Predaná nevesta Bedřicha Smetanu sa po štyroch rokoch vrátila na dosky Slovenského národného divadla. Hoci repertoárovej politike našej prvej scény nie je ľahké porozumieť, v návrate viac než kontroverznej inscenácie z roku 2009 možno skôr čítať príležitosť k osobným debutom Adriany Kučerovej a Pavla Bršlíka v postavách Mařenky a Jeníka. Nášho tenorového svetobežníka totiž táto rola čaká v budúcej sezóne v Štátnej opere Mníchov a Semperovej opere Drážďany. Z Jeníka sa stane Hans, keďže obe nové inscenácie uvedú v nemčine.
Piatkový večer (18. mája 2018) priniesol aj dva ďalšie debuty. Dirigent Robert Jindra sa po mnohých Smetanových operách dostal k Predanej neveste po prvýkrát až v Bratislave. A na našom javisku sa predstavil dosiaľ neznámy český tenorista Aleš Voráček ako Vašek. Tomu všetkému a predovšetkým návratu diela, na ktorom niekoľko generácií vyrastalo, sme sa pochopiteľne tešili. Naopak, po rokoch vidieť inscenáciu podpísanú Pavlom Mikuláštíkom (réžia a choreografia) a Frankom Chamierom (scéna), nútilo k oživeniu spomienok na javiskovú podobu, ktorej násilná snaha o originálnosť s dnes už bežným, hoci nie vždy celkom zdôvodneným útlmom folklóru, sa naplnila nanajvýš do tretiny. Možno na plochu jedného dejstva by sa vtesnali svieže, pôvodné a proti hudbe nenasmerované nápady. S doménou v tanečnej zložke, ktorá je Mikuláštíkovi profesionálne bližšia než réžia.
B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, 2018,
foto: Peter Chvostek
Nemenej ako pred deviatimi rokmi iritovala nízko postavená latka estetických kritérií, lacné a na primitívne pudy útočiace gagy. Imitácia močenia počas duetu Znám jednu dívku či rockerský mikrofón v árii Jak možná věřit nijakým spôsobom nekorešpondovali s hudbou a textom. Časť publika sa však zabávala ako na ošúchanom silvestrovskom varieté a vôbec nevnímala, že sedí na predstavení Smetanovej opery. Je vari zbytočné v tejto chvíli vyťahovať ďalšie trápnosti tejto réžie (typu spadnutia opitého Míchu zo stoličky), či stavanie „koncepcie“ na ošúchaných barličkách, na hru s motorkou, bicyklami a podobne. Pavol Mikuláštík už pred deviatimi rokmi v Bratislave naznačil, že nie je operným režisérom a podľa dostupných informácií sa viac o tento druh ani nepokúšal.
Ak sa operný titul vracia do repertoáru (hoci aj len na tri predstavenia) po štvorročnej odmlke, navyše s novým dirigentom a protagonistami, zaslúžil by si status obnovenej premiéry či naštudovania. A zároveň primeraný prípravný proces. Podľa výsledku piatkového predstavenia mám pochybnosti, či sa tak stalo. Dirigent Robert Jindra nesie punc poctivého umelca, ktorého neuspokoja približnosti v orchestrálnej jame, v súhre s javiskom, či priamo na ňom. Jeho poňatie malo svoju logiku, svižné tempá boli zdôvodnené a prinášali veľmi efektný kontrast. Podobne bola evidentná aj snaha odlíšiť zvnútornené lyrické pasáže od zvukovo a farebne sýtych, výbušných ansámblov. To všetko mohlo vyznieť v plnej paráde, keby bolo viac času vypracovať nuansy a „naladiť“ inštrumentalistov i javisko na dirigentovu strunu. Jindrov potenciál v tomto ohľade je mimoriadne silný, nemyslím si však, že v tomto prípade bol bezo zvyšku aj naplnený.
B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, 2018,
Adriana Kučerová (Mařenka), Pavol Bršlík (Jeník),
foto: Peter Chvostek
Adriana Kučerová sa pre materské povinnosti na niekoľko rokov stratila z bežnej prevádzky, či už doma, alebo v zahraničí. Návraty na javisko nebývajú vždy jednoduché. Zvlášť, keď umelec cíti, že hlasový vývoj ho posúva ďalej. Od Rossiniho Rosiny (čo pred vyše dvoma rokmi tiež nebolo najšťastnejšie riešenie) k Smetanovej Mařenke nejde o malý, ani plynule nadväzujúci krôčik. Adriana Kučerová sa akoby hľadala, v praxi skúmala, kde dnes, či zajtra, bude jej miesto. Či spočiatku koloratúrne zdatný, potom na dlhší čas šťavnatý, timbrom zmyselný lyrický soprán už nesmeruje do mladodramatických vôd. K nim má totiž part Mařenky najbližšie. Pre Kučerovú je to skôr otázka času, možno počtu odspievaných predstavení. V tom debutovom sa ukázala ako stále lyrický soprán s vcelku krehkou vokálno-výrazovou charakteristikou roly, kde presvedčivejšie vychádzali introvertné úseky. V strednej a vyššej polohe znel hlas okrúhlo, farebne skôr tmavšie a hoci intonačne musela občas tón dolaďovať, boli to jej najsilnejšie miesta. Menej rezonancie a sýtosti mali hĺbky, o ktoré Mařenka nemá núdzu. Prirodzený herecký šarm a cítenie javiskových partnerov boli výrazným bonusom pri jej osobnom debute.
B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, 2018,
Pavol Bršlík (Jeník), Jozef Benci (Kecal),
foto: Peter Chvostek
Aj pre Pavla Bršlíka sú smetanovské operné vody úplne novými. Stále sa drží prevažne parkety mozartovskej a belcantovej, no jeho lyrický tenor s blížiacou sa štyridsiatkou tiež zreje a pozvoľna si rozširuje pole pôsobnosti. Jeník je jeho novou rolou a zrejme sa v nej bude dobre cítiť. V piatkovom debute ešte spočiatku bola citeľná opatrnosť, tón viedol štíhlo a príliš ho neotváral. Zborová scéna a v nej Jeníkovo A láska jediná radost! začiatkom 2. dejstva tiež nezaznelo s výškou v plnom kovovom jase, no potom sa už Bršlíkov prejav uvoľnil a svoju stále v lyrickom duchu rozpracovanú koncepciu rozvinul do presvedčivého ťahu a detailov. Nebyť zničujúceho aranžmánu árie Jak možná věrit, mohol si divák vychutnať toto číslo v plnej hudobnej a vokálnej kráse. Pavol Bršlík je stále lyrický, ušľachtilo frázujúci tenor, no s kovovým jadrom a leskom, ktorým sa presadzuje aj v hustejšej smetanovskej inštrumentácii. Potrebuje sa v ňom len „usadiť“ a získať istotu. Vari zbytočné pripomínať, že jeho chlapčenský zjav a mimoriadny cit pre vhodné herecké gesto a nadväznosť na partnerov, povyšujú stvárnené postavy (vrátane Jeníka) na maximálne vierohodné. To nespochybní ani hlúpa réžia.
B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, 2018,
Pavol Bršlík (Jeník),
foto: Peter Chvostek
B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, 2018,
Adriana Kučerová (Mařenka), Aleš Voráček (Vašek),
foto: Peter Chvostek
Treťou novou tvárnou v obsadení bol zaskakujúci Aleš Voráček ako Vašek. Najviac postáv stvárnil v Českých Budějoviciach, no pravidelne hosťuje aj v iných českých divadlách, vrátane pražského Národného. Vašek mu výborne sedí, doňho môže vložiť svoj lyrický tenor bez akýchkoľvek nástrah rozsahu, môže mu dať výrazové nuansy, ale aj kantilénu a bez „prehrávania“ vytvoriť charakter. Toto sa mu v bratislavskom debute podarilo v plnej miere. Jozef Benci stvárnil Kecala už v pôvodnom naštudovaní, takže stopy réžie sa v jeho kreácii zrkadlili najväčšmi, vrátane tých negatívnych a profil dohadzovača zbytočne karikujúcich. Vokálne je dnes zrelým Kecalom, tónovo je priebojný, v náročných okrajových polohách viac-menej vyhovujúci. Rodičovské páry stvárnili Eva Šeniglová a Ján Ďurčo, resp. Denisa Šlepkovská a František Ďuriač, Esmeraldou bola Miriam Maťašová a Princilálom Igor Pasek.
B. Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, 2018,
A. Kučerová (Mařenka), E. Šeniglová (Ludmila), P. Bršlík (Jeník), F. Ďuriač (Mícha), Zbor Opery SND, foto: Peter Chvostek
Predaná nevesta sa teda vrátila. Nevedno, či len účelovo na dve predstavenia s Adrianou Kučerovou a Pavlom Bršíkom (tretie v domácom obsadení), alebo sa objaví aj v budúcej sezóne. Jej obsah je zatiaľ v utajení. Že do repertoáru patrí – a nielen vzhľadom na blížiacu sa storočnicu – o tom niet pochýb. Škoda len, že nie v zmysluplnejšej a s hudbou väčšmi ladiacej vizuálnej podobe. Proč bychom sa netěšili takto platí len čiastočne.
Autor: Pavel Unger
písané z reprízy 18. 5. 2018
Bedřich Smetana: Predaná nevesta
Opera SND
Dirigent: Robert Jindra
Réžia: Pavel Mikuláštík
Scéna: Frank Chamier
Kostýmy: Jana Hurtigová
Zbormajster: Pavel Procházka
osoby a obsadenie 18. 5. 2018
Mařenka: Adriana Kučerová
Jeník: Pavol Bršlík
Kecal: Jozef Benci
Krušina: Ján Ďurčo
Ludmila: Eva Šeniglová
Mícha: František Ďuriač
Háta: Denisa Šlepkovská
Vašek: Aleš Voráček
Principál: Igor Pasek
Esmeralda: Miriam Maťašová
Indián: Juraj Peter
Orchester a Zbor Opery SND
