Pripomíname si v marci (2020)

0

Odber týždenného newslettera

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prinášame prehľad marcových výročí deviatich umeleckých osobností nášho hudobného operného života, ktoré už nie sú medzi nami: Juraja Beneša, Magdy Schwingerovej, Marty Meierovej, Jarmily Winklerovej, Bohuša Hanáka, Viery Holoubkovej, Márie Kišonovej-Hubovej, Dobřeny Šimáňovej a Karla Jerneka. Prehľad pripravila dokumentaristka Elena Blahová-Martišová.

Dňa 2. marca si pripomenieme nedožité osemdesiate výročie narodenia slovenského hudobného skladateľa, klaviristu, pedagóga, prodekana Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU Juraja Beneša (narodil sa 2. marca 1940 v Trnave, zomrel 11. septembra 2004 v Bratislave), pôsobiaceho na poste korepetítora (1934 – 1974) a neskôr dramaturga Opery Slovenského národného divadla (1988 – 1990), jedného z najprogresívnejších slovenských operných skladateľov. Viac o ňom sme písali TU…

Juraj Beneš (1940 – 2004), foto Rastislav Polák, Archív SND

Dňa 5. marca si pripomenieme sto piate výročie narodenia tanečnice, speváčky a herečky Magdy Schwingerovej (vyd. Mutňanská, narodila sa 5. marca 1915 v Nemšovej, v okrese Trenčín, zomrela 11. novembra 1993 v Žiline, sestra Mária Schwingerová, herečka SND), členky baletu (1927 – 1932) a sólistky operetného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1940 – 1942.

Magda Schwingerová (1915-1993), zdroj: prvezeny.sk

Magda Schwingerová pochádzala z učiteľskej rodiny v Nemšovej pri Trenčíne. Jej otec bol aj organista a príležitostný režisér ochotníckych divadelných predstavení, kde spolu so sestrou občas hrávali. Po prvej svetovej vojne sa rodina presťahovala do Žiliny kde začala študovať na tamojšom gymnáziu. V roku 1927 prišla za sestrou Máriou do Bratislavy, ktorá študovala herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii.

Mladá, pohybovo nadaná Magda začala navštevovať baletnú školu šéfa baletu Slovenského národného divadla Achille Viscusiho a ako elévka baletného súboru tancovala detské úlohy. V roku 1932 sa musela zo zdravotných dôvodov rozlúčiť s baletom, vrátila sa k rodičom do Žiliny a účinkovala v tamojších ochotníckych súboroch.

V roku 1936 prijala ponuku riaditeľa Sándora Ivána do maďarskej divadelnej spoločnosti v Košiciach, kde okrem činohry dostala príležitosť účinkovať aj v operete. V Košiciach sa venovala aj súkromnému štúdiu spevu. Koncom roku 1937 pozvala Schwingerovú Emília Wagnerová do Slovenského komorného divadla, po jeho zatvorení opäť spolupracovala s ochotníkmi v Žiline.

Na jeseň v roku 1940 bola Magda Schwingerová po úspešnom konkurze a debute v postave Esmeraldy v Smetanovej Predanej neveste angažovaná do operetného súboru Slovenského národného divadla. Doštudovala postavu Yvette v novej Dusíkovej operete Pod cudzou vlajkou (1940). Nádejná, pohybovo nadaná speváčka s príjemným hlasom sa dobre uviedla ako Fleurette v operete Jána Móryho Slečna vdova (1940), pekný výkon podala v postave Jolany v Lehárovej Cigánskej láske (1940).

Komediálne vlohy uplatnila v Nedbalovej Poľskej krvi (1940) v postave Wandy Kvasinskej ako partnerka Františka Krištofa Veselého (Bronio). Stvárnila Betku v maďarskej operete László Waltera Jeden blázon (1941), Wandu vo Frimlovej Rose Marie (1941), podľa kritiky vynikla v postave Danaje v Dusíkovej operete Turecký tabak (1941), naštudovala Lenku v prvom uvedení operety Mikuláša Schneidera-Trnavského (Bellarosa, 1941), Ako Júlia vytvorila spolu s Jozefom Křepelom a Františkom Dibarborom vtipom sršiacu trojicu v Erdélyiho operete Krásna pani (1941).

Nasledovali ďalšie postavy: Valencia (Lehár: Veselá vdova, 1941), Horárka (Doležel: Líška Pipuška, 1941), Hortenzia (Heuberger: Bál v opere, 1941), Jozefka (Müller :Lumpácivagabundus, 1941), Anita (Lehár: Giuditta, 1942), Valentine d´Esclamare (Steinbrecher: Krajčír na zámku, 1942). V týchto úlohách uplatnila Schwingerová baletnú prípravu a svojou hrou, spevom i tancom žala úspechy u obecenstva, najmä vo dvojici s Františkom Krištofom Veselým.

Podľa dobovej tlače patrila k jej najúspešnejším kreáciám postava Betky v operete Jeden blázon, tanečnica Fleurette v operete Jána Móryho Slečna vdova a indiánka Wanda v operete Rose Marie. Spievala však aj menšie úlohy v operných inscenáciách: Kate Pinkerton (Puccini: MadameButterfly, 1940), Grófku Ceprano (Verdi: Rigoletto, 1941), Anninu (Verdi: Traviata, 1941), Kuchtíka (Dvořák Rusalka, 1941), Barenu (Janáček: Jej pastorkyňa, 1941) a Chyžnú (Dvořák: Čert a Kača, 1941).

V roku 1942 odišla Magda Schwingerová na želanie manžela z divadla. V roku 1945 rodina evakuovala do Rakúska, po návrate žila u rodičov v Žiline. V rokoch 1949 – 1951 pôsobila v Stredoslovenskom divadle vo Zvolene a v rokoch 1951 – 1959 v Divadle Petra Jilemnického v Žiline, kde vytvorila mnohé charakterové a žánrovo diferencované postavy.

Magda Schwingerová (1915-1993), foto: Archív DÚ

V štyridsiatych rokoch účinkovala Magda Schwingerová na mnohých dobročinných koncertoch v Bratislave a v ďalších slovenských mestách (Piešťany, Rajecké Teplice, Štós, Spišská Nová Ves a i.). Bola prvou interpretkou populárnej tanečnej piesne a šansónov, v rozhlase spievala s Františkom Krištofom Veselým operetné melódie a piesne Gejzu Dusíka, slovenské šansóny so Štefanom Figurom. Účinkovala v prvej džezovej revue v bratislavskom hoteli Tatra s dirigentom Ladislavom Faixom (1941).

V roku 1942 nahrala na gramoplatňu firmy Telefunken pieseň Nebozkané pery z operety Gejzu Dusíka Pod cudzou vlajkou spolu s najpopulárnejším šlágrom druhej svetovej vojny, piesňou Norberta Schultzeho Lili Marlene (v slovenskom preklade Jarka Elena) so sprievodom tanečného orchestra s dirigentom Norbertom Schultzem.

Magda Schwingerová hrala aj menšie postavy vo filmoch Adam a Eva (1940), advokátovu ženu v komédii Štvorylka (1955), pokladníčku vo filme Senzi mama (1964) a starenku v poviedkovom filme Dialóg (1968). V rámci dokumentárneho cyklu Prvá venovanému osudom slovenských žien rôznych povolaní nakrútil portrét o Magde Schwingerovej režisér Peter Kerekes. Cyklus na podnet scenáristky a režisérky Zuzany Liovej vznikol v koprodukcii RTVS a Slovenského filmového ústavu.

Poznámka: Encyklopédia dramatických umení Slovenska (zv. 2, M-Ž. Veda Bratislava, 1989-1990, str. 315) nesprávne spojila činnosť Magdy a jej sestry Márie do jedného hesla: „Schwingerová Mária, tiež Magda, Duca (5. 3. 1915 Nemšová, okr. Trenčín) – herečka, speváčka.“ Herečka Mária Schwingerová, tiež Muca (26.06.1912 Nemšová, okr. Trenčín – 27.05.2007, Ashland, Ohio,USA) bola členkou činohry SND v rokoch 1934 – 1938, vydala sa za primára trnavskej nemocnice MUDr . Jozefa Bányaia-Útratu a po emigrácii žila od roku 1945 v USA. Slovenské divadlo)

Dňa 7. marca si pripomenieme sté výročie narodenia slovenskej opernej speváčky, sopranistky Marty Meierovej (rod. Kurbelová, narodila sa 7. marca 1920 v Trnave, zomrela 20. februára 2013 v Bratislave, manžel Jaroslav Meier, hudobný skladateľ, sestra Elena Kittnarová), dlhoročnej sólistky operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1943 – 1980 (s prerušením v sezóne 1946 – 1947). (O Marte Meierovej prinesieme samostatný článok)

Marta Meierová (1920-2013), foto Magdaléna Robinsonová/Archív SND

Dňa 10. marca si pripomenieme stopätnáste výročie narodenia opernej speváčky, mezzosopranistky českého pôvodu Jarmily Winklerovej (nar. 10. 3. 1905 v Přibrame, zomrela 23. novembra 1983 v Košiciach), sólistky operného súboru Slovenského národného divadla (1930 – 1931), Národného divadla v Košiciach (dnes Štátne divadlo, (1950 – 1955) a hlasovej poradkyne Divadla Jonáša Záborského v Prešove ( 1955 – 1972).

G. Verdi: Aida, Štátne divadlo Košice, 1951, Jarmila Winklerová (Amneris), foto: Archív ŠDKE

Jarmila Winklerová začala študovať spev na konzervatóriu v Prahe, v štúdiu pokračovala súkromne v Taliansku (1926 – 1929, 1933) a v Prahe (1931 – 1933). Pôsobila v divadle v Olomouci (1929 – 1930), v Slovenskom národnom divadle (1930 – 1931), Taliansku (1933 – 1941), v divadlách v Plzni (1941 – 1944), Brne (1945 – 1946) a v Opave (1946 – 1950). V rokoch 1950 – 1955 bola sólistkou Národného divadla v Košiciach a napokon hlasovou poradkyňou spevohry Divadla J. Záborského v Prešove (1955 – 1972).

V rámci štúdia v Taliansku vystupovala Jarmila Winklerová príležitostne na koncertoch, napr. v roku 1926 účinkovala s violončelistom Virgiliom Ranzatom na slávnostnom večere československého klubu v Miláne. V Ríme pod menom Mimi de Carmo spievala Neddu v Leoncavallových Komediantoch (1927). V rokoch 1927 – 1929 pravidelne účinkovala v rozhlase, kde interpretovala piesne a operné árie.

V máji 1930 spievala Jarmila Winklerová v Slovenskom národnom divadle pohostinsky Neddu v Leoncavallových Komediantoch (11. 5. 1930) a na jeseň bola angažovaná ako sólistka operného súboru (1930 – 1931). Stvárnila menšie a charakterové postavy: Hostinskú v Smetanovom Tajomstve (1930), Kate v Pucciniho Madame Butterfly (1930, insc. 1924), Mercedes v Bizetovej Carmen (1930; insc. 1929), Komornú (Dvořák: Čert a Káča, 1930, insc. 1929), Pepu (d´Albert: Nížina, 1931), Mladu (Fibich: Šárka, 1931).

V prvom uvedení Prokofievovej opery Láska k trom pomarančom (1931) spievala princeznú v pomaranči Nikolettu a Tretiu družicu v novej inscenácii Maršíkovho Čierneho lekna (1931). V operete Schuberta a Bertého Dom u troch dievčatiek (1930, insc. 1929) doštudovala postavu Demoiselle Lucie Grisi, v Heubergerovej operete Ples v opere (1930) vytvorila šansonierku Feodoru.

V rokoch 1933 – 1940 vystupovala Winklerová opäť v Taliansku v rôznych operných divadlách (napr. v Teatro reale dell´opera v Ríme), v rozhlase i na koncertoch. Podľa informácie v českej tlači vystupovala aj pod menom Silvani (in: Národní politika, 24. 2. 1940, r. 58, č. 54, s. 1). Po návrate sa ako hosť sľubne uviedla v Národnom divadle v Prahe v postave Ulriky vo Verdiho Maškarnom plese (1940) so slávnym Celestinom Sarobem (Renato). Kritiku zaujala pozoruhodným rozsahom svojho vo všetkých polohách plného a sýteho hlasu, v niektorých registroch však nevyrovnaného.

V Národnom divadle spievala aj Martinku v Smetanovej Hubičke (1941). S veľkým úspechom spievala v Plzni Azucenu v novom naštudovaní Verdiho Trubadúra (1941) s dirigentom Františkom Preislerom, Manrica spieval bývalý sólista SND Jaroslav Jaroš. V Smetanovom Tajemství (1942) spievala krásnym hlasom Pannu Rózu, Bonifácom bol neskorší sólista opery SND Václav Nouzovský. Nosným, sýtym hlasom spievala cigánku Zefku v Zápisníku zmizelého (1943) v prvom scénickom uvedení Janáčkovej vokálnej skladby v inštrumentácii a réžii Otu Zítka.

V Brne spievala pohostinsky Bizetovu Carmen s dánskym tenoristom Thyge Tygesenom (18. 1. 1941). V sezóne 1945 – 1946 ako sólistka súboru Feklušu (Janáček: Káťa Kabanová, 1945), Hátu (Smetana: Prodaná nevěsta, 1945); Stařenku Buryjovku (Janáček: Její pastorkyňa, 1945), Frugolu (Puccini: Plášť, 1946). V Opave (1946 – 1950) spievala o. i. pannu Rózu s Belom Turbom ako Vítom v Tajemství (1946).

V divadle v Košiciach spievala Amneris vo Verdiho Aide (1951), Bizetovu Carmen (1953), Suzuki v Pucciniho Madame Butterfly (1955). Z českej tvorby naštudovala vdovu Říhovú v Dvořákových Tvrdých hlavách (1951), Ježibabu v Dvořákovej Rusalke (1953) a Kačinu matku v jeho opere Čert a Kača (1955), zo Smetanových postáv Pannu Rózu v Tajomstve (1951) a Hátu z Predanej nevesty (1952). Stvárnila Vesnu Krásnu v Snehulienke Rimskéko-Korsakova (1951), Filipjevnu a Larinu v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1951) a Krčmárku v Musorgského Borisovi Godunovovi (1952), z modernej tvorby Vieru Vasiljevnu v Mejtusovej Mladej garde (1952) a Zalčíčku zo Suchoňovej Krútňavy (1953). Ako hlasová poradkyňa v Divadle Jonáša Záborského v Prešove vychovala viacerých sólistov (Jozef Staník, Emil Prieložný a i.).

Dňa 14. marca si pripomenieme desiate výročie úmrtia operného speváka, barytonistu Bohuša Hanáka (narodil sa 8. januára 1925 v Bánovciach nad Bebravou, zomrel 14. marca 2010 v Bazileji vo Švajčiarsku), nezabudnuteľného sólistu operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1947 – 1968, s krátkym prerušením angažmán v rakúskom Landestheater Linz (1958 – 1960), pôsobiaceho v rokoch 1968 – 1988 v Theater Basel vo Švajčiarsku. Viac o ňom sme písali v článku Bohuš Hanák, plnokrvný divadelník a operný spevák s farebným dramatickým hlasom.

Bohuš Hanák (1925 – 2010)

Dňa 15. marca si pripomenieme sto piate výročie narodenia slovenskej opernej speváčky, sopranistky Viery Holoubkovej (rod. Džavíková, manželka dirigenta Ladislava Holoubka, matka korepetítorky SND Tatiany Roháčekovej, narodila sa 15. marca 1915 v Moskve, zomrela 12. júna 2001 v Bratislave), sólistky operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1947 – 1954. Viac o nej sme písali TU…

Viera Holoubková (1915 – 2001), foto: Súkromný archív

Dňa 17. marca uplynie stopäť rokov od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej opery dvadsiateho storočia, sopranistky Márie Kišonovej-Hubovej (tiež Mimi Kišonová, Mária Hubová, rodená Kišonová, narodila 17. marca 1915 v Lábe v okrese Malacky, zomrela 11. augusta 2004 v Bratislave, manžel Mikuláš Huba), sólistky operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1938 – 1978 (s prerušením v rokoch 1943 – 1945 a 1946 – 1947), pedagogičky a profesorky na Hudobnej fakulte VŠMU (1978 – 1983). Viac o nej sme písali v článkoch Mária Kišonová-Hubová, operná diva obdarená talentom, šarmom a eleganciou (1) a Mária Kišonová-Hubová, operná diva obdarená talentom, šarmom a eleganciou (2).

Mária Kišonová-Hubová (1915 – 2004), foto: Magdaléna Robinsonová, Archív SND

Dňa 29. marca si pripomenieme stodvadsiate piate výročie narodenia českej opernej speváčky Dobřeny Šimáňovej (vydatá Ruthová, manželka Zdeňka Ruth-Markova, narodila sa 29. marca 1895 v Prahe, zomrela 22. januára 1963 v Bratislave), jednej zo zakladajúcej generácie operného súboru Slovenského národného divadla, pôsobiacej v divadle do roku 1993, prvej Mařenky v Smetanovej Predanej neveste v roku 1920. Viac o nej sme písali v článku Prvá bratislavská Mařenka – Dobřena Šimáňová.

Dňa 31. marca si pripomenieme sto desiate výročie narodenia významného českého činoherného a operného režiséra Karla Jerneka (narodil sa 31. marca 1910 v Prahe, zomrel 22. júna 1992 tamtiež), dlhoročného režiséra pražského Národného divadla, hosťujúceho režiséra operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1948 – 1950, inscenátora prvého uvedenia Suchoňovej opery Krútňava v roku 1949. Viac o ňom sme písali TU…

Karel Jernek (1910 – 1992), foto: Archív ND Praha

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár