Dnes je: nedeľa, 23. 9. 2018, meniny má: Zdenka, zajtra: Ľubor

Problém šikany v príbehu Dany Dinkovej ,,Nemé tváre/Výkriky do ticha” v svetovej premiére

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Banská Bystrica – 268. premiéra v Štátnej opere Banská Bystrica bude patriť uvedeniu hudobno-dramatického diela autorky Dany Dinkovej ,,Nemé tváre/Výkriky do ticha”. Svetové premiéry príbehu chlapca, ktorý je obeťou šikany, stvárnený prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia sa uskutočnia 9. a 11. apríla 2016 na javisku banskobystrickej Štátnej opery v réžii autorky.

Dielo Dany Dinkovej Nemé tváre/Výkriky do ticha je príbehom o šikanovaní – virtuálnom i fyzickom. Je to príbeh chlapca, ktorý je obeťou šikany, stvárnený prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia. Prostredníctvom pohľadu do života mladých ľudí inscenácia rieši vážny spoločenský problém násilia, ktoré je často nenápadne, no deštruktívne prítomné v školách či rodinách. Hlavným posolstvom inscenácie je, aby sme boli tolerantní a k tolerancii viedli aj svoje okolie. Aby sme sa nenechali šikanovať inými a sami nešikanovali ľudí, s ktorými žijeme. Inscenácia prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia pranieruje javy, ktoré neraz nesprávne považujeme za normálne alebo jednoducho pohodlne prehliadame. Predstavenie, ktoré má vzdelávací, výchovný charakter a je vhodné nielen pre školskú mládež, ale i celé rodiny s dorastajúcimi deťmi, pre banskobystrickú operu zinscenovala samotná autorka, absolventka opernej réžie na Opera Academy v talianskej Verone Dana Dinková, ktorá je zároveň aj autorkou libreta a choreografií. Autorom scény je scénograf Marek Šafárik, kostýmy navrhla Adriena Adamíková.

D. Dinková: Nemé tváre/Výkriky do ticha, Balet ŠOBB, 2016, foto: Jozef Lomnický

D. Dinková: Nemé tváre/Výkriky do ticha, Balet ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický

Autorka, režisérka a choreografka Dana Dinková pochádza z Bratislavy. V roku 1995 sa stala laureátkou Česko-slovenskej choreografickej súťažnej prehliadky s tanečnou drámou Zjazvené spomienky. V roku 1997 sa významnou mierou pričinila o založenie Slovenského komorného baletu. Premiérovo preň pripravila tanečnú drámu Krvavá svadba. V rokoch 2000 − 2003 pôsobila ako umelecká šéfka baletu Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde realizovala deväť divadelných predstavení vo vlastnej réžii a choreografii, ako napríklad Gypsy roots – čilli – cigánske korenie, ktoré je už viac ako desať rokov v repertoári divadla. V roku 2008 uviedlo tento titul Severočeské divadlo opery a baletu, a to pod názvom Cigánske kořeny/í . Ústecký balet dostal za predstavenie hneď dve ocenenia a hlavný interpret získal za stvárnenie hlavnej role prestížne české ocenenie − Cenu Thálie.

Po veľkom úspechu predstavenia Gypsy roots na Medzinárodnom festivale v Bukurešti si organizátori aj v roku 2009 vybrali Dinkovej predstavenie. Tentoraz to bola jej réžia a choreografia operety Franza Lehára Veselá vdova. Dinková je autorkou námetu, spolulibretistkou, režisérkou a choreografkou multižánrového diela Archa templárov, na ktorom spolupracovala s hudobným skladateľom Henrichom Leškom.

V roku 2013 Dana Dinková dokončila štúdium opernej réžie na Opera Academy v talianskej Verone – pri tejto príležitosti pripravila svoje autorské predstavenie venované opernému géniovi Giuseppe Verdimu pod názvom Verdi. Na poli opery sa uviedla réžiou diela Pietra Mascagniho Priateľ Fritz, ktorý banskobystrické divadlo inscenovalo v slovenskej premiére. Na domácej scéne s úspechom režírovala detskú operu X. Montsalvatgeho Kocúr v čižmách a v Slezskom divadle v Opave (ČR) Nápoj lásky G. Donizettiho.

Ako choreografka spolupracovala s operetným divadlom v rakúskom Badene, Slovenským národným divadlom, Štátnym divadlom Košice, Divadlom Nová scéna v Bratislave, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Divadlom Aréna v Bratislave atď. Divákom je známa aj ako herečka z celovečerných filmov Šípová ruženka, Tábor padlých žien, Knieža a Duchovia.

Dana Dinková

Dana Dinková

Dana Dinková, režisérka a choreografka

,,Ako je to vlastne so šikanovaním? Existuje vôbec alebo je to len presadzovanie prirodzeného práva silnejšieho? Začnem vetou, ktorú som vložila do úst jednej z hlavných postáv novej inscenácie – Jozefovi, typickému násilníkovi a agresorovi: Každá obeť si za to môže sama. V dnešnej dobe musí byť človek silný, agresívny. Inak neprežije. Ak sa niekto nevie brániť, tak si to zaslúži. Vždy bude v našej spoločnosti skupina ľudí, ktorí si povedia, že Jozef má pravdu a že je to vlastne zákon prírody – nejde o šikanovanie, ale o prirodzenú selekciu. Žiaľ, opak je pravda: šikanovanie je ako zhubná choroba. Šíri sa všade, v rôznych podobách ako forma vzťahov spoločnosti, kde je bežné, že silnejší využíva slabšieho. Mlčia obete, mlčí celá spoločnosť.

My nechceme mlčať, a preto sme sa rozhodli o vážnom spoločenskom probléme šikany prehovoriť divadelnou formou – odkryť nemé tváre. Pri písaní scenára som sa inšpirovala rozličnými príbehmi a situáciami z reálneho života, hľadala som ich v odbornej literatúre (inšpirovali ma najmä práce psychológa Michala Kolářa) aj na internete. Práve tam som natrafila na blogy, ktoré mi nedali spávať. Naše predstavenie, prirodzene, nerozoberá tému šikanovania po odbornej stránke – ide o tému, ktorou sa zaoberá množstvo kvalifikovaných odborníkov. Práve oni rozdelili formy šikanovania do piatich stupňov. V príbehu, ktorý som vytvorila, som preskočila prvé štyri stupne. Scenáristicky som sa oprela o piaty – najtvrdší stupeň. Ten je špecifikovaný ako totalita, absolútne šikanovanie: zvyšky ľudskosti sa úplne potláčajú do úzadia, nastupuje alternatívna identita stotožňujúca sa s ideológiou násilia, v ktorej nie je miesto na súcit s trpiacimi. Celkom absentuje pocit viny. V príbehu sa obyčajná trieda premieňa na beštiu, bažiacu po krvi a smrti „nepodareného“ spolužiaka Karola; spolužiačka Mária je pre zmenu obeťou domáceho šikanovania. Obaja hľadajú únik pred svojou zúfalou situáciu a vidia ho jedine v samovražde. Na sociálnych sieťach prosia o pomoc, hľadajú podporu i návod na spáchanie tohto činu. Obaja majú veľký strach – zo života aj zo smrti… Aké je rozuzlenie? To prináša sám život… Predstavením sa neusilujeme poúčať, ale načúvať, načúvať aj výkrikom do ticha, ktoré sú takisto rečou.”

D. Dinková: Nemé tváre/Výkriky do ticha, Balet ŠOBB, 2016, foto: Jozef Lomnický

D. Dinková: Nemé tváre/Výkriky do ticha, Balet ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický              

Marek Gašpar Šafárik

Marek Gašpar Šafárik

Marek Gašpar Šafárik, scénograf

,,Návrh scény vznikal už dlhšiu dobu po kaviarňach, kde sme s choreografkou a režisérkou Danou Dinkovou hľadali spôsob, ako naplniť jej víziu práce s projekciou a mapingom na scéne.

Príbeh Nemých tvárí je o šikane, a to v tej najhoršej verzii. V súčasnosti sa šikanovanie neorientuje len na fyzický či psychický atak „face to face”, agresor − obeť, ale prenáša sa aj do kyberpriestoru. Tým sa zvyšuje utrpenie obete, pretože jej poníženie vidí x ďalších ľudí cez sociálne siete alebo posielaním fotiek cez mobilné zariadenia. Priestor tohto aktu som preto situoval akoby do obráteného hľadáčika fotoaparátu. Za ním (čiže pred divákom) sa odohráva práve tento svet pokrivených hodnôt, animálnosti, kompenzovania si vlastnej menejcennosti na bezmocných, ktorí napokon prestanú vidieť cestu von zo začarovaného kruhu. V priestore tohto zoomu využívam psychedeliku video mapingu, ktorý sa zobrazuje na rôznych úrovniach scény, podčiarkujúc dramatickosť deja. Za týmto hľadáčikom je reálny svet, ktorý sa díva, no nevidí. Alebo nechce vidieť. Nechce vidieť, lebo by musel priznať aj svoje chyby. Je to biblické – opakujúce sa v histórii ľudstva. Kedy zasiahnuť do deja? Vtedy, keď kopú? Či keď zomrie niekto blízky? A kto je blízky človek? Rodina?

Z môjho pohľadu nie je táto inscenácia len o tom, že „aha, škola, tam sa to deje”. S rôznymi formami šikanovania sme konfrontovaní vždy, keď niektorí z nás prestanú vidieť okolo seba v prvom rade ľudí.”

D. Dinková: Nemé tváre/Výkriky do ticha, Balet ŠOBB, 2016, foto: Jozef Lomnický

D. Dinková: Nemé tváre/Výkriky do ticha, Balet ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický

Dana Dinková
Nemé tváre/ Výkriky do ticha

I. premiéra: 9. apríla 2016 o 18.30 h
II. premiéra: 11. apríla 2016 o 10.00 h

Námet a libreto: Dana Dinková
Réžia a choreografia: Dana Dinková
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
Scéna: Marek G. Šafárik
Kostýmy: Adriena Adamíková
Asistent choreografií, pohybová spolupráca: Michal Majer

Osoby a obsadenie:

Karol, obeť šikanovania: Emil Leeger a. h. / Rastislav Zelina a. h.
Jozef, hlavný agresor: Filip Jekkel a. h./ Matej Struhár a. h.
Mária, obeť šikanovania: Róberta Dinová / Veronika Szabová
Máriin hlas: Daniela Pribullová a. h.
Karolov otec: Michal Duriš a. h
Učiteľka: Mariana Mackurová a. h.
Žena v čiernom, smrť: Beáta Gaálová
Spolužiaci: členovia baletu Štátnej opery

www.stateopera.sk

Dana Dinková, Nemé tváre, Výkriky do ticha, plagát

Obsah

Karol sa ocitol v situácii, keď ho spolužiaci v škole šikanujú, najmä krutý Jozef. Pochopenie pre svoje trápenie nenachádza ani u otca, ktorý sa po smrti matky snaží zvládať jeho výchovu i chod domácnosti. Keď otec zistí, že jeho syna šikanujú, nabáda ho, aby bol silný a bránil sa proti útočníkom. Pre Karola sa život stáva nočnou morou. Neustále je vystavovaný násiliu prostredníctvom sms-iek, facebooku i priamo fyzicky – musí Jozefovi pravidelne odovzdávať peniaze, je podrobený verejnému vešaniu, duseniu igelitovým vreckom, kopaniu, obviňovaniu z homosexuality. Jediné východisko zo svojho utrpenia nachádza v smrti.

Najlepšie mu rozumie Mária, ktorá trpí, pretože ju otec pohlavne zneužíva. Má za sebou už viacero pokusov o samovraždu. Medzi mladými ľuďmi vzniká krehký cit, ktorý chcú naplniť spoločným odchodom zo sveta. Karola však zdrží otec a Mária umiera sama. Problém šikany sa prevalí a učiteľka v škole sa ho pokúša riešiť. Nasimuluje Jozefa do polohy obete, no celá situácia sa jej vymkne z rúk a agresivita spolužiakov sa z Karola presunie na Jozefa. Jozef je vystrašený a prosí o odpustenie. Pre Karola to možno znamená nádej na nový začiatok…

video: TV Hronka

video: TASR

Pripravil: Ľudovít Vongrej

publikované v spolupráci so ŠOBB

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár