Dnes je: sobota, 22. 9. 2018, meniny má: Móric, zajtra: Zdenka

Renato Bruson je laureátom ceny Marie Callas

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Verona – Ozdobou 5. ročníka Medzinárodného festivalu Marie Callas vo Verone bol svetoznámy barytonista Renato Bruson. Popredný exponent talianskeho belcanta 20. storočia bol 2. augusta 2018 poctený cenou Marie Callas za signifikantný interpretačný prínos na medzinárodnom opernom nebi.

Taliansky barytónový fenomén Renato Bruson si prevzal Medzinárodnú cenu Marie Callas (Premio Internazionale Maria Callas) udeľovanú Medzinárodným veronským festivalom Marie Callas (Festival Internazionale Scaligero Maria Callas) 2. augusta 2018 v sále Casarini veronského hotela Due Torri. Medzi účastníkmi ceremoniálu nechýbal operný kritik a šéfredaktor talianskeho portálu špecializovaného na operné spravodajstvo OperaClick Danilo Boaretto. Slávnostný večer sa niesol aj v znamení spomienok na dirigenta Tullia Serafina, ktorého 50. výročie úmrtia si hudobná obec pripomenula 2. februára tohto roku. Serafíni sú podľa hebrejskej i kresťanskej terminológie ochrancami Božieho trónu. Tullia Serafina ako tribúna a „tesára“ ľudských hlasov predstavilo soirée s podtitulom Remeselník hlasov a objav Marie Callas (L’artigiano delle voci e la scoperta di Maria Callas), ktoré sa uskutočnilo v rámci festivalu v stredu, 11. júla.

Medzinárodný festival Marie Callas vo Verone, propagačné materiály, autor dizajnér Marco Ferrara,
zdroj: marcoferraraart.weebly.com

Srdce verzus uši

Renato Bruson sa narodil v roku 1936 v malej obci Granze v provincii Padova. Navštevoval triedu  sopranistky Eleny Favy Ceriati na paduánskom konzervatóriu. Zlom v jeho kariére nastal v roku 1961, kedy po víťazstve v prestížnej súťaži pri Experimentálnom opernom divadle Adriana Belliho v Spolete vymenil kostýmy vedľajších comprimario úloh za „vokálny erb“ grófa Lunu z opery Trubadúr Giuseppe Verdiho. O rok neskôr sa úspešne uviedol v rímskej produkcii Belliniho Puritánov. Nasledovala spolupráca s talianskou televíziou a rozhlasom (RAI) a prvé zahraničné skúsenosti v Nemecku a v Belgicku. Rok 1967 priniesol Brusonovi debut v Parme v ďalšej „verdiovke“: na spoločnom javisku s Francom Corellim sa barytonista zmenil na pomstychtivého Španiela Dona Carla di Vargas vo Verdiho Sile osudu. A osud prihral Brusonovi šťastnú kartu aj v roku 1969. Privítala ho newyorská „zlatá podkova“ Metropolitná opera, ktorou sa niesli tóny Donizettiho Lucie di Lammermoor.

Špecialista na verdiovský a donizettiovský repertoár je dôkazom, že dom vokálneho majstrovstva treba budovať postupne. Staré príslovie hovorí, že Roma die uno non aedificata est (Rím nebol postavený za jediný deň) a aj po schodíkoch internacionálnej kariéry sa kráča pomaly. S rešpektom k skladateľským osobnostiam a s vedomím vlastných limitov. Inak hrozí pád. „Som dostatočne kritický, aby som pochopil, pokiaľ môžem zájsť,“ povedal Renato Bruson v rozhovore s Annou Dalponte, „keďže som vedel, že nemám hromový hlas, aby som ním vytváral drsné efekty. Je oveľa dôležitejšie, aby publikum išlo domov s čímsi v srdci, než len s nejakými zvukmi v ušiach.“

Barytonista Renato Bruson v plnom nasadení.
zdroj: operarenamagazine.it

Kam kráčaš, opera?

Ak si dnes pripomíname Mariu Callas, je to pre jej modernitu a neustále hľadanie dokonalosti, a to je stále dôvodom na hlbší prieskum.“ hovorí dirigent a umelecký riaditeľ festivalu Nicola Guerini. Festival vznikol 2. decembra 2013 pri príležitosti 90. výročia od narodenia umelkyne a každoročne sa koná v intervale lemovanom dvoma termínmi: 2. augusta – v deň debutu Marie Callas na open air scéne Areny di Verona v kostýme Ponchielliho Giocondy v roku 1947 a 2. decembra, kedy si pripomíname narodeniny slávnej sopranistky. Funkcie čestného prezidenta festivalu sa v roku 2014 ujala sivá eminencia filmovej a opernej réžie Franco Zeffirelli. Podujatie, ktorý nesie motto Happy Birthday Maria Callas, nezaprie svoju orientáciu na odbornú a vedeckú časť operného spektra. Zameriava sa na realizáciu konferencií, okrúhlych stolov, diskusných fór a majstrovských kurzov s otázkou: quo vadis, opera?

Ciele rozvojového plánu festivalu smerujú k prehlbovaniu medzinárodnej kooperácie. Na rok 2023, ktorý sa ponesie v znamení osláv centenária od narodenia sopránovej tragédky, festival pripravuje spoločné aktivity s rodným mestom Marie Callas New Yorkom a už v máji 2019 štartuje umelecké partnerstvo Talianov s mestom Šanghaj. K stabilným spoluhráčom fiktívneho „manažérskeho orchestra“ organizačného tímu Medzinárodného festivalu Marie Callas patrí inštitút Luce Cinecittà opatrujúci talianske kinematografické dedičstvo a od roku 2014 aj diskografický gigant Warner Classics, pod hlavičkou ktorého vychádzajú remasterované nahrávky sopránovej legendy 20. storočia.

Zrkadlo vokálnej bravúry

Zlatým klincom festivalu je udelenie medzinárodnej ceny Marie Callas, ktorej laureátmi sú perly svetového vokálneho neba. Materiálnu podobu ceny predstavuje bronzová skulptúra gréckej divy vyhotovená špeciálne pre potreby festivalu veronským sochárom a umeleckým sklárom Albanom Polim.

Medzinárodný festival Marie Callas vo Verone, plagát, 2018,
zdroj: operaclick.it

Jej meno znamená jasná (chiara) a debutovala v roku 1965 v Benátkach ako „biela“ panenská Desdemona. Reč je o sopranistke Marii Chiara, ktorá sa stala držiteľkou ceny Marie Callas v roku 2015. Kým vášnivá grécka tigrica sa do roly krehkej obete Otellovej žiarlivosti nikdy neprevtelila, Maria Chiara bola Verdiho Desdemonou aj po boku tenorového leva Maria Del Monaca. Jej celoživotnou doménou zostala (s výnimkou mladodramatickej Aidy) lyrická pôda. O rok neskôr (2016) poputovala cena Marie Callas do rúk jej barytónového antipóda na javisku i v nahrávacom štúdiu Rolanda Paneraia. Oblúk kariéry toskánskeho barytonistu obsiahol belcantové i veristické kreácie vrátane mondovízie sfilmovanej verzie Verdiho Traviaty z Paríža z roku 2000, v ktorej sa vokálne už značne nestabilný Panerai objavil v matuzalemskom veku 76 rokov. Vlani (2017) si sošku Marie Callas odniesol verdiovský tenorista a v mladosti nádejný boxer Gianfranco Cecchele. Rodák z provincie Veneto sa v roku 1965 predstavil parížskemu publiku v úlohe rímskeho prokonzula Polliona, chladného manžela druidskej kňažky Normy v podaní Marie Callas v rovnomennej Belliniho opere.

V roku 2018 však „callasiánska“ štafeta poputovala opäť do rúk barytonistu. Renatus znamená znovuzrodený. Dočkáme sa znovuzrodenia tradičného belcanta aj v našom storočí?

Pripravila: Lucia Laudoniu

zdroj: internet, agentúrne správy

video

Renato Bruson žal ovácie aj vo švajčiarskom Lugane. Árie a predohry z diela Rossiniho, Donizettiho, Verdiho a Pucciniho interpretuje Orchester rozhlasu a televízie Talianskeho Švajčiarska pod vedením Bruna Amaducciho. Televízny záznam koncertu pochádza z roku 1983.

Interview s Renatom Brusonom pre portál OperaClick

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár