Pucciniho Bohéma sa po necelých piatich rokoch vrátila do Opery SND. Prečo len v dvoch reprízach?

Ak sa inscenácia po takmer piatich rokoch neprítomnosti vráti do repertoáru, spĺňa všetky atribúty na označenie obnoveného naštudovania. Zvlášť, keď za dirigentským pultom stojí iná osobnosť a časť obsadenia sa zmení. V Opere Slovenského národného divadla v Bratislave to tak nie je. Repríza ako repríza.

Dnes je súbor prakticky bez vedenia, takže táto pripomienka ide aj tak do vzduchoprázdna. Hoci šikovný manažment (žiaľ, u nás nie je žiaden) by z nej, zvlášť pri chudobnej prevádzke, akú nastavilo bývalé vedenie, mohol aj profitovať. A to aj v prípade, že sa nenaplnili ani zďaleka pôvodné plány, keď bola dvojica januárových repríz Bohémy od Giacoma Pucciniho avizovaná v úplne inej zostave.

Išlo vtedy trocha o stavanie vzdušných zámkov. Vedenie si vysnilo – a je to v propagačnom materiáli čierne na bielom – Slávku Zámečníkovú ako Musettu, Pavla Bršlíka ako Rodolfa, Petra Kellnera v postave Collina (vytvoril ho už na premiére) a za dirigentským pultom Roberta Jindru. Napokon z plánovaných hosťov ostala len Kateřina Kněžíková (Mimì) a Richard Šveda (Schaunard). K nim pribudol dirigent Enrico Dovico, Baurzhan Anderzhanov ako Colline a v osobnom debute sa v postavičke Benoita objavil Peter Mikuláš. 

Prečítajte si tiež:
• Premiéra: Pucciniho Bohéma v réžii Petra Konwitschného na javisku Opery SND
• Haider, Konwitschny a Zvara vnímajú Bohému, ako Pucciniho súčasné dielo
• Vladimír Blaho: Viva La Bohème! – až na dreň diela
• Camilla Pasini – prvá Pucciniho Musetta

Takže určite nešlo o celkom bežnú reprízu. Prečo sa však pre návrat Bohémy, mimochodom vo vypredanej sále, naplánovali len na dva termíny, ostáva záhadou. Ale je to len jedna z nelogickostí v bezvládnom súbore Opery SND. Ďalšie len tak spakruky: Trvanie predstavenia podľa webu je na jednom mieste dve hodiny päť minút, o pár riadkov nižšie dve hodiny dvadsať minút. Februárová premiéra Suchoňovho Svätopluka sa na internetovej stránke zmenila na „avizovanú“, so zastaveným online predajom…

Ale teraz k navštívenej repríze obnovenej Bohémy. Posledný januárový deň 2014 mala v Opere SND premiéru v réžii Petra Konwitschného. V tom čase si inscenácia už svoje prežila od prvého uvedenia v Lipsku v roku 1991. Na tom by nič nebolo, vo svete je dlhé bytie zaujímavých počinov bežné. Je to pritom jedna z „najkrotkejších“ réžií tohto samoľúbeho, dnes už 78-ročného provokatéra, ktorý – ako som sa dočítal – naposledy v rakúskom Linzi z Verdiho Sily osudu vyšmaril niečo medzi tretinou a polovicou hudby.

Ešteže v Bohéme nebolo čo zaškrtať. Minimalistická scéna s maximalistickým snežením v 3. dejstve je postavená na hereckej drobnokresbe protagonistov. Či by Konwitschny dnes okrem Leiackerovej scény (a nezmyselne rozsvietenom hľadisku od tretiny posledného dejstva) spoznal svoj rukopis, by asi bolo zaujímavé. Na javisku totiž vládla improvizácia. Miestami dávala zmysel, inokedy prevládla rutina. To sa stáva. Akurát, že Konwitschny pri prešľapoch hraníc jeho koncepcie chytal hysterické záchvaty.

Do istej miery sa vytratil aj lesk pôvodného hudobného naštudovania Friedricha Haidera. Za dirigentským pultom ho mal vystriedať Robert Jindra, ktorý sa však (údajne pre chorobu) Bratislave vyhýba už mesiac. Odriekol na Silvestra Slovenskú filharmóniu, v SND La traviatu a teraz Bohému. Medzitým však v Košiciach dirigoval Trojkráľový koncert. Nahradil ho Talian Enrico Dovico, ktorého som pred takmer tridsiatimi rokmi zaznamenal po prvýkrát v naštudovaní pražskej Turandot.

Je to skúsený praktik, ktorý síce oslnivú kariéru nespravil, ale bratislavskej Bohéme dodal na nejednom mieste priliehavú atmosféru. Viac problémov však nastalo v presnosti súhry javiska s orchestrálnou jamou. Nevedno, koľko spolu skúšali, no prešľapov z tohto ohľadu bolo trocha viac než je zdravé. Asi aj Haiderovi by sa, podobne ako Konwitschnému, zakrútila hlava.

Prečítajte si tiež:
• Niekoľko poznámok k okrúhlemu výročiu Pucciniho úmrtia
• Život očami motýľa. Libretista Luigi Illica
• S Vladimírom Blahom o verizme a predstaviteľoch ,,Mladej talianskej školy“

Popri tom všetkom po čisto speváckej stránke išlo o večer, predstavujúci v našich reáliách dokonca viac než slušný priemer. Vyslovene slabý výkon sa ani neobjavil. Kateřina Kněžíková z pražského Národného divadla hosťovala ako Mimì v Bratislave po prvýkrát. Ponúkla nejedno príťažlivé miesto, kde jej k mladodramatickému odboru smerujúci hlas mohol znieť v plnom tóne a lesku. Pôsobivé boli aj viaceré emotívne piana, na druhej strane nie raz zakolísala v intonácii. Že vysoké C v závere 1. obrazu držala kratšie ako tenorista, bolo možno spôsobené nedohodnutou dĺžkou tónu.

Part Rodolfa, v ktorom za avizovaného Pavla Bršlíka (mal to byť jeho debut v postave) zaskočil Tomáš Juhás, nie je pre jedného z dvoch v súbore pevne angažovaných tenoristov žiadnou novinkou. Po zdržanlivom a nie vždy rytmicky presnom úvode sa v árii Che gelida manina, kde mu výborne vyšlo vysoké C uvoľnil a v priebehu predstavenia (obzvlášť v celej druhej polovici) znel jeho hlas farebne bohato a technicky v každej polohe vyrovnane. Bol to jeden z jeho najlepších výkonov za dlhé obdobie.

Podobne v pôvodnom obsadení (ba aj v predchádzajúcej inscenácii z roku 1994) vytvoril postavu Marcella Aleš Jenis. Jeho barytón stále ostáva lyrickým, objem výšok sa nezväčšuje, zato znejú koncentrovane, bez tlaku a frázuje štýlovo. V nemeckom Düsseldorfe angažovaný barytonista Richard Šveda ako Schaunard má síce sólového spievania menej, no jeho hlas znel hodnotne a bol rovnocenným členom pánskeho kvarteta.

Debutantom v Opere SND bol v Essene pôsobiaci kazašský basista Baurzhan Anderzhanov ako Colline (poznal som ho z viacerých vystúpení na festivale Rossini in Wildbad), ktorého kultivovaný materiál znel veľmi príjemne a vyrovnane nielen v známej árii Vecchia zimarra. Andrea Vizvári ostáva stále rovnakou subretnou Musettou (nie je to talianska tradícia obsadzovania) s istým mankom v nižšej polohe. Debutom v drobnej úlohe Benoita Peter Mikuláš prejavil ochotu, popri pripravovanom titulnom Suchoňovom Svätoplukovi, nezavrhnúť ani epizódnu postavu.

Ako je dobre známe, Slovenské národné divadlo sa nachádza z hľadiska vedenia v provizóriu. Operný súbor prakticky bez riaditeľa. Prevádzka síce pokračuje samospádom, no je tu už najvyšší čas naprojektovať ďalšie sezóny. Minimálne tú najbližšiu. A tú bez regulárneho riaditeľa nepodpíše nik. Takže ostáva len dúfať, že proces výberového konania sa už konečne nenatiahne. A zriaďovateľ bude mať vo výbere kandidáta šťastnejšiu ruku ako to bolo naposledy.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy 27. 1. 2023

G. Puccini: Bohéma (La bohème)
Opera Slovenského národného divadla, Bratislava
Premiéra: 31. januára a 1. februára 2014

Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider
Réžia: Peter Konwitschny
Režijné naštudovanie: Verena Graubner
Scéna a kostýmy: Johannes Leiacker
Dramaturgia: Vladimír Zvara
Zbormajster: Ladislav Kaprinay
Preklad libreta a titulky: Vladimír Zvara, Peter Behýl

osoby a obsadenie reprízy 27. 1. 2023

Dirigent: Enrico Dovico

Rodolfo: Tomáš Juhás
Mimì: Kateřina Kněžíková
Marcello: Aleš Jenis
Musetta: Andrea Vizvári
Colline: Baurzhan Anderzhanov
Schaunard: Richard Šveda
Benoit: Peter Mikuláš
Alcindor: František Ďuriač
Parpignol: Michal Želonka
Colník: Martin Smolnický
Predavač: Jiří Zouhar

spoluúčinkuje orchester a zbor Opery SND
Pressburg Singers pod vedením Janky Rychlej

www.snd.sk

video