Repríza Rusalky v Opere SND. Šťastná náhoda či trend?

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na otázku z titulku si netrúfam zodpovedať. Radšej by som veril v druhú alternatívu, no realita velí zaujať k perspektíve po vydarenom predstavení Rusalky Antonína Dvořáka (4. júna 2022) skôr zdržanlivejší postoj. Ale každopádne, pred takmer plným hľadiskom, zaznela určite najkvalitnejšie obsadená repríza inscenačného nepodarku z roku 2020.

Našťastie tento raz som ako recenzent nemusel rozložiť pozornosť na všetky súčasti javiskového tvaru. V čisto orchestrálnych častiach bolo blahodarnejšie počúvať so zavretými očami. Režisér Martin Kákoš svojou optikou (na objednávku bývalého riaditeľa Opery Rastislava Štúra) vrátil Dvořákovu Rusalku prinajmenšom o polstoročie späť. A scénograf Milan Ferenčík v roku 1987, s režisérom Miroslavom Fischerom, bol oveľa progresívnejší než teraz.

Prečítajte si tiež:
Dvořákova Rusalka v SND. Operná rozprávka či psychodráma? (recenzia premiéry z roku 2020)
Opera SND uvádza premiéru Dvořákovej Rusalky
Martin Kákoš: Rusalka v Opere SND je predstavenie rodinného typu

Najzaujímavejšie na sobotnej repríze bolo nové hudobné naštudovanie Roberta Jindru a hosťujúci sólisti. Z tohto hľadiska je téza súčasného vedenia Slovenského národného divadla, prinášať stále nových predstaviteľov úloh, nesporne plodná. Aj keď každý rub má svoje líce a ani tento zámer nemusí vždy vyjsť. V Rusalke sa naplnil, aj keď nie na plných sto percent. Ale prečo by sme mali byť (a či práve na prvej scéne by to malo platiť?) maximalisti…

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2022, Jana Kurucová (Ježibaba), Olga Bezsmertna (Rusalka), foto: Jozef Barinka / SND

Jindrovo hudobné naštudovanie skutočne prinieslo silné impulzy. Orchester hral oveľa koncentrovanejšie než na premiérach, jeho zvuk nadobudol v palete dynamiky a výrazu nové farby, nuansy, kontrasty. Nezažívanú atmosféru. Robertovi Jindrovi veľmi sedí do detailov prepracovaný „symfonizmus“ partitúry. Vie vyčaril aj pianissimo, burácať vo forte, aj udržať a variovať strednú dynamiku. To všetko mu výborne vyšlo v orchestrálnych pasážach a často aj v sprievode sólistov.

Ako jeden z pozitívnych príkladov uvediem Vodníkovu áriu Celý svět nedá ti, nedá, keď orchester podmaľúval sólistu plastickým a poddajným tónom. Na druhej strane, nemilosrdne prekrýval hlas Rusalky najmä v árii z 3. dejstva Necitelná vodní moci, nie celkom rešpektujúc nežnú koncepciu sólistky. Našli sa však aj iné miesta, kde mohol byť Robert Jindra s orchestrom voči spevákom (aj ženským hlasom zboru spoza javiska) citlivejší. Možno, keby si sadol do plného hľadiska, spoznal by jeho akustické nástrahy.

Prečítajte si tiež:
Rusalka – klenot českej opernej tvorby
Etnologička Katarína Babčáková o mýte v librete Rusalky
Dvořákova Rusalka v číslach a spomienkach (z histórie Rusalky v Opere SND)

V titulnej postave po prvýkrát v Opere SND hosťovala ukrajinská sopranistka Olga Bezsmertna. Vo svojich 38 rokoch má sa sebou desiatky úloh vo Viedenskej štátnej opere, ale aj mnohých iných významných domoch a festivaloch Európy. Rusalku má vžitú, vystavanú vo vlastnej koncepcii, kde hojne využíva svoje podmanivé piana a pianissimá. Strednú polohu síce jej do mladodramatického odboru tiahnúci hlas nemá až takú objemnú, no výšky majú prieraznosť, silu, aj keď sprevádzanú troškou ostrosti. Herecky stvárnila Rusalku mimoriadne citlivo a emotívne, v priestore sa pohybovala ako doma, s partnermi dosiahla optimálny kontakt. Škoda len, že ju občas dirigent s orchestrom prekrývali.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2022, Olga Bezsmertna (Rusalka), foto: Jozef Barinka / SND
A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2022, Olga Bezsmertna (Rusalka), Pavol Bršlík (Princ), foto: Jozef Barinka / SND

Svojho prvého Princa predstavil Pavol Bršlík. Je dôkazom, že umelec má ambíciu rozšíriť si repertoár o spinto roly, k čomu ho oprávňuje čoraz tmavšia a sýtejšia farba strednej a hlbokej polohy. Rolu má vystavanú výrazovo diferencovane, o uveriteľnosti jeho hereckých akcií, či vzťahu k partnerom, je vari zbytočné hovoriť. To je u Bršlíka samozrejmosť. Bol elegantným a vábnym Princom, spievaným v rozmanitej dynamike, pričom stále mu viac svedčí lyrická rovina partu. Škoda, že s vysokým C v záverečnej scéne si neporadil. Nevyspieval ho ani plným tónom, ani falzetom, ostalo len pri neurčitom pokuse.

Prečítajte si tiež:
Opera SND predstavila 103. sezónu aj nového šéfdirigenta Kevina Rhodesa
V Slovenskom národnom divadle otvorili výstavu Bardi slovenskej opernej réžie

Ak inscenácia počíta so zdvojením úloh Ježibaby a Cudzej kňažnej (čo u nás nebolo), malo by to mať svoje logické zdôvodnenie. Je to dnes nezriedkavý trend, spravil to už Václav Neumann s Ottom Schenkom vo Viedni v roku 1987, no súčasná inscenácia má postavy oddelené. V Prahe v Národnom divadle Jiří Heřman obe spojil a v Troškovej verzii v Štátnej opere ich spievajú rozdielne sólistky. Aj v Opere SND vo Fischerovej réžii Rusalky (1987) mali Ježibaba a Cudzia kňažná spoločnú interpretku, no keď ju o desať rokov obnovil, už boli dve.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2022, Pavol Bršlík (Princ), Jana Kurucová (Ježibaba), Olga Bezsmertna (Rusalka), foto: Jozef Barinka / SND

Pre Janu Kurucovú vyspievať mezzosopránovú Ježibabu a zároveň skôr pre dramatický soprán písanú Cudziu kňažnú nie je veľký problém, hoci k obom musí pri ich kombinácii postupovať obozretne. Ako mezzosoprán so zdatnou vysokou polohou plne obstála, azda v sopránových výškach sa trocha zriekla zrozumiteľnosti spievaného slova. Výrazovo bola tvárna a dva oddelené portréty postáv vymodelovala vierohodne.

Takisto už hosťujúci(!) Peter Mikuláš bol Vodníkom takpovediac bezchybným. Hlas mu stále znie zamatovo, intaktne, má náležitý volumen, narába s obrovským spektrom dynamiky a výrazu. Je prosto stále charizmatickým Vodníkom. Veľmi dobre si počínali tiež Katarína Flórová ako Kuchtík a Pavol Remenár v dvojpostave Hájnika a Lovca.

A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2022, Peter Mikuláš (Vodník), Olga Bezsmertna (Rusalka), foto: Jozef Barinka / SND
A. Dvořák: Rusalka, Opera SND, 2022, klaňačka, foto: Jozef Barinka / SND

Na záverečnú klaňačku prišla Olga Bezsmertna s ukrajinskou vlajkou. Ruská agresia v jej domovine zúri vyše sto dní, takže toto gesto bolo úplne zrozumiteľné a emotívne. Z rozprávky sme sa preniesli do krutej reality. A kdesi v podvedomí sa mi vynorili vo svete čoraz častejšie alternatívy hľadať v Rusalke aj presahy prvého plánu do širšieho spoločenského či filozofického kontextu. Samozrejme, Rusalka nie je o dnešnej zbombardovanej Ukrajine, ale princíp dobra a zla z nej vyžaruje v najrozmanitejších súvislostiach. Pre Operu SND bola sobotná Rusalka (v rovnakom obsadení sa odohrá aj 11. júna), aj napriek spomenutým drobným výhradám, jedným z najsvetlejších bodov končiacej sa búrlivej sezóny.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy 4. 6. 2022

A. Dvořák: Rusalka
Opera SND, premiéra 20. a 22. februára 2020

Hudobné naštudovanie: Ondrej Olos
Dirigent reprízy 4. 6. 2022: Robert Jindra
Réžia: Martin Kákoš
Scéna: Milan Ferenčík
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Zbormajster: Zuzana Kadlčíková
Dramaturgia: Pavol Smolík, Marek Mokoš

osoby a obsadenie reprízy 4. 6. 2022

Rusalka: Olga Bezsmertna
Princ: Pavol Bršlík
Cudzia kňažná: Jana Kurucová
Vodník: Peter Mikuláš
Ježibaba: Jana Kurucová
Hájnik: Pavol Remenár
Kuchtík: Katarína Flórová
Lovec: Pavol Remenár
Prvá lesná žienka: Andrea Vizvári
Druhá lesná žienka: Adriana Banásová
Tretia lesná žienka: Alena Kropáčková

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár