Pripomíname si v januári (2019)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prinášame prehľad januárových výročí troch umeleckých osobností nášho hudobného operného života, ktorí už nie sú medzi nami – Zdenky Bezručovej, Dušana Djordjevića a Jozefa Kuchára. Prehľad pripravila dokumentaristka Elena Blahová-Martišová.

Dňa 2. januára si pripomenieme stopätnáste výročie narodenia českej operetnej speváčky Zdenky Bezručovej (vlastným menom Zdenka Arnošta Pogrzebaczová, vyd. Michalková, narodila sa 2. januára 1904 v Ostrave, zomrela v apríli 1964, presný dátum a miesto úmrtia nie sú známe), sólistky operety Slovenského národného divadla v rokoch 1931 – 1932.

Zdenka Bezručová (1904 – 1964), foto: Vlasák/Archív DÚ

Zdenka Bezručová sa narodila v učiteľskej poľsko-českej rodine. Vo veľmi mladom veku sa vydala, po krátkodobom nešťastnom vzťahu sa rozviedla. Zaujímalo ju divadlo a po súkromných lekciách u  poprednej herečky ostravského divadla Táni Hodanovej bola v roku 1923 prijatá ako elévka do činohry Národného divadla moravskosliezskeho. Na začiatku svojej kariéry si zvolila umelecké meno Bezručová podľa rodného mena svojej babičky. Po úspešnom záskoku za chorú Lídu Klímovú v postave Manricetty v operete Emiliána Starého Maharadžův miláček sa ťažiskom jej činnosti stala opereta, súčasne sa v speve zdokonaľovala u opernej speváčky Boženy Smetanovej-Paulovej. Stvárnila postavy Hedičky (Schubert, Dům u tří děvčátek,1923), Terezky (Kálmán, Podzimní manévry,1924), Hedy Gallotti (Hirsch, Dolly, 1924), Kitty (Piskáček, Táta dlouhán, 1924), Madeleine vo Fallovej Madame Pompadour (1924) a iné.

V roku 1924 angažoval Bezručovú riaditeľ Antonín Drašar do divadla v Olomouci, kde (s krátkym prerušením) pôsobila do roku 1931 a poctivou prácou i štúdiom u pani Rieglovej (žiačky prof. Augusta Ifferta z Drážďan) sa vypracovala na obľúbenú a úspešnú subretu súboru v širokom a rozmanitom repertoári. Po titulnej postave Hirschovej operety Dolly (1924) spievala Mimi v československej premiére v Benatzkého operete Rozkošná Mimi (1924). Vynikla v Kálmánových operetách ako Líza (Hraběnka Marica, 1925), Marosi (Podzimní manévry, 1926), Stázi (Čardášová princezna, 1926), Miss Gabel Gibsonová (Cirkusová princezna, 1927), Ella z Weydenu (Holanďanka, 1930). Páčila sa ako Konstancie (Gilbert, Žena v purpuru, 1925), Mia (Grůn, Mamá od baletu, 1926). V Stolzových operetách po Máni Mazánkovej (Tancem ke štěstí, 1926) vytvorila zjavom i herecky výbornú titulnú úlohu v Médi (1925), roztomilú Josetu (Panáček pro štěstí, 1926), pôvabnú princeznú Nasťu (Půlnoční valčík, 1926), Daisy (Jen jedinou noc, 1927) a titulnú postavu princeznej v operete Princezna Ti-Ti-Pa (1928). V Piskáčkových operetách stvárnila spevácky dobrú Betsy (Tulák, 1925), temperamentnú Evu (Slovácká princezka, 1926) a Ruth (Perly panny Serafinky, 1931).

E. Kálmán: Grófka Marica, NDM Ostrava, 1925, Zdeňka Bezručová (Líza), Paul F. (Barón Koloman Zsupán), foto: Archív NDM Ostrava

Spievala Midili Hanum (Fall, Stambulská růže, 1925), Olly-Polly v rovnomennej operete Waltera Kolla (1927), rozkošnú Vandu (Nedbal, Polská krev, 1926), Dolly (Granichstaedten, Orlov,1925), pôvabnú Jolán (Lehár, Cikánska láska, 1928). Bola výborná ako Nanette v modernej hudobnej komédii v štýle muzikálu Vincenta Youmansa Ne, ne, Nanetto (1927), komické vlohy uplatnila ako princezná Paulina Borghese v operete Oscara Straussa Terezina (1926). Dobre vystihla záhadnú, zradnú, vášnivú tvárnosť indiánskej ženy Vandy z Frimlovej Rose Marie (1928), podľa kritiky „připomínajíci zjevem, hrou i tancem hnědou Jos. Bakerovou.“ (IN. Pozor 2.11.1928).

Excelovala ako sekretárka Máňa (Kollo, Žena, která nelíbá, (1926), zvodná komorníčka i krásna lady (Fall, Sladký kavalír, 1927), šibalská Mančí (Granichstädten, Vlaštovčí hnízdečko, 1927) a Máša (Lehár, Carevič, 1928). Bola roztomilá Denisa (Hervé, Mamzelle Nitouche, 1929), chlapčensky nezbedný učeň Míra (Eysler, Zlatá paní mistrová, 1929). Z posledných postáv v Olomouci možno spomenúť znamenitú Lili (Zerkowitsch, Meluzina, 1930), Haničku (Ziehrer, Vagabundi, 1930), roztopašnú Riquettu (Abraham, Victoria, 1930). Príjemný zjav a vkusnú, decentnú hru uplatnila v postave Marie (Brodszky, Primavera, 1930). Bola výbornou bohyňou krásy Venušou (Offenbach, Orfeus v podsvětí, 1931), pôvabnou Miss Ethel Gouldovou (Móry, Zimní románek, 1931), Růžou (Lajtai, Sisters, 1931), dobre vystihla florentskú ženu Beatrice v Suppého operete Boccaccio (1931).

E. Kálmán: Jesenné manévre, NDM Ostrava, 1924, Zd. Bezručová-Pogřebáková, foto: Archív NDM Ostrava

V roku 1926 po úspešnom pohostinskom vystúpení v Národnom divadle v Brne v titulnej postave Kálmánovej Grófky Marice prijala angažmán a doštudovala Mariettu v Starého operete Maharadžův miláček (1927), spievala Miss Mabel v Kálmánovej Cirkusovej princeznej (1927). Po nedorozumeniach týkajúcich sa pracovnej zmluvy sa rozhodla pre návrat do Olomouca a v Brne pôsobila ako fluktujúca sólistka do roku1930. Spievala Valencienne v Lehárovej Veselej vdove (1929), vynikla ako Máša v Lehárovom Carevičovi (1929), Gipsy (Gilbert: Prosit, Gipsy !, 1929), Mirandola (Fall: Cudný Ambrož, 1930). V jednej z najúspešnejších revue toho obdobia Sašu Erryho a Oldřicha Nového Z Brna do Brna (1929, insc. 1925) doštudovala postavy Noc a Musa (za odchádzajúcu protagonistku Miladu Rabasovú) a Lucy v Žebráckej opere Brechta a Weilla (1930) v úprave a réžii E. F. Buriana.

V roku 1931 prišla Zdenka Bezručová na pozvanie riaditeľa Drašara do operetného súboru Slovenského národného divadla. Počas jeho éry sa repertoár orientoval na uvádzanie nových revuálnych operiet Benatzkého, Gilberta, Beneša, ľudových kusov, klasickej operety, uviedol aj pôvodné diela slovenských autorov. Zdenka Bezručová mala pekný a príjemný hlas, divadelne účinný a pôvabný zjav, temperamentný herecký prejav, nechýbala jej ani pohybová kultúra. V operetných inscenáciách sa uplatnila najmä v komických postavách. Technicky dobre posadený hlas predviedla ako Wanda v americkej operete Rudolfa Frimlovej Rose Marie (1931). Výborne si rozumela s častým partnerom Ludvíkom Letenským, ich spoločné výstupy sršali humorom a pohotovosťou, napr. v Stolzovej Pepine v postavách Mary Millerovej a Jima Tigera, Mary a Robba v Brodského Primavere (1931). Zmysel pre komiku prejavila aj ako Riquetta v obľúbenej Abrahamovej operete Viktória a jej husár (1931). Stvárnila menšie postavy v ďalších úspešných a často uvádzaných dielach: Míru v Eyslerovej Zlatej pani majstrovej (1931), Andulku v  operete Bernarda Grüna Českí muzikanti (1932) a Miss Ethel Gouldovú v premiére operety slovenského autora Jána Móryho Zimný románik (1932). Bezručová spievala v Bratislave ešte pohostinsky Mary v Pepine (1934, 1938). Ako hosť naštudovala menšiu postavu Miss Violett v Benatzkého Kaviarničke (1935), kde po boku Františka Krištofa Veselého (čašník Pompone) nemala veľa príležitosti prejaviť svoje spevácke a herecké schopnosti.

Zdenka Bezručová (1904 – 1964), zdroj foto: Archív DÚ

Z Bratislavy sa Zdenka Bezručová vrátila do Ostravy ako hosť (1934 – 1935). Tu stvárnila opäť Mary Müllerovú zo Stolzovej Pepiny (1934), Miss Violett z Benatzkého Kavárničky (1934) a Andulu v populárnej revuálnej operete Weinbergerera Apropó, co dělá Andula ? (1934).

Zdenka Bezručová sa objavila i na filmovom plátne. V období pohostinského účinkovania v Bratislave hrala v životopisnom filme režiséra Jana Svitáka Milan Rastislav Štefánik ženu Martina Javoru, ktorého stvárnil Andrej Bagar (1935). Po mnohých rokoch hrala ešte epizódnu postavu vo filme Nikola Šuhaj (1947). Ďalšie informácie o jej divadelnom pôsobení nie sú známe. Nie je známe ani miesto a presný dátum jej úmrtia.

Dňa 15. januára si uplynie dvadsať rokov od úmrtia operného speváka srbského pôvodu Ing. Dušana Djordjevića (tiež Dusan Georgevich, manželka Mária, rod. Matejčeková, operná speváčka, narodil sa 15. októbra 1908 v osade Donji Krčin v obci Varvarin, Srbsko, zomrel 15. januára 1999 v New Yorku, USA), tenoristu, sólistu operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1942 – 1943 a 1946 – 1947. Viac o ňom sme písali TU…

Dušan Djordjevič (1908 – 1999), foto: Anton Illenberger / Archív DÚ

Dňa 23. januára uplynie desať rokov od úmrtia slovenského speváka a herca Jozefa Kuchára (narodil sa 15. septembra 1928 v Bernolákove, okres Senec, zomrel 23. januára 2009 v Bratislave), operetného speváka, dlhoročného sólistu spevohry Novej scény v Bratislave (1955 – 1991). Viac o ňom sme písali TU…

Jozef Kuchár (1928 – 2009), zdroj foto: wikipedia

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár