Recitál Štefana Kocána v Prešove

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prinášame recenziu Kataríny Burgrovej na júlový koncert svetového basistu, Slováka Štefana Kocána v Prešove. Bol to otvárací koncert 2. ročníka festivalu komornej hudby v Prešove s názvom Artis.

Návrat do rodného kraja nebýva pri umelcoch, ktorí skúsili svet bežný. Klaviristka Dagmar Duždová sa však vrátila do Prešova, hoci ako pedagogička a korepetítorka pôsobila na Royal Scottish Academy of Music and Drama v Glasgowe a neskôr v Južnej Kórei ako hudobná riaditeľka koncertnej a opernej spoločnosti „OperaM“. Vďaka jej iniciatíve vzniklo v Prešove občianske združenie ARTIS i  rovnomenný festival komornej hudby. Vstupnou bránou do druhého ročníka bol otvárací koncert 3. júla 2014 v Ortodoxnej synagóge.

Po minulom roku, kedy sme mohli vďaka EHMK v Košiciach zažiť niekoľko výnimočných koncertov (spomeniem aspoň koncert nórskeho vokálneho tria „Trio Mediaeval“ alebo koncert Krzysztofa Pendereckého), sa nemožné stalo skutočnosťou a výnimočný koncert bol aj v Prešove. Svoj druhý recitál na Slovensku tu uviedol spevák Štefan Kocán (bas). Hudobná riaditeľka festivalu Dagmar Duždová mu bola v klavírnom sprievode dôstojnou partnerkou. Paradoxné je, že to nebolo vďaka oficiálnym, štátom financovaným kultúrnym inštitúciám v meste, ale vďaka iniciatíve dobrovoľníkov z tretieho sektora. (Podpora Ministerstva kultúry SR na celý festival je len vo výške cca. 20% celkových nákladov.)

Štefan Kocán je laureátom medzinárodných súťaži P. I. Čajkovského v Moskve, Hommage à Lucia Popp v Bratislave a prestížnej súťaže Belvedere vo Viedni. Po štúdiách v Bratislave a vo Viedni, kde bol žiakom Jevgenija Nesterenka, sa stal členom operného súboru Landestheater v rakúskom Linzi. V sezóne 2003/04 získal ocenenie Eberharda Waechtera za stvárnenie úlohy Veľkého inkvizítora vo Verdiho opere Don Carlos. Následne v tejto úlohe a v úlohe Komtúra (Il Commendatore) v Mozartovej opere Don Giovanni debutoval na scéne Viedenskej štátnej opery. Ďalšie ponuky ho zaviedli do Barcelony, Kodane, Nice, Antverp, Paríža, Grazu, Modeny, Santiaga de Chile, Bazileja, Hannoveru, Prahy a Bratislavy. Po svojom debute v newyorskej Metropolitnej opere v roku 2009 v roli Kráľa (Verdi/Aida) sa na túto scénu každoročne vracia v úlohách Sparafucila (Verdi/Rigoletto) a Veľkého inkvizítora (Verdi/Don Carlos), Ramfisa (Verdi/Aida), Ferranda (Verdi/Trubadúr), Gremina (Čajkovskij/Eugen Onegin) či Končaka (Borodin/Knieža Igor). V roku 2011 debutoval v milánskej La Scale ako Masetto (Mozart/Don Giovanni), po ktorom nasledoval Banco (Verdi/Macbeth), Veľký inkvizítor a Filip II. (Verdi/Don Carlos).

Recitál Štefana Kocána v PrešoveFoto: A.Žižka

Recitál Štefana Kocána v Prešove
Foto: A.Žižka

Dalo by sa očakávať, že pre letný koncert postaví umelec program skôr na populárnych skladbách, no našťastie sa tak nestalo. Prvá časť recitálu bola venovaná piesňam ruských romantikov. Piesne P. I. Čajkovského, ktoré vznikli v rokoch 1855 až 1880 na texty A. A. Feta, A. K. Tolstoja, H. Heineho a A. N. Apuchtina (Môj génius, môj anjel, môj priateľ; Uprostred hlučného bálu; Serenáda Dona Juana; Prečo?; Či vládne deň?) vyjadrovali bolesť, radosť a túžbu spojenú s láskou. Premostenie ku skladbám S. V. Rachmaninova tvorila v programe Musorgského Pieseň o blche.

Piesne a romance, ktoré odzneli na koncerte Rachmaninov skomponoval v rozpätí rokov 1892 až 1896 ešte pred svojim odchodom do USA (Nespievaj, krásavica; Sen; Bol som s ňou; Jarné vody; ) Musím vyzdvihnúť dôslednosť organizátorov, nakoľko súčasťou bulletinu bol aj preklad všetkých ruských textov do slovenského jazyka, čo iste ocenilo mladšie publikum. Prvá časť koncertu bola uzavretá tak trochu neočakávane, ale dramaturgicky veľmi efektne Bačovskými piesňami Eugena Suchoňa, ktoré vznikli v roku 1929, keď mal Suchoň 21 rokov. Z ruskej romantickej melanchólie do reality nás teda preniesli známe nápevy slovenských ľudových piesní. Po prestávke nasledovali 4 árie: Georg Friedrich Händel – Xerxes, “Ombra mai fu”; Gioacchino Rossini Barbier zo Sevilly, ária dona Basilia “La calunnia”; Jacques Fromental Halévy – Le Juive (Židovka), ária Kardinála Brogniho “Si la rigueur” a ária Varlama z Borisa Godunova od Modesta Petroviča Musorgského ,.

V jednom z rozhovorov Š. Kocán povedal, že mu v zahraničí najviac chýba slovenčina. Možno práve preto sa na koncerte ujal aj moderátorskej funkcie a pred každou skladbou povedal publiku niekoľko slov o samotnej skladbe, či jej autorovi. Bolo to veľmi sympatické nakoľko sa mu podarilo navodiť v sále príjemnú až rodinnú atmosféru. Prešovčania, Košičania, ale i návštevníci z iných miest sa stali jedným organizmom, ktorý spoločne prežíval nádheru hudby a často opakovaná fráza o tom, ako hudba ľudí spája, sa stala realitou.

Dagmar Duždová a Štefan Kocán
Foto: A.Žižka

Vo „veľkom opernom svete“ je možné Kocána počuť predovšetkým v dramatických postavách opier, no v Prešove jeho nádherný hlas vynikol v každom tóne skladateľských miniatúr (piesne a romance). V nich je priestor na vyjadrenie emócií obmedzený na menšiu melodickú plochu. Básnický text tu má svoj obsah v odlišných vyjadrovacích prostriedkoch ako libreto opery, a teda o to náročnejšie je ich predvedenie. Spevákova absolútne perfektná technika sa pretavila do množstva farebných odtieňov jeho hlasu. A práve farba, ktorú dokázal striedať pestro a intenzívne je tým vyjadrovacím prostriedok hudby, ktorý zasiahne emócie poslucháča najviac. Jeho práca s dychom vyznela absolútne prirodzene a frázovanie prinášalo pocit súznenia a spolupatričnosti. Autor, interpret a poslucháč boli jednotne spojení v jedinečnosti okamihu, aký dokáže vytvoriť len hudba. Kocánov spev sa stal prirodzenou súčasťou priestoru a priestor sa stal loďou vznášajúcou sa mimo času aj vďaka klavírnym dohrám, ktoré klaviristka perfektne zvládla v nádhernom pianissime, vždy však so znelým tónom.

Z árií, ktoré zazneli v druhej časti koncertu bolo cítiť skúsenosti a disciplínu nadobudnutú na vrcholných javiskách operného sveta. Kocán totiž dokázal navodiť atmosféru árie, ktorá je vystrihnutá z kontextu deja aj v koncertnej verzii. Basilio, ako aj alkoholom posilnený Varlam, sa odrazu objavil na scéne ako keby sa bol spevák prezliekol do ich kostýmov. Pre mňa osobne bola vrcholom večera ária “Si la regueur” s vibratom rezonujúcim v harmonickom súzvuku s pokojom v duši. A to sú asi najvýstižnejšie slová, ktoré opisujú môj zážitok. Pokoj v duši a mimovoľný šťastný úsmev na tvári… a odrazu sú slová nepostačujúce a nepotrebné.

Spev je Kocánovým prirodzeným prejavom bytia. Pevne verím, že na Slovensku budú mať obdivovatelia jeho umenia v budúcnosti viac príležitostí prežívať hudbu spolu s ním.

Autor: Katarína Burgrová

 

Galakoncert Štefana KOCÁNA
Otvárací koncert festivalu komornej hudby ARTIS
Ortodoxná synagóga v Prešove
3. 7. 2014 19.00 h

program koncertu

Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 – 1893)

1. Môj génius, môj anjel, môj priateľ, TH 89 (1855 – 1860)
Мой гений, мой ангел, мой друг | A. A. Fet
2. Uprostred hlučného bálu, op. 38, č. 3 (1878)
Средь шумного бала | A. K. Tolstoj
3. Serenáda Dona Juana, op. 38, č. 1 (1878)
Серенада Дон-Жуана | A. K. Tolstoj
4. Prečo? op. 6, č. 5 (1869)
Отчего? | L. A. Mej/H. Heine
5. Či vládne deň? op. 47, č. 6 (1880)
День ли царит? | A. N. Apuchtin

Modest Petrovič Musorgskij (1839 – 1881)

6. Pieseň o blche (1879)
Песня о блохе | J. W. Goethe/A. N. Strugovščikov

Sergej Vasilievič Rachmaninov (1873 – 1943)

7. Nespievaj, krásavica, op. 4, č. 4 (1892 – 93)
Не пой, красавица | A. S. Puškin
8. Sen, op. 8, č. 5 (1893)
Сон | H. Heine/A. N. Pleščejev
9. Bol som s ňou, op. 14, č. 4 (1896)
Я был у ней | A. V. Koľcov
10. Jarné vody, op. 14, č. 11 (1896)
Весенние воды | F. I. /F. I. Ťutčev

Eugen Suchoň (1908 – 1993)

11. Bačovské piesne, ESD 43 (1929, rev. 1985)

Prestávka

Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)

12. Xerxes, ária Ombra mai fu (Xerxes)

Gioacchino Rossini (1792 – 1868)

13. Barbier zo Sevilly, ária La calunnia (Basilio)

Fromental Halévy (1799 – 1862)

14. Le Juive (Židovka), ária Si la rigeur (Kardinal Brogni)

Modest Petrovič Musorgskij (1839 – 1881)

15. Boris Godunov, ária Varlaama

prídavok

Piotr Iľjič Čajkovskij

Nie jediný kto vedel, op.6, (1869)
Нет, только тот, кто знал | Л. А. Мей
viac o festivale sa dozviete na www.artis-oz.sk

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Avatar

Zanechajte komentár