Theater an der Wien (Divadlo na Viedenke) dal postaviť impresário Emanuel Schikaneder pred 200 rokmi. Od roku 2006 znovu slúži pôvodnému účelu prezentovať operu. Exkluzívne sa venuje barokovej opere a súčasnej hudbe. Už 16 rokov stojí na jeho čele Roland Geyer, zmluva sa mu končí na budúci rok v auguste. Pre záverečnú sezónu svojho pôsobenia pripravil 12 premiér. V nedeľu 19. septembra 2021 zaznela premiéra Cavalieriho opery Rappresentatione di Anima et di Corpo pod taktovkou Giovanniho Antoniniho a v réžii Roberta Carsena.
Motto režiséra Roberta Carsena k tejto opere: Nájdi si svoju cestu, aby si mohol konať dobro.
Theater an der Wien je vyhľadávaným miestom Rakúšanov a zahraničných hostí, ktorých priťahuje objavná dramaturgia a obsadenie mladých nádejných sólistov. Divadlo hrá ako staggionové niekoľko predstavení v jednom obsadení za sebou, čo má svoje veľké výhody – zostava sa dielo naučí a v prípade, že nedôjde k vynútenej zmene obsadenia, odspieva celú sériu predstavení v nezmenenej podobe. Aj angažovanie kvalitných súborov je ľahšie pri blokovom plánovaní. Stálou zložkou divadla je Arnold Schoenberg Chor, ktorý založil Erwin Ortner pred takmer 50 rokmi (písanie s „oe“ uvádza samotný zbor – pozn. VP).
V nedeľu 19. septembra divadlo ponúklo zaujímavú premiéru, prvú v aktuálnej sezóne v Theater an der Wien (divadlo hráva aj v priestore neďalekej Kammeroper (Komornej opery) – pozn. VP).
Bola to prvá kompletne zachovaná partitúra opery na svete Rappresentatione di Anima et di Corpo. Vznikla v roku 1600 a jej autorom je Riman Emilio de’ Cavalieri. V Rakúsku dielo už odznelo dva razy, a to na Salzburskom festivale v rokoch 1968 a 1973.
Hral prestížny a aj Slovákom dobre známy súbor barokovej hudby Il giardino Armonico pod vedením Giovanniho Antoniniho (na Slovensko ho priviedla agentúra Kapos v roku 2011, kedy organizovala koncert Cecilie Bartoli, pozn. red.). Priam dych vyrážajúca umnosť, zručnosť, muzikálnosť a narábanie s ornamentmi. Zatiaľ čo v speve sa ich niektorí sólisti po dohode s dirigentom vzdali kvôli prehľadnosti faktúry, v orchestri dominovali.
Mimoriadne vydarené ozdoby zazneli hlavne v podaní hráčov na historické dychové nástroje, čo si naozaj vyžaduje profesionálnu skúsenosť a techniku. Veď hudba je v barokovej partitúre zapísaná len v sólovom hlase a v basovej línii a všetko ostatné je vecou vkusu, skúsenosti a desiatok rokov štúdia originálnych traktátov a literatúry, ktorú do popredia vyniesli 60-te roky minulého storočia (napr. moja generácia ešte zháňala Doningtonovu The Interpretation of Early Music – 1000 stranový návod, ako na to…). Prešli desiatky rokov a Bratislava sa môže pochváliť celým radom odborníkov na starú hudbu, ako aj obdivuhodných improvizátorov.
Divadlu sa celých 15 rokov darí spolupracovať s hviezdnym režisérom Robertom Carsenom. Bolo to aj v tomto prípade. Tento Kanaďan patrí k azda najžiadanejším divadelným a filmovým režisérom sveta – a prospieva to jemu i súborom, v tomto prípade Theater an der Wien.
Cavalieri napísal dielo na slávnosť Svätého roka v Ríme, vyhláseného na rok 1600. Objednal ho intendant na dvore Ferdinanda de’ Medici vo Florencii s cieľom obnoviť grécku tragédiu. Ako vieme, viedlo to k zrodu opery. V diele sa snúbi stredoveké mystérium, jezuitská dráma a alegória. Premiéra sa konala v modlitebni Spoločenstva sv. Filippa Neriho. Skladateľ prepája zbory, orchestrálne tutti a tanec na základe iba 700 veršového libreta – krátkosť textu považoval za kľúčovú!
Robert Carsen mal neľahkú úlohu zatraktívniť a do života vniesť príbeh duše a tela, príbeh lásky a hľadanie tej pravej krásy v láske. Anima je v interpretácii Anett Fritsch suverénna a cieľavedomá žena, ktorá nebaží po bohatstve, ale dáva prednosť vnútornému citu a hĺbke. Spieva štýlovo, sýto. Corpo v podaní Daniela Schmutzharda predstavuje muža, ťažko odolávajúceho lákadlám peňazí, slávy, zlata. Spieva rovným tónom s uveriteľným výrazom.
Milenecký pár sa dostáva na scénu v prológu, kde vystúpia na pódium všetci – zbor, tanečníci, sólisti, rozprávajú sa o zmysle „čakania“, vytvárajú zámerný chaos, aby ich po istom čase vyrušil najskôr prvý sólista a po ňom ďalší. Spolu ich je dvanásť. A medzi nimi aj Slovák Matúš Šimko, ktorý týmto predstavením debutoval v Theater an der Wien. Pekné, výborne školené hlasy a sympatická partia mladých sa do Carsenovej réžie naozaj hodili.
Carsen evokoval príbehy z rímskych čias, ktoré slúžili ako prameň inšpirácie v časoch renesancie a baroka, a maľoval ich na scéne i nad ňou. Jeho práca s výtvarnou zložkou – scénou i svetlami, ktorých bol aj sám spolutvorcom – bola fascinujúca. Ľudia defilujú v súčasných odevoch mladých – texaskách, či letných šatách. Lákadlá prichádzajú v podobe priam bednárikovských Faustov alebo výstredných skupiniek orgiastickej spoločnosti, zaodetí v červenom. Práve tam stvárňoval Matúš Šimko postavu Compagnia, sprevádzajúceho postavu Piacere – Potešenie. Ľahkosť jeho spevu aj hereckej akcie ho predurčujú na ďalšie hosťovania (vo viacerých médiách sme o ňom nedávno písali v súvislosti s uvedením opery Dafné so súborom Musica aeterna Bratislave). (Recenziu na webe Opera Slovakia si prečítate TU…, pozn. red.).
Rappresentatione di Anima et di Corpo má 3 dejstvá, trvá 90 minút a hrá sa bez prestávky. V druhej polovici sa akcent presúva na premýšľanie o hodnote čistoty, sľubov panenstva a duchovna. Na scéne sa objavuje aj Anjel strážny, vynikajúco ho spieval a hral taliansky kontratenor Carlo Vistoli.
Opera sa končí víťazstvom čistoty a prezrádza niečo aj o skladateľovi a jeho dobe, ktorá podobné príbehy podporovala prostredníctvom cirkvi. Na protest proti tomu necháva Robert Carsen zaznieť v úvode poznámku celého súboru o zmysle života a miesta Boha v ňom – veď neexistuje! To však bol iba jediný výkrik do tmy. Poézia výjavov, vyústenie príbehu do priam obrazu namaľovaného bielou farbou – účinkujúci boli odetí v bielych kostýmoch – všetko spelo ku katarzii a nájdeniu hlbokého zmyslu života.
Cavalieriho hudba je veľmi pekná. Divadelná herecká akcia zdôraznila jej pôvab a hlboký zmysel. Prispeli k tomu aj dve Intermezzá, ktoré umne premostili dej. Arnold Schoenberg Chor bol vynikajúci spevácky aj herecky (zbormajster Erwin Ortner), aj tanečníci podali obdivuhodný výkon. Sólisti spievali a hrali zomknutí v nadšení, vzácne vyrovnaní a zladení – okrem už spomenutých sa predstavili Florian Boesch (Consiglio), Georg Nigl (Tempo), Cyril Auvity (Intelletto), Margherita Maria Sala (Piacere), Michal Marhold (Compagno di Piacere) a Giuseppina Bridelli (Via Mondana, Anima Beata).
Ovácie v Theater an der Wien boli zaslúžené. Hľadisko divadla, zaplnené do posledného miesta prezrádzalo, že publikum tvoria melomani, ktorí hudbu poznajú a menej ako róbam sa venujú samotnému divadlu. Obdivuhodné.
Autor: Viera Polakovičová
písané z premiéry 19. 9. 2021
E. de‘ Cavalieri: Rappresentatione di Anima et di Corpo
Theater an der Wien
premiéra 19. septembra 2021
Dirigent: Giovanni Antonini
Réžia: Robert Carsen
Scéna: Robert Carsen a Luis F. Carvalho
Kostýmy: Luis F. Carvalho
Choreografia: Lorena Randi
Svetlá: Robert Carsen a Peter van Praet
Dramaturgia: Ian Burton
Zbormajster: Erwin Ortner
osoby a obsadenie
Anima: Anett Fritsch
Corpo: Daniel Schmutzhard
Intelletto: Cyril Auvity
Consiglio: Florian Boesch
Tempo: Georg Nigl
Piacere: Margherita Maria Sala
Compagni di piacere: Matúš Šimko, Michal Marhold
Angelo Custode: Carlo Vistoli
Vita Mondana, Anima Beata: Giuseppina Bridelli
Orchester: Il Giardino Armonico
Zbor: Arnold Schoenberg Chor
