Rastislav Štúr: Piková dáma je dramatická opera plná vášní

Opera SND premiéruje 23. a 25. mája 2014 Čajkovského operu Piková dáma. Hudobne toto dielo v SND naštudoval Rastislav Štúr, ktorý pre Opera Slovakia poskytol rozhovor.

Ako by ste stručne charakterizovali hudbu P. I. Čajkovského?

Je to hudba širokých fráz, nádherných melódii, vie byt burácajúca v plnom zvuku orchestra aj veľmi jemná a citová.

Aký je váš vzťah k slovanskej hudbe?

Ten najpozitívnejší, myslím, že je tak blízko človeku a jeho emóciám, ako žiadna iná na svete.

V Opere SND momentálne naštudovávate jedno z vrcholných operných diel Čajkovského. Ako vzniká koncepcia tohto hudobného naštudovania?

Tá vzniká už dávno pred samotným naštudovávaním v opere, predovšetkým podrobným štúdiom partitúry, libreta, rozhovormi s režisérom, porovnávaním rôznych dostupných interpretácii… . Koncepcia sa neustále vyvíja a viem, že keby som hocijakú operu naštudovával viackrát, nikdy ju nebudem robiť úplne rovnako, ale absolútny návod je len v partitúre, ktorú však treba správne pochopiť.

Piková dáma je predposledným operným titulom Čajkovského. Jeho operná tvorba prešla vývojom. Ako by ste porovnali napríklad Onegina a Pikovú dámu?

Piková dáma je pre mňa dramatická opera plná vášni, ktorá vôbec nemá ďaleko od talianskeho verizmu (Mascagniho Sedliacka česť mala premiéru v rovnakom roku 1890). V porovnaní napríklad s Eugenom Oneginom, ktorý aj má podtitul “lyrické scény”, je Piková dáma dráma, o ktorej sám Čajkovský napísal v liste bratovi Modestovi, že je to majstrovské dielo. Hudba v nej je podriadená deju na javisku, dramatickému spadu diela.

Ako by ste charakterizovali postavy z tejto opery?

Všetky postavy sú dôležité, ale na prvom mieste je to Herman, mimoriadne náročná postava schizofrenického človeka, ktorý sa čoraz viac dostáva do problémov svojou prioritou, hráčskou vášňou. Líza, ktorá kvôli nemu ukončí život utopením, je síce citlivé dievča, ale vie čo je život, jej árie začínajú lyricky a v polovici sa menia na drámu.

Grófka, počul som ako ju úžasne spievala vo Viedni 81 ročná Martha Mödl, je veľmi špecifická postava v celej opernej literatúre, nevyžaduje ani tak krásne spievanie a veľký hlas, ale predovšetkým veľkú interpretačnú osobnosť a autoritu.

Čo všetko si vyžaduje interpretácia tohto diela?

Pri tejto otázke mi hneď nápadnú slová Jonasa Alexu, dirigenta, ktorý naštudoval Pikovú dámu v SND naposledy a ktorý mi stále hovorieval, že Čajkovského hudba vychádza zo slova, z ruštiny, kde je prízvuk na predposlednej slabike, teda treba zmäkčiť všetky konce fráz a aj v samotnej partitúre je to často zapísané akcentom, prízvukom na predposlednej note. Ruština je veľmi spevná reč a preto je dôležité všetko prespievať, nesekať. Ukážkovým príkladom toho je postava Jeleckeho s jeho nádhernou áriou a trochu sa tomu vymyká postava grófky, u ktorej viac ako o krásne spievanie ide predovšetkým o výraz. Je tiež potrebný veľký zvuk orchestra, ale dôležité je, aby ostal krásny a vyrovnaný medzi nástrojovými skupinami.

Aký veľký orchester a zbor si vyžaduje toto dielo? Je tam napr. nejaký zaujímavý nástroj, alebo robil Čajkovský nejaké experimenty čo sa týka zvuku, nástrojových kombinácii…?

Veľkosť orchestra je pre mňa limitovaná veľkosťou našej orchestrálnej jamy, dychové nástroje, bicie a harfa sú presne dané, sláčiky čím viac kvôli zvuku a najmä farbe, a tiež je tu klavír. Dôležitý je pre mňa basklarinet, tiež veľmi exponovaný klarinet, sólo trubka za scénou, orieškom na rozlúsknutie je v partitúre písaný zvon z Kremľa. Veľa samostatných a náročných čísiel má zbor a je tu aj detský zbor.

Ďakujem za rozhovor

Premiéra opery bude 23. a 25. mája 2014 v novej budove SND.

Pripravil: Ľudovít Vongrej