V marci 2022 vedenie Štátnej opery v Banskej Bystrici ohlásilo, že divadlo sa mení z jednozložkového na dvojzložkové a k opernému súboru pribudne aj samostatný baletný. Jeho prvou premiérou bude tanečná dráma Anna Karenina na námet L. N. Tolstého. Príbeh emancipovanej šľachtičnej, ktorá túži po láske a naplnení, no naráža na dobovú morálku ruskej spoločnosti 19. storočia, ožije v novej originálnej úprave, choreografii a réžii v Banskej Bystrici debutujúceho Petra Dedinského, v hudobnom naštudovaní Igora Bullu a na scéne a v kostýmoch Petra Čaneckého. Slávnostné premiéry sa uskutočnia 17. a 18. marca 2023. Pri príležitosti premiéry je vo foyer divadla výstava z histórie baletu Štátnej opery.
„V roku 2022 sa Balet Štátnej opery po 63 rokoch existencie banskobystrickej opernej scény stal samostatným umeleckým telesom. Znamená to, že Štátna opera je organizačne dvojzložkovým divadlom, ktoré sa skladá z Opery a Baletu.“, informovala Katarína Uhríková, vedúca propagácie banskobystrickej Štátnej opery. Tanečníci doteraz pôsobili ako súčasť jednozložkového operného divadla, pričom účinkovali v operných, operetných či muzikálových predstaveniach ale mali aj vlastný repertoár.
V minulom roku sa súbor osamostatnil a v apríli 2022 sa pri tejto príležitosti baletní umelci predstavili v samostatnom koncerte pod názvom Tanec sme my, na ktorom uviedli výber z najlepších tanečných prestavení, ktoré mala alebo doteraz má Štátna opera v repertoári. „Jedinečnosť tohto predstavenia spočívala v tom, že to bol nielen prvý koncert v histórii osamostatnenia tanečnej zložky, ale aj prvý koncert, v ktorom hlavnú dramaturgickú líniu predstavenia niesli tanečníci.“ dodala Katarína Uhríková.
„Samozrejmou povinnosťou tanečníkov v súbore ostane účinkovanie v operných, operetných a muzikálových predstaveniach. Pre napredovanie a umeleckú inšpiráciu súboru je dôležité – po toľkých pozitívnych diváckych reakciách a rokmi overenej diváckej priazni – mať aj vlastnú profesionálnu identitu umocnenú statusom samostatného telesa. Zohráva to významnú úlohu z hľadiska umeleckého rastu i psychickej pohody tanečníkov. Každý z nich sa chce niekam zaradiť, patriť do nášho tvorivého spoločenstva. Baletný súbor Štátnej opery sa vďaka tejto výraznej organizačnej zmene začlení medzi umelecké kolektívy, ktoré divák vníma s väčším rešpektom a zaujatím.“, uviedla riaditeľa Baletu Štátnej opery Dana Dinková.
Prvou inscenáciou samostatného baletného súboru v Banskej Bystrici bude premiéra slávneho diela Anna Karenina na námet ruského skladateľa Leva Nikolajeviča Tolstého (1828 – 1910) v novej originálnej úprave, choreografii a réžii Petra Dedinského, rodáka z Nižnej na Orave, bývalého sólistu Baletu Slovenského národného divadla a v hudobnom naštudovaní domáceho šéfdirigenta Igora Bullu. Premiéry novej verzie diela sa uskutočnia 17. a 18. marca 2023.
Vypočujte si tiež podcast:
O svetoznámom románe s rusistom Igorom Cintulom
K zaradeniu titulu do repertoáru Baletu Štátnej opery v Banskej Bystrici Dana Dinková pre Opera Slovakia uvádza: „Okrem doterajšieho úsilia uvádzať predstavenia pre deti a mládež (predstavením Gypsy roots sme sa dotkli rasovej problematiky, na drogovú závislosť sme poukázali v Bielom pekle, v Nemých tvárach sme rozoberali závažnú tému šikanovania) chceme i naďalej prezentovať známe baletné tituly a tanečné predstavenia svetového repertoáru – uviedli sme napríklad Luskáčika, Carmen, Romea a Júliu. Kombinácia nových autorských a overených diel sa nám v minulosti osvedčila. Nielenže sa tak vytvára priestor na nové autorské diela, ale i na realizáciu mladých autorov a choreografov.
Doposiaľ sme mali jednu premiéru raz za dve sezóny, čo je na samostatné teleso veľmi málo. Teraz nám vedenie odsúhlasilo, že budeme môcť uviesť za sezónu jednu premiéru, ideálne by však boli dve, jedna klasická a jedna moderná, už aj preto, aby sa mohli tanečníci všestranne rozvíjať a aby sme divákom ponúkli dramaturgickú variabilitu. Ide hlavne o to, aby naše dielne pri väčšom počte premiér zvládli výrobu scény a kostýmov – nesmieme totiž zabúdať, že popritom treba pripravovať aj štyri operné premiéry. Všetko ukáže čas.
Momentálne máme 16 pracovných tanečných miest, ale bohužiaľ zatiaľ nemáme samostatnú pracovnú pozíciu tanečného pedagóga. Určite by to mala byť jedna z prvých personálnych zmien v súbore. Ide vôbec o základnú požiadavku, nevyhnutnú pre profesionálny a umelecký rast tanečníc a tanečníkov. Pedagóg je nielen zrkadlom súboru, ale i jeho hnacím motorom. Súbor bez pedagóga je ako maliar bez štetca, môže stáť pred plátnom a mať myšlienku, ale nebude ju vedieť realizovať. Do budúcnosti rátame aspoň s desiatimi tanečnými pármi a s dvoma sólistickými pármi, čiže spolu 24 tanečníkov.
Výber tohto titulu teda vychádzal predovšetkým z personálneho zloženia súboru. Chcela som uviesť niečo dramaticky veľkolepé, dôstojné a hodné tejto príležitosti, ale pritom som vedela, že to musí byť komorné. V súbore už dlhé roky dominujú naše dve sólistky Beata Gaálová a Veronika Szabová. O sólistov baletu máme stále núdzu. Mala som teda pocit, že by to mal byť príbeh ženy, šitý na tieto dve naše dlhoročné sólistky.
Pri Petrovi Dedinského ma veľmi oslovila jeho tvorivá zanietenosť. Poznala som ho najmä ako tanečníka, ale keď mi predložil a ponúkol jeden svoj projekt, ostala som milo prekvapená z jeho precíznosti a vysokej profesionality. Pochopila som, že autor má naozaj cit pre tvorbu a dramatizáciu a najmä vie do detailu vidieť už na papieri svoju víziu, ktorá má hlavu a pätu. Výber inscenačného tímu, scénografa a kostýmového výtvarníka, som nechala na ňom. Nechcela som mu dávať a určovať mantinely – to sa potom totiž ťažko tvorí. Verím, že baletný súbor ŠOBB sa aj vďaka tejto premiére stane ešte významnejším umeleckým kolektívom. Pôsobenie v ňom bude pre tanečníkov určitou profesijnou prestížou a pre divákov budú jeho predstavenia pohladením duše.“ dodala pre Opera Slovakia k výberu inscenačného tímu Dana Dinková.
Pre Petra Dedinského bolo pretvoriť Annu Kareninu do javiskovej podoby veľkou zodpovednosťou. „To, že som dostal príležitosť byť tvorcom prvej inscenácie samostatného baletného súboru vnímam s nadšením, pokorou a veľkou zodpovednosťou voči všetkým. Je to špeciálna záležitosť, pretože ide o uvedenie prvej inscenácie v samostatnej ére Baletu Štátnej opery a zároveň moje prvé celovečerné dielo. Vytvoriť takéto predstavenie bol môj celoživotný sen, ktorý sa mi práve splnil. Presne takto som si to predstavoval. Povedať cez seba niečo viac a iným spôsobom.“ uviedol pre Opera Slovakia Peter Dedinský, pre ktorého to je síce, ako tvorcu, prvé celovečerné predstavenie, ale nie jeho prvé dielo. „Už som mal možnosť spolupracovať s baletom Slovenského národného divadla – mojím domovským javiskom, kde som prežil aktívnu časť svojho života – alebo baletom Moravského divadla Olomouc. Všetko to boli malé kusy, ktoré nepresiahli 30 minút, čiže išlo skôr o myšlienku ako o spracovaný príbeh.“ dodal Peter Dedinský a o diele povedal:
„Anna Karenina je román z obdobia 19. storočia, kde sa okrem príbehov postáv spisovateľ venoval aj spoločenským udalostiam. Veľmi jednoducho povedané Anna, matka Serjožu, vydatá šľachtičná sa zamiluje do dôstojníka Alexeja Vronského. O jej mileneckom vzťahu sa dozvie jej manžel, vysokopostavený úradník Alexej Karenin, ktorý dbá na svoju povesť a je ochotný neveru odpustiť, bude rešpektovať ak ho opustí, ale zároveň ju vydiera, že ak od neho odíde, už nikdy neuvidí svojho syna. Anna nakoniec stráca Karenina, Serjožu aj Vronského a nakoniec ostáva úplne sama, ponížená a odsúdená v spoločnosti. Celý román končí jej samovraždou skokom pod vlak.“
V Banskej Bystrici Dedinský uvedie svoju verziu diela. „Libreto sme upravili tak, aby sa Annin osud prerozprával jednoducho. Príbeh sme zredukovali len na štyri postavy. Jednak preto, aby sme ďalšími postavami nezmiatli divákov, pretože predsa ide o nemé divadlo, kde je náročné bez replík jednoducho ukázať, o akú postavu práve ide, a druhý dôvod je, aby inscenácia nemala 150 min. Rozdelili sme ju na dve dejstvá. Prvé trvá zhruba 60 min, kde sme sa snažili skoncentrovať celú zápletku a do druhého s dĺžkou 30 min sme vložili rozuzlenie. Časovanie sa citlivo zvážilo. Aby malo predstavenie spád, zvyčajne je lepšie, ak je druhá časť kratšia.
Z remeselného hľadiska sme dbali na to, aby sa dodržiavali všetky postupy pri príprave a realizácii s dôrazom na jemne inovatívnu verziu Anny Kareniny. Videl som asi päť spracovaní, ktoré sa v mnohom podobali, ale naše sa od nich celkom líši, čomu som veľmi rád. Scénu a svietenie sme obohatili o moderné funkčné prvky, ktoré pomáhajú dostať do popredia výkony umelcov.“
Peter Dedinský je aj autorom choreografie novej verzie Anny Kareniny, ktorú pre Opera Slovakia popísal týmito slovami: „Pohybová kompozícia vychádza z techniky klasického tanca, obohatenej o neoklasické až moderné prvky, ktoré ma identifikujú ako tvorcu, pretože každý tvorca má svoj charakteristický pohybový slovník. Choreografiu som rozdelil na dve časti: ak ide o šľachtu, pohyb smeruje vertikálnejšie (skoky, málo pohybu pri zemi) a ak ide napríklad o služobníctvo, viac sa využilo ťažisko pri zemi, jednak kvôli tempu, pretože nižšie ťažisko znamená lepšiu koordináciu. Samozrejme, aj pri vertikálnom zameraní treba pohyb koordinovať, ale predsa je to náročnejšie. Každopádne, všetky tanečné kompozície sme museli prepojiť tak, aby vo výsledku na seba organicky nadväzovali a nevznikali nedostatky, vyvolávajúce dojem chýb.
Peter Dedinský pracoval v Banskej Bystrici po prvýkrát a túto spoluprácu aj ocenil: „S Baletom Štátnej opery sa mi spolupracovalo skvele. Umelci sú mladí, tvárni a hlavne chceli pracovať, čo je pri vzájomnej podpore dôležite z pohľadu motivácie oboch strán. Budem šťastný, ak Anna Karenina prispeje k ich vývoju. Je dôležité, aby ju hrali často, pretože lepšími sa umelci stávajú na javisku a nie mimo neho. Dbal som na to, aby sa pracovalo bez stresu a strachu, pretože som zažil mnohých tvorcov, ktorí nás chceli formovať, ale kvôli ich prístupu sme nakoniec boli radi, že sa to už skončilo. Práve toto som nechcel. Dnes viem, že sme si prácu všetci užili a bude mi smutno, že už neprídem do sály a nebudeme vtipkovať, pretože tak sme zvyčajne začínali skúšky. Autorita sa nemá vytvárať strachom, ale vzájomným rešpektom.“
Vypočujte si tiež podcast:
Choreograf a režisér Peter Dedinský: „Kareninou sa mi splnil životný sen.“
Autorom scény a kostýmov je renomovaný výtvarník, profesor Peter Čanecký, v súčasnosti vedúci Katedry scénografie Divadelnej fakulty VŠMU, kde vyučuje predmety Scénická tvorba, Kostýmová tvorba a Kostýmová realizácia.
„Scénografia tejto tanečnej inscenácie je vizuálom štruktúry Tolstého románu pretlmočených do 24 obrazov nášho predstavenia. Anna Karenina je príbehom emancipovanej ženy. Ide v ňom o rozpor zažitých pravidiel a konvencií oproti túžbam, fyzickým a duševným potrebám. S choreografom a režisérom Petrom Dedinským sme si definovali, že tanec je najnehmotnejším obrazom významu, alebo idei. Z pohľadu hmoty je tieň jej najnehmotnejšou formou. Z tohoto konštatovania vyšiel náš koncept priestoru a riešenia jednotlivých obrazov príbehu. Ide o dve rôzne steny, alebo bariéry na ktoré môžeme projektovať tieň živého tanečníka, alebo celej skupiny tanečníkov.
Vzhľadom na výrazne obmedzené priestorové a technologické možnosti javiska banskobystrickej Štátnej opery si inscenácia vynútila jednoduché riešenie. Pracujeme s proporčne rôznymi plochými a priestorovými blokmi. Z nich vznikli projekčné plátna, kufre, postele, stoly, múry a iné…“, predstavil pre Opera Slovakia scénografiu Peter Čanecký a ku kostýmom uvádza: „ …už som jednu Annu Kareninu inscenoval s režisérom Romanom Polákom v Činohre Slovenského národného divadla v Bratislave. Dokonca aj skrátenú verziu tejto inscenácie v Pesti Színház v Budapešti (2019). Opäť sa mi potvrdilo, že nemá význam obchádzať pôvodný historický kontext danej odevnej kultúry. Preto som aj do banskobystrickej tanečnej inscenácie navrhol veľmi zjednodušený koncept uniforiem a civilného oblečenia zo začiatku 20 storočia.
Kostýmový riešenie má dve základné východiská. Príbeh sa odohráva v Rusku (Petrohrad a Moskva) a Taliansku. V inscenácii používame aj dva kusy červenej a čiernej látky (aj ako obraz duševného stavu Anny), ktorá nie je len súčasťou scénografie, ale aj kostýmu.
Farebnosť oblečenia je daná samotnou hmotnou kultúrou tej doby. Biele saká vojenskej uniformy s čiernymi nohavicami a čierna konvencia spoločenského oblečenia. Neskôr sa farebnosť príbehu vyvíja smerom k letnému Taliansku…“
Profesor Peter Čanecký je rešpektovanou autoritou na divadelnej aj akademickej pôde a víta vznik samostatného súboru. „Prajem tomuto slovenskému baletnému súboru, aby sa mu darilo. Mám veľkú radosť z toho, že sa Štátna opera v Banskej Bystrici odhodlala k vzniku samostatného baletného súboru a pestujem v sebe nádej, že touto prvou premiérou im pomôžeme promovať ich súbor smerom k odbornej aj laickej verejnosti. Rád konštatujem, že aj keď počtom malý súbor, našiel spolu s choreografom a režisérom Petrom Dedinským veľkú dávku energie na inscenovanie tak veľkej témy. Majú môj obdiv a verím, že týmto prvých krokom sa v Banskej Bystrici trvalo vytvorí plnohodnotný baletný súbor.“
Autorom hudobného naštudovania je šéfdirigent Štátnej opery Igor Bulla. Inscenátori sa pri svojej verzii rozhodli pre vlastný výber hudby a v interpretácii orchestra Štátnej opery v predstavení zaznejú časti diel Čajkovského, Korsakova, Dvořáka, Šostakoviča či Borodina.
Svetelný dizajn navrhla Michaela Pavelková, projekcie vytvoril Filip Cipár, dramaturgičkou je Veronika Dedinská. V alternáciách sa na javisku predstavia Beata Gaálová, Veronika Szabová (Anna Karenina), Lukáš Cenek (Alexej Vronskij), Alex Mihai Dobre (Alexej Karenin), Nina Ilievová, Alexandra Dundová (Jekaterina Ščerbacká), Matej Huťka, Tomáš Laci (Stepan Oblonskij) a Benjamín Košík (Serioža). Spoluúčinkuje balet a orchester Štátnej opery.
Oficiálna prvá premiéra samostatného Baletu Štátnej opery v Banskej Bystrici je mimoriadna udalosť, zvlášť na Slovensku. „Je to pre nás naozaj veľká udalosť, ktorá má určite vplyv na napredovanie a umeleckú inšpiráciu súboru. Je totiž veľmi dôležité mať vlastnú profesionálnu identitu, umocnenú statusom samostatného telesa. Zohráva to významnú úlohu z hľadiska umeleckého rastu i psychickej pohody tanečníkov. Každý z nich sa chce niekam zaradiť, patriť do nášho tvorivého spoločenstva.
Dúfam, že baletný súbor Štátnej opery sa vďaka tejto výraznej organizačnej zmene začlení medzi umelecké kolektívy, ktoré bude divák vnímať s väčším rešpektom a zaujatím. Aj preto som si v prvom rade predsavzala rozšíriť súbor, aby sme mohli začať pripravovať náročnejšie tituly. Prirodzene, táto ambícia si zároveň vyžaduje aj skvalitňovanie úrovne predstavení, čo možno docieliť nielen pravidelnými profesionálnymi tréningmi, ale i – a to chcem zdôrazniť – spoluprácou so zaujímavými hosťami, pedagógmi a choreografmi. Som presvedčená, že všetky naše plány, no najmä uvedenie Anny Kareniny, prinesie veľkú motiváciu pre všetky tanečnice a tanečníkov, pretože len nové skúsenosti a poznatky môžu podnietiť náš vývoj.“ uviedla Dana Dinková.
Pri príležitosti premiéry je vo foyer Štátnej opery nainštalovaná výstava pod názvom Z histórie baletného súboru. Nasledujúcou premiérou Štátnej opery v Banskej Bystrici bude Giordanova opera Andrea Chénier (19. a 20. mája 2023).
Pripravil: Ľudovít Vongrej
video
