Pripomíname si v januári (2020)

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prinášame prehľad januárových výročí ôsmich umeleckých osobností nášho hudobného operného života, ktoré už nie sú medzi nami: Mirka Horského, Bohuša Hanáka, Heleny Bartošovej, Andreja Kucharského, Štefánie Hulmanovej, Ditty Gabajovej, Josefa Vincourka a Zdeňka Folprechta. Prehľad pripravila dokumentaristka Elena Blahová-Martišová.

Dňa 4. januára uplynie sedemdesiatpäť rokov od úmrtia českého speváka, tenoristu Mirka Horského (vlastným menom Miroslav Pick, narodil sa 6. marca 1878 v Roudniciach nad Labem v okrese Litoměřice, zomrel 4. januára 1945 v Osvienčime-Brezinke v Poľsku, manželka Ružena, rod. Pecinová, členka operného zboru SND v rokoch 1920 – 1960), jedného zo zakladateľskej generácie operného súboru Slovenského národného divadla, sólistu opery a tajomníka divadelnej prevádzky (1922 – 1932).

Mirko Horský (1878 – 1945), foto: Archív DÚ

Mirko Horský po maturite na gymnáziu v Roudniciach študoval obchodnú školu v Prahe. V roku 1898 začal hrať v amatérskom divadle a súčasne sa venoval štúdiu spevu u známeho sólistu pražského Národného divadla Richarda Figara-Hofera (1898 – 1900). Ako herec pôsobil v rôznych českých divadelných spoločnostiach, v pražskom kabarete Lucerna a v divadle Deklarace (1909 – 1911), v divadle v Ľubľane a Osijeku (1911 – 1913), Ostrave (1913), pražskej smíchovskej Aréne (1913 – 1915). Potom pôsobil vo Východočeskom divadle (1916 – 1920) a v Slovenskom národnom divadle v Bratislave ako sólista opery a operety (1920 – 1932).

Od roku 1921 bol inšpektorom, neskôr tajomníkom prevádzky. Po odchode do dôchodku ešte spieval v divadle ako hosť (1932 – 1936), súčasne bol do roku 1940 poverený vedením evidencie abonentiek a organizovaním predplatného. Ako skúsený administratívny pracovník vypomáhal riaditeľovi Fraňovi Devinskému v Slovenskom ľudovom divadle, pokým ho neodviedli do koncentračného tábora v Osvienčime, kde zahynul.

Vzťah k divadlu priviedol Mirka Horského do Prahy, kde v roku 1898 hral postavu Barnabáša Kulicha v dobovo významnej hre so spevmi Louisa Schneidera Český dobrovolník a francouzská selka v amatérskom dramatickom krúžku v dvorane Typografickej besedy v Prahe (postavu Barnabáša hral v Národnom divadle s veľkým úspechom Jindřich Mošna). Herecké danosti si zdokonaľoval vo viacerých divadelných spoločnostiach, s ktorými vystupoval v Čechách i na Morave. Po návrate do Prahy nastúpil v roku 1909 do pražského kabaretu Lucerna, kde dostal príležitosť účinkovať aj v operetách. Stvárnil napr. charakterovú postavu starého Žida v pôsobivej a úspešnej operete nitrianskeho rodáka Bélu Laszkého Šelmovská komtesa (1911) za osobnej skladateľovej účasti na premiére.

G. Puccini: Madame Butterfly, Osijek, 1912, Mirko Horský (Goro), foto: Archív DÚ

Na pozvanie dirigenta Václava Talicha odišiel do Slovinského zemského divadla v Ľubľane (Slovensko deželno gledališče, 1911 – 1912), kde pod jeho taktovkou naštudoval Vaška v Smetanovej Predanej neveste a Hájnika v Dvořákovej Rusalke (1912). Podal dobrý výkon a podľa ľubľanskej kritiky bolo jeho angažovanie pre divadlo prínosom. Jeho partnermi boli českí speváci Fina Šipánková (Mařenka a Rusalka) a František Krampera (Jeník a Princ), Kecalom úspešný chorvátsky basista Josip Križaj (Kecal a Vodník, ako Kecal hosťoval v roku 1924 aj v SND). Krátko pôsobil aj v Osijeku (1912), tu pod taktovkou dirigenta českého pôvodu Štěpána Jindráka-Paulsena spieval Vaška a naštudoval Gora Z Pucciniho Madame Butterfly

Po návrate bol krátko členom divadla v Ostrave (1913), ale na pozvanie riaditeľa Arény na Smíchove Pavla Švandu ml. sa opäť vrátil do Prahy (1913 – 1914). Jeho prvým predstavením bola nová opereta Bernharda Buchbindera Andula z Čertovho mlýna (Die Wundermühle, 1914), najlepšou postavou Horského bol obchodník Pfefferkorn z Lehárovho Dráteníčka (1914). V operete Eminčiny líbánky účinkoval po boku známej operetnej speváčky Mařenky Zieglerovej. Pred odchodom na vojnu spieval ešte v operete Victora Hollaendera Kráska z mořských lázní (1915) a rozlúčil sa predstavením Kálmánovej operety Podzimní manévry (1915). Po návrate z vojny prijal angažmán v Divadle sdružených měst východočeských (oficiálne uvádzané ako Východočeské divadlo) Bedřicha Jeřábka, s ktorým prešiel v roku 1920 do Slovenského národného divadla.

Mirko Horský spieval hneď v prvom predstavení novozaloženého Slovenského národného divadla úlohu Strážnika v Smetanovej Hubičke (1920, 1923, 1929). Ako buffo tenor vytvoril mnoho nezabudnuteľných postáv v Smetanových a Dvořákových operách, ktoré výstižne charakterizoval v duchu českej tradície. Jeho najlepšou postavou bol vtipný a pritom diskrétny Vašek zo Smetanovej Predanej nevesty (1920, 1923, 1930). Štefan Hoza si po rokoch na Horského Vaška takto zaspomínal: „Bol to výkon takého vzácneho druhu, že svojho času nemal páru na českých scénach. Nebola to postava prihlúpla ani naivnučká. Horský bol pre ňu hlasovo technicky pohotový, a tobôž herecky. Jej korene tkveli aj vo svojráznej maske, ku ktorej priliehali gestá a mimika tváre.“ (Slovenská hudba, roč. 5, č. 2/1961, s. 72.)

B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, Mirko Horský (Vašek), foto: Archív DÚ

Vaška i mnohé ďalšie postavy i postavičky spieval vo viacerých naštudovaniach. Bol spevácky a najmä herecky dobrým, mladistvým Toníkom v Smetanových Dvoch vdovách (1920, 1924). Spieval Vítka v Daliborovi (1921, insc. 1920), Varnemana v Braniboroch v Čechách (1921). Maskou i hrou zaujal ako znamenitý a neodolateľný Skřivánek v Tajomstve (1920, 1924, 1927, 1930). Kde nestačil hlasom pomohol si hereckým prejavom, napr. v postave štylizovaným humorom presiaknutého Michálka z Čertovej steny (1924). V Dvořákových operách podal spevácky i herecky pôsobivý výkon v postave Hájnika z Rusalky (1920, 1923), stvárnil úlohu Muzikanta v Čertovi a Káči (1921), sluhu Jeana v opere Šelma sedliak (1922). Vytvoril originálny humorom prekypujúci typ nezištného a zanieteného učiteľa hudby Bendu v Jakobínovi (1922, 1928). Na záskok úspešne spieval aj Vojtecha v opere V studni (1920) Viléma Blodka i keď mu, podľa kritiky, part hlasovo nevyhovoval. Naštudoval Adama Ecla z Kovařovicových Psohlavcov (1920, 1929).

Mirko Horský naštudoval nesmierne bohatú plejádu charakterových žánrovo rozmanitých postavičiek a figúrok i v svetovom opernom repertoári. Prepracovaným výkonom upútal ako Spoletta v Pucciniho Tosce (1920, 1921, 1924, 1929), bol rozmarným a pohyblivým Gorom v Madame Butterfly (1920, 1921, 1924). Z Pucciniho postáv spieval Tinku v Plášti (1927), Pána Amantia di Nicolaa v opere Gianni Schicchi (1927), Alcindora z Bohémy (1929) a v Leoncavallových Komediantoch Beppa (1920). Vo Verdiho operách vytvoril Borsu (Rigoletto, 1920, 1923), Sudcu (Maškarný ples, 1921), Gastona Vicomte de Letoriéres (Traviata, 1922), Posla (Aida, 1925, insc. 1923), osliara Trabuca (Sila osudu, 1928) a špióna Incredibla v Giordanovom André Chénierovi (1925).

So zmyslom pre zvukový akcent hral postavu nemého sluhu Santeho v opere Ermanna Wolfa-Ferrariho Zuzankino tajomstvo (1922). V repertoári mal Remendada (1920) i Dancaira z Bizetovej Carmen (1921, 1924, 1929). Výstižne charakterizoval postavy Cochenilla, Frantza a Pitichinaccia v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1920, 1922, 1924, 1929). Z francúzskej tvorby stvárnil aj ďalšie postavy: Schmidt (Massenet: Werther, 1920), Laertes (Thomas: Mignon, 1920, 1921, 1925), Marquis de Corcey (Adam: Postilión z Lonjumeau, 1920), Guillot Morfontaine (Massenet: Manon, 1920, 1927), Dickson (Boieldieu: Biela pani, 1921, 1930), sluha Hadji (Delibes: Lakmé, 1923, Spevák (Charpentier: Louisa, 1924), Beppo (Auber: Fra Diavolo, 1926), Prvý Filištínec (Saint-Saëns: Samson a Dalila, 1927).

Bol Basiliom v Mozartovej Figarovej svadbe (1924), výborným Monostatosom v Čarovnej flaute (1929). Vytvoril skvelú postavu Hostinského v opere Richarda Straussa Gavalier s ružou (1928), nezabudnuteľnou postavou bol Panic Simpl vo Veselých ženách windsorských Otta Nicolaia (1929), nasledoval Kilian (Weber: Čarostrelec, 1926), Messer Alessio Beneventi (Schillings: Mona Lisa, 1929), Cartouch, Chanteclair a Ordonanc (Kienzl: Pieseň hôr, 1930). Taktne zahral i zaspieval Triqueta v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1920, 1923, 1925) i Jurodivého v Musorgského Borisovi Godunovovi (1927).

O. Nedbal: Poľská krv, Opera SND, 1921, Mirko Horský (Bronio Popiel), foto: Archív DÚ

Mirko Horský stvárnil aj niekoľko postáv v modernej a pôvodnej opernej tvorbe: v prvých uvedeniach opier Emanuela Maršíka Čierne lekno (1921) Drába a v Študentskej láske (1925) Brachtlíka. Naštudoval Scaramoucha v premiére prvotiny Zdeňka Folprechta na text bratov Čapkovcov Lásky hra osudná (1926) pod taktovkou Oskara Nedbala a v réžii Vladimíra H. Marka. Postavu Scaramoucha si zopakoval v inscenácii aj v naštudovaní Bohuša Vilíma a pod taktovkou autora v roku 1929. Stvárnil postavu Pytača v prvom uvedení opery Miloša Smatka Čachtická pani (1931). V operách Karla Weisa naštudoval Správcovho pomocníka z Lešetínskeho kováča (1921) a Doktora Franka v Poľskom židovi (1928). Stvárnil čeľadníka Fráňu v komickej opere Oskara Nedbala na libreto Ladislava Nováka Sedliak Jakub (1928). Ďalšie postavy: Klásek (Vítězslav Novák: Lampáš, 1929, insc. 1928), Sudca (Weinberger: Gajdoš Švanda, 1929), Timoleon (Ivan Zajc: Nikola Šubič-Zrínsky, 1925), komorník (Ludomir Różycki: Casanova, 1926), Sabo Šiškov Prokulo (Stevan K. Hristić: Súmrak, 1929).

V postavách spevoherného repertoáru Mirko Horský kritiku upútal sviežosťou, temperamentom vnútornou silou a zdravým humorom. Herecké a charakterizačné schopnosti ho predurčili na celý rad väčších i menších postavičiek ako: indický ráža Malwy a Nadir Abastan Ratateva zo Singapuru (E. Starý: Maharadžov miláčik, 1920), kadet Kozenkay (Piskáček: Osudný manéver, 1920), Gróf Palaczy (E. Starý: Skvelá partia, 1920), Alexander Mitrič (E. Starý: Biely lev, 1920), Nadporučík (E. Kálmán: Jesenné manévre, 1920), Edvin Ronald (E. Kálmán: Čardášová princezná, 1920), Franz Földessy (G. Jarno: Krista z horárne, 1920), Kapitán Rigaud (A. Messager: Michuove dcérky, 1920), Gvido (B. Vilím: Gróf Casanova, 1920), Katana (S. Jones: Gejša, 1920, Satan (K. Moor: Pán profesor v pekle, 1920), Franjo Svečák (O. Nedbal: Vinobranie, 1925), Marcel Duproi (J. Odcházel: Z Bratislavy do Šanghaja, 1927), Müller (L. Fall: Stambulská ruža, 1930), Teofil Beaubuisson (R. Heuberger: Ples v opere, 1930), Fabricius (E. Audran: Bábika, 1930), Prezident (R. Benatzky: Adieu, Mimi!, 1930), Emil Koníček (H. Hirsch: Roztopašná Lola, 1931), Knieža Aribert XXI. (H. Hirsch: Dolly, 1931), Gróf Jacek Kazimír Posczewski (R. Benatzky: Moja sestra a ja, 1931), Tobiáš (W. Kollo: Miss Amerika, 1931), Tom (R. Stolz: Pepina, 1931), Pán Buchbinder (N. Brodský: Primavera, 1931), Dielovedúci (E. Eysler: Zlatá pani majstrová, 1931), Adolf (P. Abraham: Viktória a jej husár, 1931), Gróf Filip z Blau-Hohenau (B. Grün: Českí muzikanti, 1932), Barón Romuald Šlota (Ján Móry: Zimný románik, 1932), Mr. James William Worth (R. Piskáček: Tulák, 1932), Fu-Li, tajomník veľvyslanectva (F. Lehár: Zem úsmevov, 1932), sluha Chun-Chun (P. Abraham: Kvet Havaja, 1932).

Speváckym výkonom a svojským humorom kritiku zaujal Mirko Horský ako Eddin v Straussovej operete Tisíc a jedna noc (1920), uplatnenie našiel v postave Dr. Lišku v Netopierovi (1921, 1925) a Kálmána Zsupána v Cigánskom barónovi (1927). Dobrý výkon podal ako Orfeus v Offenbachovom Orfeovi v podsvetí (1920), bol skvelý Celestín v Hervého Mamzelle Nitouche (1922, 1926). Príjemným hlasom a hereckým výrazom upútal Mirko Horský v postave Grófa Milana Nikoliča v operete Oskara Nedbala Vinobranie (1920). V Nedbalovej Poľskej krvi vytvoril po postave Mirského (1921, insc. 1920) aj herecky plnokrvného a temperamentného Bronia Popiela (1924, 1932), podľa dobovej kritiky a súčasníkov jednu zo svojich najúspešnejších postáv. Stvárnil vtipnú nesentimentálnu postavu otca Kristiána Tschölla v operete Franza Schuberta a Heinricha Bertého Dom u troch dievčatiek (1929), ktorým sa v roku 1936 rozlúčil so svojou umeleckou činnosťou.

Poľská krv, programový plagát SND, zdroj: Archív SND

Herecké nadanie Mirko Horský úspešne uplatnil aj v činohre, upozornil na seba napr. znamenitou figúrkou Cvrčka v hre bratov Čapkovcov Zo života hmyzu (1922), výraznými postavami v Shakesperových komédiách ako Hortensio (Skrotenie zlej ženy. 1923), či Baltazár (Mnoho kriku pre nič, 1925). Výborne charakterizoval postavu remeselníka Amota v tragédii francúzskeho dramatika Henriho Ghéona Chlieb (1923), typovo vystihol učiteľa Františka Römera vo veselohre Otta Ernsta Flachsmann vychovávateľ (1923) a mnohé ďalšie úlohy a figúrky v širokom spektre činoherných i baletných inscenácií.

Mirko Horský sa zúčastnil aj legendárneho zájazdu opery SND s Oskarom Nedbalom do Barcelony v roku 1924 a v roku 1929 do Viedne, kde s úspechom spieval Vaška z Predanej nevesty a Hájnika z Rusalky. Horského Vaška obdivovala i Praha na zájazdoch opery SND v roku 1925 a 1929. Mirko Horský spolupracoval od začiatku pravidelného rozhlasového vysielania v Bratislave aj s rozhlasom. Už v roku 1926 spieval napr. koncert s klavírnym sprievodom Oskara Nedbala, často účinkoval aj v kabaretných programoch.

Umeleckú, organizačnú a nezištnú administratívnu aktivitu Mirka odmenilo Družstvo SND menovaním za čestného člena SND pri tridsiatom výročí jeho umeleckej činnosti v roku 1928.

Dňa 8. januára si pripomenieme deväťdesiate piate výročie narodenia operného speváka, barytonistu Bohuša Hanáka (narodil sa 8. januára 1925 v Bánovciach nad Bebravou, manželka Božena Suchánková, zomrel 14. marca 2010 v Bazileji vo Švajčiarsku), nezabudnuteľného sólistu operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1947 – 1968, s krátkym prerušením angažmán v rakúskom Landestheater Linz (1958 – 1960) a v rokoch 1968 – 1988 v Theater Basel vo Švajčiarsku. (O Bohušovi Hanákovi prinesieme samostatný článok).

Bohuš Hanák (1925 – 2010)

Dňa 11. januára si pripomenieme stopätnáste výročie narodenia sopranistky Heleny Bartošovej (vyd. Blahová, neskôr Schützová, narodila sa 11. januára 1905 v Budapešti, zomrela 8. februára 1981 v Rychnove nad Kněžnou), dlhoročnej sólistky operného súboru SND v rokoch 1924 – 1964, ktorá má veľkú zásluhu na budovaní a profesionalizácii slovenského operného umenia. Viac o nej sme písali TU….

Helena Bartošová (1905 – 1981)

Dňa 17. januára uplynie desať rokov od úmrtia operného speváka tenoristu Andreja Kucharského (narodil sa v Žiline, zomrel 17. januára 2010 v Oberhachingu pri Mníchove v Nemecku), jedného z prvých absolventov bratislavskej Vysokej školy múzických umení, sólistu operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1956 – 1965. Viac o ňom sme písali TU…

Andrej Kucharský (1932 – 2010)

20. januára 1920 uplynie sto rokov od narodenia slovenskej opernej speváčky Štefánie Hulmanovej (rodená Bohunická, narodila sa 20. januára 1920 v Dolnom Dubovom, okres Trnava, zomrela 3. októbra 2018 v Jablonovom, okres Malacky), sólistky opery Štátneho divadla v Košiciach (1948 – 1951) a dlhoročnej sólistky operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1951 – 1979. Viac o nej sme písali TU…

Štefánia Hulmanová (1920 – 2018), foto: Magdaléna Robinsonová (1971)

Dňa 23. januára uplynie dvadsať rokov od úmrtia slovenskej opernej speváčky, mezzosopranistky, vokálnej pedagogičky a prekladateľky Ditty Gabajovej (tiež Dita, rodená Edita Kölcseyová, manželka spisovateľa Ferdinanda Gabaja, narodila sa 23. júna 1914 v Orlove v okrese Stará Ľubovňa, zomrela 23. januára 2000 v Bratislave) dlhoročnej poprednej sólistky operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1939 – 1970. Viac o nej sme písali TU…

Ditta Gabajová (1914 – 2000), foto: Archív SND

Dňa 23. januára si pripomeniem stodvadsiate výročie narodenia českého dirigenta Josefa Vincourka (narodil sa 23. januára 1900 v Suchdole, okr. Nový Jičín, zomrel v Prahe), dlhoročného dirigenta operného súboru Slovenského národného divadla (1924 – 1945), v rokoch 1938 – 1945 umeleckého šéfa opery. Viac o ňom sme písali TU…

Josef Vincourek (1900 – 1976)

Dňa 26. januára si pripomíname stodvadsiate výročie českého dirigenta a skladateľa Zdeňka Folprechta (narodil sa 26. januára 1900 v Turnove, zomrel 29. októbra 1961 v Prahe), žiaka Josefa Bohuslava Foerstera a Vítězslava Nováka (kompozícia) a Václava Talicha (dirigovanie), dlhoročného dirigenta operného súboru Slovenského národného divadla )1923 – 1939). (P Zdeňkovi Folprechtovi prinesieme samostatný článok).

Zdeněk Folprecht (1900 – 1961)

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku