aj Rusalku (pod vedením Václava Talicha) a Skladateľa v Ariadne na Naxe. Po odchode z divadla si v Prahe otvorila súkromnú školu a venovala výučbe spevu. Interpretovala aj českú a slovenskú piesňovú tvorbu a v roku 1933 spievala sólový part na premiére piesňového cyklu Nox et solitudo Eugena Suchoňa pod taktovkou Karla Nedbala, uvedeného v rámci Symfonických koncertov v Slovenskom národnom divadle.

Peter Hradil, (1940 – 2001), foto: Hudobné centrum

Peter Hradil,
(1940 – 2001),
foto: Hudobné centrum

Dňa 29. apríla si pripomíname nedožité 75. narodeniny zbormajstra, pedagóga a dirigenta českého pôvodu pôsobiaceho na Slovensku Petra Hradila (zomrel 25.7.2001 v Bratislave). Po ukončení konzervatória v rodnom Brne študoval na bratislavskej Vysokej škole múzických umení dirigovanie u Juraja Haluzického a Ľudovíta Rajtera. Potom pôsobil v Lúčnici, detskom speváckom zbore Slniečko a v rokoch 1969 – 1971 bol druhým zbormajstrom opery Slovenského národného divadla. Zbormajsterskej aktivite sa venoval vo viacerých významných speváckych zboroch (Slovenský filharmonický zbor, Zbor slovenských učiteľov), v rokoch 1983 – 1998 bol umeleckým šéfom a dirigentom Speváckeho zboru Lúčnica. Od roku 1965 pedagogicky pôsobil ako profesor zborového dirigovania na VŠMU. Ako člen poroty sa často zúčastňoval medzinárodných súťaží a bol renomovaným odborníkom v problematike interpretácie českej a slovenskej zborovej sakrálnej literatúry 19. a 20. storočia. Významnou mierou sa podieľal na rozvíjaní slovenskej zborovej kultúry a vychoval rad žiakov, ktorí stavajú na jeho pedagogickom a umeleckom odkaze.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár