Dnes je: sobota, 18. 8. 2018, meniny má: Elena, Helena, zajtra: Lýdia

Pripomíname si v januári…

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V januári tohto roku si pripomíname okrúhle výročia viacerých významných umeleckých osobností nášho hudobného života. Tých, ktorí už nie sú medzi nami si pripomenieme v článku dokumentaristky Eleny Blahovej-Martišovej.

Mirko Horský, (1878 - 1945)

Mirko Horský,
(1878 – 1945)

Na 4. januára pripadá 70. výročie úmrtia tenoristu a tajomníka SND Mirka Horského (narodil sa 6. marca 1878 v Roudniciach, okr. Hradec Králové), jedného zo zakladateľskej generácie operného súboru SND v roku 1920, doménou ktorého bol buffo odbor. Naštudoval nesmierne bohatý repertoár v českom i svetovom opernom repertoári, svoj herecký temperament uplatnil aj v operetách. Vynikal predovšetkým v úlohách smetanovských ako Vašek v Predanej neveste, či Skřivánek  v Jakobínovi, z cudzieho repertoáru spieval najviac Spolettu v Pucciniho Tosce. S javiskom sa rozlúčil úlohou Bola v Nedbalovej Poľskej krv v roku 1932, potom spieval iba príležitostne a pracoval v administratíve. Zahynul v koncentračnom tábore v Osvienčime (Poľsko).

Bohuš Hanák, (1925-2010)

Bohuš Hanák,
(1925-2010)

Ďalšia spomienka patrí spevácky, herecky a výrazove nezabudnuteľnému barytonistovi päťdesiatych a šesťdesiatych rokov Bohušovi Hanákovi, ktorého nedožité 90. výročie narodenia si pripomenieme 8. januára. Rodák z Bánoviec nad Bebravou bol ešte počas pôsobenia v SND (1947 – 1968) v angažmán v rakúskom Linzi (1958 – 1960), stálym hosťom v Drážďanoch a Komickej opery v Berlíne. V roku 1968 emigroval a dvadsať rokov, až do ukončenia profesionálnej kariéry, bol členom opery vo švajčiarskom Bazileji. Jeho naturelu najviac vyhovovali postavy veristického a verdiovského repertoáru, uplatnil sa aj v úlohách modernej opernej tvorby i v  pôvodných slovenských dielach. Zomrel 14. marca 2010 v Bazileji (Švajčiarsko). O Bohušovi Hanákovi sa podrobnejšie venuje muzikologička PhDr. Terézia Ursínyová vo svojej najnovšej knihe Zlaté hlasy, o ktorej sme písali TU…

Helena Bartošová, (1905-1981)

Helena Bartošová,
(1905-1981)

Od narodenia sopranistky Heleny Bartošovej uplynie 11. januára 110 rokov (narodila sa v roku 1905 v Budapešti). Bartošová má veľkú zásluhu na budovaní a profesionalizácii slovenského operného umenia. Absolventka Hudobnej a dramatickej akadémie bola rokoch 1924 – 1964, čiže plných štyridsať rokov, sólistkou opery SND. K jej profilovým úlohám patrili Mignon, Madame Butterfly a Mařenka v Predanej neveste. Všetky svoje postavy vytvárala v syntéze speváckeho i hereckého výkonu. Mala obdivuhodne široký repertoár, od koloratúrnych a lyrických rolí, cez mladodramatický soprán, mezzosoprán až po náročné dramatické úlohy, neskôr sa preorientovala na charakterové postavy (skvelá Madame Kitajejová vo Vzkriesení a zlodejka Dilberová v Mistrovi Scroogovi). Zomrela 8. februára 1981 v Rychnove nad Kněžnou.

Bystrík Režucha, (1935-2012)

Bystrík Režucha,
(1935-2012)

Dňa 14. januára 1935 sa v Bratislave narodil dirigent Bystrík Režucha, ktorý po štúdiu na Vysokej škole múzických umení a Hochschule für Musik v Lipsku pôsobil najprv ako dirigent Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave (1960 – 1968), neskôr dlhé roky ako šéfdirigent Štátnej filharmónie v Košiciach (1968 – 1981), ktorú pomáhal založiť. Od roku 1979 dirigent, v rokoch 1984 – 1989 šéfdirigent Slovenskej filharmónie. S orchestrálnymi telesami absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí, realizoval nahrávky v rozhlase a na gramofónové platne. Pedagogicky pôsobil na VŠMU a ako hosťujúci profesor na Michiganskej Univerzite a na Univerzite štátu Massachusetts v USA. Zomrel 16. augusta 2012.

Andrej Kucharský, (1932-2010)

Andrej Kucharský,
(1932-2010)

Pred piatimi rokmi, 17. januára, náhle umrel v nemeckom Oberhachingu tenorista Andrej Kucharský (narodil sa 6 januára 1932 v Žiline), jeden z prvých absolventov bratislavskej Vysokej školy múzických umení. V roku 1956 debutoval na scéne Slovenského národného divadla ako hosť v úlohe Lenského v Eugenovi Oneginovi a čoskoro, už ako člen súboru, spieval Dona Ottavia v Donovi Giovannim, v ďalšej sezóne Vojvodu v Rigolettovi, Lorenza vo Fra Diavolovi a Cavaradossiho v Tosce. Naštudoval široký repertoár od lyrických až po dramatické úlohy. V rokoch 1961 – 1963 pôsobil v opere v Novosibirsku, v roku 1965 nasledovalo angažmán v Klagenfurte a Salzburgu. Po nemeckom debute v roku 1966 v Stuttgarte v úlohe Cavaradossiho v Tosce (v titulnej úlohe s významnou členkou viedenskej Štátnej opery Senou Jurinac) dostal ponuku na stále hosťovanie v Mníchove a čoskoro spieval úlohu Turidda v Sedliackej cti s Astrid Varnay ako Santuzzou. Od roku 1968 mal stále angažmán v Dortmunde, s úspechom vystupoval na mnohých nemeckých scénach. Neskôr sa začal venovať pedagogickej činnosti, na mníchovskej Vysokej hudobnej škole založil a viedol až do roku 2004 odbor slovanskej vokálnej hudby. Svoj vrelý vzťah k Slovensku preukazoval nielen častými pohostinskými vystúpeniami v opere SND, ale  predovšetkým neúnavnou propagáciou slovenskej hudby a iniciovaním uvedenia Suchoňovej Krútňavy v mníchovskom divadle na Gärtnerplatzi v roku 1979, kde spieval Ondreja spolu s Martou Nitranovou v úlohe Katreny.

Josef Vincourek, (1900-1976)

Josef Vincourek,
(1900-1976)

Dňa 23. januára 1900 sa v Suchdole narodil český dirigent Josef Vincourek (115. výročie), ktorého umelecká činnosť kulminovala na Slovensku. V roku 1924 nastúpil ako dirigent do Opery Slovenského národného divadla a pod vedením Oskara Nedbala naplno rozvinul svoj dirigentský talent, vytvoril si tu pomerne široký a rôznorodý repertoár. Bol výborným interpretom najmä Smetanových opier s dôrazom na precízne technické a štýlové vypracovanie orchestrálnej partitúry. V rokoch 1938 – 1945 ako šéf opery popri klasickej a českej opernej tvorbe vytváral priestor pre uvádzanie slovanského i slovenského repertoáru. Ako pedagóg na Hudobnej a dramatickej akadémii (1928 – 1945) vychoval mnohé dirigentské osobnosti. V rokoch 1958 – 1963 pôsobil ako šéf a dirigent Štátneho divadla v Košiciach. Zomrel 20. novembra 1976 v Prahe.

Zdeněk Folprecht, (1900-1961)

Zdeněk Folprecht,
(1900-1961)

Dňa 26. januára si pripomíname taktiež 115. výročie dirigenta a skladateľa Zdeňka Folprechta (narodil sa v Turnove), žiaka J. B. Foerstera a V. Nováka (kompozícia) a  V. Talicha (dirigovanie), ktorý prišiel do Slovenského národného divadla v roku 1923. Pod umeleckým vplyvom Oskara Nedbala si osvojil všestranné skúsenosti divadelného dirigovania, od korepetovania so spevákmi po dramaturgické úpravy diel. Postupne si vypracoval svoj vlastný štýl, bol rutinovaným, zodpovedným a spoľahlivým dirigentom. Komponoval aj symfonické a komorné diela, kantáty, v mnohých cítiť vplyv slovenských ľudových piesní, má veľkú zásluhu na vytváraní novodobej tradície scénickej hudby v činohernom divadle. Skomponoval dve javiskové diela, divadelne zručne spracovanú a výborne zinštrumentovanú operu Lásky hra osudná na námet hry bratov Čapkovcov a scénickú symfóniu Zlomené srdce, obe diela v premiére uviedla opera SND (1926 a 1936). Aj najvýznamnejšie dielo Folprechta kantáta Hymnus vzkriesenia pre sólo, zbor a orchester na slová Martina Rázusa malo premiéru v SND (1929). Od roku 1925 pôsobil aj ako dirigent vtedy amatérskej Slovenskej filharmónie. V rokoch 1939 – 1961 bol dirigentom opery Národného divadla v Prahe. Zomrel 29. októbra 1961 v Prahe.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár