Dnes je: nedeľa, 19. 8. 2018, meniny má: Lýdia, zajtra: Anabela

Prvá bratislavská Mařenka – Dobřena Šimáňová

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Sopranistka Dobřena Šimáňová patrila k zakladajúcej generácii operného súboru Slovenského národného divadla a bola prvou Mařenkou v Smetanovej Predanej neveste v SND v roku 1920. V tomto roku si pripomíname 120. výročie od jej narodenia.

Dobřena Šimáňová (*29. marca 1895 v Prahe – † 22. januára 1963 v Bratislave) študovala spev na hudobnej škole Maruše Langovej v Prahe a keďže v rodine dostala prísnu výchovu, ani neuvažovala o možnosti ísť k divadlu, hoci o tom tajne snívala, ale plánovala, tak ako jej profesorka, vyučovať spev. Keď sa dozvedela, že v Bratislave sa pripravuje otvorenie činnosti nového divadla, ktorého riaditeľom bude Bedřich Jeřábek z Východočeského divadla, na radu vtedajšieho riaditeľa pražského Národného divadla Karla Kovařovica sa rozhodla ísť na predspievanie. Odcestovala do Hradca Králové, kde v tom čase práve súbor vystupoval a ihneď dostala od riaditeľa Jeřábka a dirigenta Ferdinanda Ledvinu ponuku naštudovať úlohu Elvíry v Mozartovom Donovi Giovannim. Úlohu sa naučila za desať dní pod dohľadom známeho sólistu pražského Národného divadla a profesora na konzervatóriu Hilberta Vávru, ktorý spieval aj titulnú úlohu v spomínanej inscenácii a bol jej veľkou oporou i na javisku, na čo si umelkyňa s vďakou aj po rokoch spomínala. Po dvoch skúškach úspešne obstála v javiskovom „krste“, ihneď dostala ponuku na angažmán a prišla s Jeřábkovým súborom do Bratislavy, kde sa po počiatočnej hereckej neistote vypracovala na jednu z hlavných opôr operného súboru prvého desaťročia činnosti Slovenského národného divadla. Zaujala nielen svojím imponujúcim javiskovým zjavom, ale najmä krásnym sýtym hlasovým materiálom, speváckymi schopnosťami, dramatickým talentom, všetky svoje úlohy vytvárala so strhujúcou vierohodnosťou, hlboko vnútorným a emocionálnym zvládnutím úlohy. Počas trinástich sezón naštudovala vyše sedemdesiat (!) postáv od lyrických a mladodramatických až po náročné úlohy dramatické, vyžadujúce si adekvátny herecký výraz a prejav.

Dobřena Šimáňová (Mařenka), Roman Hübner (Jeník), 1922, B. Smetana: Predaná nevesta, foto: Archív Divadelného ústavu

Dobřena Šimáňová (Mařenka), Roman Hübner (Jeník), 1922,
B. Smetana: Predaná nevesta,
foto: Archív Divadelného ústavu

Dobřena Šimáňová už v úvodnej sezóne príjemne prekvapila dôkladným speváckym naštudovaním Jitky v Daliborovi, postupne sa vypracovala na vynikajúcu interpretku smetanovských postáv, napr. ako Mařenka v Predanej neveste zaujala svojím sviežim, vo výškach krásne čisto znejúcim hlasom, bola pôvabnou Vendulkou v Hubičke,  Blaženkou v Tajomstve, v Dvoch vdovách bola neodolateľnou Karolínou, plnou humoru a bezstarostnej hry. K jej najlepším postavám patrila Krasava, prostá, citove vrelo poňatá, ale i ženskosťou prekypujúca Libuša, či dramatická Milada v Daliborovi. Z českej opernej tvorby spievala úlohu Hančí v Kovařovicových Psohlavcoch, Lidunku v Blodkovej opere V studni, Fibichovu Šárku, Beatrice v jeho Messinskej neveste, Foersterovu Deboru a i. Na začiatku svojej umeleckej dráhy spievala okrem menších úloh aj nežnú Micaelu v Carmen, ako Gounodova Margaréta čestne obstála po boku Georgija Baklanova (Mefisto), vynikajúceho speváka lotyšského pôvodu, známeho z vystúpení na všetkých veľkých operných scénach od milánskej La Scaly po newyorskú Metropolitnú operu, častého hosťa opery SND.

Dobřena Šimáňová, B. Smetana: Predaná nevesta (Mařenka), foto: Archív Divadelného ústavu

Dobřena Šimáňová,
B. Smetana: Predaná nevesta (Mařenka),
foto: Archív Divadelného ústavu

Šimáňová umelecky dozrela počas pôsobenia Milana Zunu, pod jeho vedením naštudovala Dvořákovu Rusalku, ktorú podala s dramatickým akcentom a dokázala pritom s hlasom ekonomicky zaobchádzať. Rusalku spievala aj na zájazde opery v Španielsku, ktorý v roku 1924 zorganizoval Oskar Nedbal. V skvelej dispozícii interpretovala Alžbetu, bola spevácky a herecky bezchybnou Venušou vo Wagnerovom Tannhäuserovi, opäť pod taktovkou Milana Zunu.

Z Verdiho naštudovala Desdemonu v Otellovi, Améliu v Maškarnom bále, vynikajúcu hlasovú techniku predviedla ako dramatická Aida, z Pucciniho spievala Mimi v Bohéme, vzorný herecký a spevácky výkon, precítený rytmicky a muzikálne podala v titulnej úlohe Madame Butterfly, stvárnila Toscu, sladkú, oddane milujúcu, ale i energickú Minnie v jedinom uvedení opery Dievča zo zlatého západu na javisku SND. V období Oskara Nedbala dostávala čoraz viac príležitostí v dramatickom obore, hlboko precítený výkon podala ako Senta v Blúdiacom Holanďanovi, Recha v Židovke, jej Leonora vo Fideliovi bola výborne charakterizovaná a rýdzo ľudská. Ako  Elsa v Lohengrinovi vynikla dravou dramatickou presvedčivosťou, kovovo istým hlasom , pevnou intonáciou a mohutnou dramatickou líniou. V Lohengrinovi spievala neskôr aj Ortrudu, v Zlate Rýna Fricku. Bola dievčensky presvedčivou Tatianou v Eugenovi Oneginovi, Marinou Mníškovou v Borisovi Godunovovi aj Marinou v Dvořákovom Dimitrijovi, Moniuszkovou Halkou. Zo slovenskej tvorby spievala Bathildu v Kováčovi Wielandovi.

Dobřena Šimáňová (Marina), 1928, Antonín Dvořák: Dimitrij, foto: Archív Divadelného ústavu

Dobřena Šimáňová (Marina), 1928,
Antonín Dvořák: Dimitrij,
foto: Archív Divadelného ústavu

Mimoriadne úspešné boli Šimáňovej úlohy v dvoch operných dielach Richarda Straussa. Ako Maršalka v Gavalierovi s ružou výborne vystihla erotickosť a materinskú starostlivosť postavy, zjavom bola jedinečná predstaviteľka tejto úlohy, muzikálne precízna až do detailov. Ako Elektra fascinovala zjavom a úchvatným hereckým výkonom, výbornou maskou, dokázala zdôrazniť tragické momenty. Veľkým a širokým gestom, synteticky rozpätým, svojím vzácnym tvorivým talentom predviedla všetky zložky, ktoré tvoria Elektru veľkou, neostala torzom, ale velebnou a uchvacujúcou postavou. Verejnú poklonu je zložil aj sám Richard Strauss, ktorý v roku 1929 obe opery pohostinsky dirigoval.

K profilovým úlohám Šimáňovej patrila Kostolníčka Buryjovka v Janáčkovej Jej pastorkyni, výnimočná po speváckej, tak aj po výrazovej stránke už v roku 1926 v naštudovaní Bohuša Tvrdého. Pod taktovkou Karla Nedbala svoj výkon ešte zdokonalila, pevnými, prenikavými črtami vykreslila postavu hrdej a tvrdej ženy, do najskrytejších záchvevov precítila prudké vnútorné boje a kruté utrpenie. Podala strhujúci výkon, tragika postavy v jej podaní poskytla poslucháčom najvyšší umelecký zážitok.

Dobřena Šimáňová (Libuša), 1928, Bedřich Smetana: Libuša, foto: Archív Divadelného ústavu

Dobřena Šimáňová (Libuša), 1928,
Bedřich Smetana: Libuša,
foto: Archív Divadelného ústavu

V divadle našla Šimáňová aj svojho životného partnera, speváka Zdenka Ruth-Markova, dlhoročného sólistu našej opery, výborného basistu a režiséra, prekladateľa libriet i autora mnohých úsmevných spomienok z histórie našej opery. V súkromí bola umelkyňa veľmi skromná a zdržanlivá – žila iba pre umenie a rodinu. Súčasníci si na Šimáňovú spomínali ako na ušľachtilú, jemnú, vždy usmievavú a veľkorysú osobnosť. V roku 1933 sa pre zhoršujúci zdravotný stav rozhodla svoju spevácku kariéru predčasne ukončiť, a to svojou obľúbenou Kostelníčkou v Jej pastorkyni. Štefan Hoza, ktorý spieval v tomto rozlúčkovom predstavení úlohu Laca Buryju si spomínal na dojemnú atmosféru večera, keď Kostelníčka dospievala poslednú frázu „Pojďte, rychtáři, veďte mne!“ spoluúčinkujúci vedno so Šimáňovou a Ruth-Markovom ako richtárom sa nemohli ubrániť slzám… Za oponou si utrela slzy a vystúpila pred oponu a dlho sa dívala do potleskom burácajúceho hľadiska…

Autor: Elena Blahová-Martišová

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár