Príťažlivý program februárových koncertov v Štátnej filharmónii Košice

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Abonentný cyklus koncertov pre náročného poslucháča ponúkol dva večery náročných programov a atraktívnych hosťujúcich umelcov z Českej republiky ako aj prítomnosť šéfdirigenta Zbyňka Müllera. Avizované účinkovanie trubkárky Lucienne Renaudin Vary z Francúzska sa neuskutočnilo pre jej akútnu hospitalizáciu v Košiciach.

Umne zostavený program 20. februára 2020 s dominujúcim barokovým koncertným opusom Henri Tomasiho tak zmenil svoj charakter, ale nie umeleckú hodnotu. Tá spočívala predovšetkým v osobe hosťujúceho dirigenta Jiřího Rožňa z Prahy a jeho vynikajúcej spolupráci s orchestrom košickej filharmónie.

Jiří Rožeň, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Mladý talentovaný dirigent si v Košiciach získal sympatie pred dvomi rokmi s programom k Mozartovym narodeninám. Odvtedy „precestoval“ koncertné pódiá vo Veľkej Británii, Belgicku, Škótsku, Číne, Rakúsku, Nemecku, ale aj na Pražskej jari, kde vždy uvádzal diela z repertoáru majstrov českej hudby. Tentokrát v Košiciach predstavil svoj obdivný vzťah k dielu Vítězslava Nováka (1870-1949), keď uviedol jeho symfonickú báseň V Tatrách. Je to Novákovo základné romantické dielo s impresionistickým charakterom a znakmi lyrickej piesne, polyfónie a zvukomaľby.

Dirigent akcentoval obraz prírody v sláčikoch, koncertný majster Mátyas Mézeš si „užil“ svojho pôsobivého krátkeho sóla. Po búrke nástrojov priniesla harfa Ivany Boggerovej rozjasnenie a pohodu. A tak, ako sa všetko začalo jediným tónom, rovnako do stratena dozneli violončelá s kontrabasmi. Dielo, ktoré by mal poznať každý rodák z našich krajov, ospevoval skladateľ nie ako ilustráciu, lúče svetla alebo burácanie kamenných stien Tatier, ale ako veľkú apoteózu krás a mohutnosti našich veľhôr.

Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Ukázať svoj talent, pohotovosť a zrelosť muzikantského prejavu sa podarilo Jiřímu Rožňovi v uvedení populárneho symfonického diela Césara Francka (1820-1890) Symfónie d mol. Hlavná téma 1. časti symfónie pripomína beethovenovskú otázku o bytí a žití „Muss es sein?“, na ktorú s rozhodnosťou získava odpoveď v sláčikoch ako láskavú a postupne energickú dramaticky exponovanú tému. V tomto duchu energické vyvrcholenie vyjadruje silu lásky a života.

Pizzicata sláčikov s harfou otvorili v miernej podobe strednú časť symfónie, v ktorej sa autor navracia do rokov mladosti. Spolu so vstupmi fláut, klarinetov, fagotov možno cítiť napätie, postupne vznikol príťažlivý oblúk tejto triovej časti. Fanfáry, drevené a plechové dychy, mohutný vzostup tematicky známeho hudobného vzopätia sa v dirigentovom sústredení prejavili ako hamletovská otázka a náročný symfonický zvuk, vyvrcholenie diela.

Mátyas Mézes, Jiří Rožeň, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Súhlasiť možno s názorom, že tu išlo o skladateľov obľúbený symfonický „kruhový princíp“ s uplatnením viacerého uplatnenia totožných, alebo podobných melódií, čím vytvárajú obraz celistvosti – a tieto znaky sa dirigentovi podarilo stvárniť naplno.

Bez akejkoľvek pompéznosti a na zodpovedajúcej umeleckej úrovni sme zaznamenali pripojenie Štátnej filharmónie Košice k celosvetovým oslavám 250. výročia narodenia Ludwiga van Beethovena (1770-1827). Na koncerte 27. februára uviedli málo hrávaný Beethovenov Trojkoncert pre husle, violončelo, klavír a orchester C dur, op. č. 56 pod taktovkou šéfdirigenta Zbyňka Müllera. Hosťujúci sólisti z Prahy, členovia Dvořákovho tria Ján Fišer (husle), Tomáš Jamník (violončelo) a Ivo Kahánek (klavír) predniesli svoje party, ktoré vznikli r. 1808. Bolo to v čase, keď arciknieža Rudolf sa stal Beethovenovym žiakom.

Zbyněk Müller, Dvořákovo trio, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Zaujímavosťou tohto faktu je, že klavírny part napísal skladateľ menej zdatnému interpretovi, kniežaťu Rudolfovi, kým husle a violončelo zodpovedali virtuozite muzikantov z kniežacieho dvora, huslistovi Seidlerovi a violončelistovi Kraftovi. A v tomto obsadení prvýkrát zaznelo dielo verejne r. 1808 – ako uvádza literatúra, bez prenikavého úspechu. Skladateľ si tu „vyskúšal“ komorné obsadenie sólistickej zostavy symfonického diela.

Výsledná podoba, ako sme ju počuli v podaní pražských umelcov, si naopak získala veľké sympatie a úspech u košického publika. Predovšetkým zásluhou koordinácie orchestra, nástrojových skupín so sólistami, vzájomne komunikujúcimi, vzájomne sa striedajúcimi alebo súčasne znejúcimi. Veľké tempo, aké dával dirigent hudobnému prúdu koncertu, si mohol dovoliť kvôli vynikajúcim sólistickým schopnostiam jednotlivcov ako aj tria. Ivo Kahánek zvládal mimoriadnu súhru nielen s partnermi v triu ale aj celým orchestrom, vynikajúci sláčikári Jan Fišer a Tomáš Jamník boli dokonalým spojením pôsobivého zvuku, stavby a dokonalosti beethovenovskej partitúry.

Dvořákovo trio: Ivo Kahánek, Jan Fišer, Tomáš Jamník a Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Severské kompozičné zázemie sme si opäť pripomenuli na vyššie spomínanom koncerte (27. 2.) kde sa do programu dostalo ďalšie dielo fínskeho skladateľa Jeana Sibelia (1865-1957), tentokrát Symfónia č. 5 Es dur, op. 82. (Naposledy zaznela skladba J. Sibelia Kráľ Kristián II. na koncerte Štátnej filharmónie Košice 16. januára 2020.) Nie je na škodu, ak spoznáme širší obzor tvorby významného skladateľa, keďže ide o obsahom a kompozičným majstrovstvom rozdielne ale významné diela, ktoré je potrebné bližšie spoznať.

Šéfdirigent Zbyněk Müller nám odhalil zaujímavú tvár Jeana Sibelia, a ako sa ukázalo, rukopisu, ktorý bol vhodnou súčasťou beethovenovského večera. Skladateľ priznal, že „podstatu jeho symfónií tvorí čisto hudobná inšpirácia.“ Dielo si vyžaduje kvalitný orchester a vynikajúcich hudobníkov schopných na vysokej úrovni tvoriť významový pocit každej témy, vývoja hudobného diania. Zvlášť dobre si počínali lesné rohy, fagoty, drevá spolu so sláčikmi, tympanista.

Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, 2020, foto: Dávid Hanko

Pôsobivá bola plocha počiatočného chvenia s prechodom do tanečnosti a neustálej gradácie, súčasne ponechávajúc farbu a tvar melodických postupov. Nie nadarmo v závere koncertu vyjadrilo publikum potleskom obdiv za vynikajúci výkon celého telesa, ale zvlášť skvelého dirigenta.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertov 20. a 27. 2. 2020

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku