Pripomíname si v januári (2019)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prinášame prehľad januárových výročí troch umeleckých osobností nášho hudobného operného života, ktorí už nie sú medzi nami – Zdenky Bezručovej, Dušana Djordjevića a Jozefa Kuchára. Prehľad pripravila dokumentaristka Elena Blahová-Martišová.

Dňa 2. januára si pripomenieme stopätnáste výročie narodenia českej operetnej speváčky Zdenky Bezručovej (tiež Zdeňka Bezručová, vlastným menom Zdena Pogrebáčová, vydatá Michalková, narodila sa 2. januára 1904 v Ostrave, zomrela v apríli 1964, presný dátum a miesto úmrtia nie je známe), sólistky operety Slovenského národného divadla v rokoch 1931 – 1932.

Zdenka Bezručová (1904 – 1964),
foto: Vlasák/Archív DÚ

Zdena Bezručová sa narodila v rodine ostravského učiteľa. Súkromne sa učila herectvo u Táni Hodanovej, poprednej herečky ostravskej činohry a spev študovala u Boženy Smetanovej-Paulovej. Vo veľmi mladom veku sa vydala, po krátkodobom nešťastnom vzťahu sa rozviedla a rozhodla s venovať divadlu. Na začiatku svojej kariéry v Národnom divadle moravsko-sliezskom v Ostrave v roku 1924 si zvolila umelecké meno Bezručová podľa rodného mena svojej babičky. Účinkovala príležitostne v činohre i balete, ťažiskom jej činnosti sa stala opereta, stvárnila postavu Terezky v Kálmánovej operete Podzimní manévry (1924), Madeleine vo Fallovej Madame Pompadour (1924) a iné.

V roku 1926 po úspešnom pohostinskom vystúpení v Národnom divadle v Brne v titulnej postave Kálmánovej Grófky Marice sa stala členkou súboru spevohry a doštudovala Mariettu v Starého operete Maharadžův miláček (1927). Šéfrežisérom spevoherného súboru bol Oldřich Nový, ktorý sa svojim novátorským prístupom a talentom snažil povzniesť operetu na vyššiu umeleckú úroveň. V inscenáciách klasickej operety spievala napr. Miss Mabel v Kálmánovej Cirkusovej princeznej (1927), Valencienne v Lehárovej Veselej vdove (1929), vynikla ako Máša v Lehárovom Carevičovi (1929), Gipsy (Gilbert: Prosit, Gipsy!, 1929), Mirandola (Fall: Cudný Ambrož, 1930). V réžii Oldřicha Nového naštudovala postavu Luccille v prvom americkom muzikále uvedenom na českej scéne od Vincenta Yumansa No, no, Nanette! (1928). V jednej z najúspešnejších revue toho obdobia Sašu Erryho a Oldřicha Nového Z Brna do Brna (1929, insc. 1925) doštudovala postavy Noc a Musa (za odchádzajúcu protagonistku Miladu Rabasovú) a Lucy v Žebráckej opere (1930) Brechta a Weilla, v úprave a réžii E. F. Buriana. Príležitostne vystupovala aj v Olomouci, kde okrem iných postáv spievala postavu Mimi v Benatzkého pôvabnej, vtipnej novinke Rozkošná Mimi (1926) v československej premiére operety.

E. Kálmán: Grófka Marica, NDM Ostrava, 1925,
Zdeňka Bezručová (Líza), Paul F. (Barón Koloman Zsupán),
foto: Archív NDM Ostrava

V roku 1931 prišla Zdenka Bezručová do operetného súboru Slovenského národného divadla so súborom divadla z Olomouca, keď sa stal riaditeľom Antonín Drašar. Počas jeho éry sa repertoár orientoval na uvádzanie nových revuálnych operiet Benatzkého, Gilberta, Beneša, ľudových kusov i klasickej operety. Podľa hodnotenia kritiky mala Zdenka Bezručová pekný a príjemný hlas, divadelne účinný a pôvabný zjav, temperamentný herecký prejav, nechýbala jej ani pohybová kultúra. V operetných inscenáciách sa uplatnila najmä v komických postavách. Technicky dobre posadený hlas predviedla ako Wanda v americkej operete Rudolfa Frimla Rose Marie (1931). Výborne si rozumela s častým partnerom Ludvíkom Letenským, ich spoločné výstupy sršali humorom a pohotovosťou, napr. v Stolzovej Pepine v postavách Mary Millerovej a Jima Tigera, či Mary a Robba v Brodského Primavere (1931). Zmysel pre komiku prejavila aj ako Riquetta v obľúbenej Abrahamovej operete Viktória a jej husár (1931). Stvárnila menšie postavy v ďalších úspešných a často uvádzaných dielach: Míru v Eyslerovej Zlatej pani majstrovej (1931), Andulku v operete Bernarda Grüna Českí muzikanti (1932) a Miss Ethel Gouldovú v premiére operety slovenského autora Jána Móryho Zimný románik (1932). Bezručová spievala v Bratislave ešte pohostinsky Mary v Pepine (1934, 1938). Ako hosť naštudovala menšiu postavu Miss Violett v Benatzkého Kaviarničke (1935), kde po boku Františka Krištofa Veselého (čašník Pompone) nemala veľa príležitosti prejaviť svoje spevácke a herecké schopnosti.

Z Bratislavy sa Zdenka Bezručová vrátila do Ostravy (1934 – 1935). Tu stvárnila opäť Mary Müllerovú zo Stolzovej Pepiny (1934), Miss Violett z Benatzkého Kavárničky (1934) a Andulu v populárnej revuálnej operete Weinbergerera Apropó, co dělá Andula … ?. (1934).

E. Kálmán: Jesenné manévre, NDM Ostrava, 1924,
Zd. Bezručová-Pogřebáková,
foto: Archív NDM Ostrava

Zdenka Bezručová sa objavila i na filmovom plátne. V období pohostinského účinkovania v Bratislave hrala v životopisnom filme režiséra Jana Svitáka Milan Rastislav Štefánik ženu Martina Javoru, ktorého stvárnil Andrej Bagar (1935). Po mnohých rokoch hrala ešte epizódnu postavu vo filme Nikola Šuhaj (1947). Ďalšie informácie o jej divadelnom pôsobení nie sú známe. Nie je známe ani miesto a presný dátum jej úmrtia.

Dňa 15. januára si uplynie dvadsať rokov od úmrtia operného speváka srbského pôvodu Ing. Dušana Djordjevića (tiež Dusan Georgevich, manželka Mária, rod. Matejčeková, operná speváčka, narodil sa 15. októbra 1908 v osade Donji Krčin v obci Varvarin, Srbsko, zomrel 15. januára 1999 v New Yorku, USA), tenoristu, sólistu operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1942 – 1943 a 1946 – 1947. Viac o ňom sme písali TU…

Dušan Djordjevič (1908 – 1999),
foto: Anton Illenberger / Archív DÚ

Dňa 23. januára uplynie desať rokov od úmrtia slovenského speváka a herca Jozefa Kuchára (narodil sa 15. septembra 1928 v Bernolákove, okres Senec, zomrel 23. januára 2009 v Bratislave), operetného speváka, dlhoročného sólistu spevohry Novej scény v Bratislave (1955 – 1991). Viac o ňom sme písali TU…

Jozef Kuchár (1928 – 2009),
zdroj foto: wikipedia

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár