Režisér Anton Korenči: Príďte sa pozrieť ako a či vôbec skočí Tosca z hradieb Anjelského hradu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štátne divadlo Košice ponúkne opernému publiku 11. a 12. februára 2022 dve verejné generálky novej inscenácie Pucciniho opery Tosca. Premiéru, pôvodne plánovanú práve na tieto dva dátumy, si divadlo kvôli pretrvávajúcim pandemickým obmedzeniam ´odložilo´ na začiatok mája. O hudobné naštudovanie sa postaral šéfdirigent a zbormajster košického súboru Peter Valentovič. Scénu pripravila Lucia Tallová, kostýmy Boris Hanečka a Toscu režijne pripravil Anton Korenči, šéf činohry košického divadla. Svoj pohľad na Toscu a jej košické uvedenie na divadelné dosky priblížil v rozhovore.

(PR článok, rozhovor pripravilo ŠD Košice)

Váš prvý kontakt s režírovaním opery bol Roberto Devereux. Je to síce krásna opera, no nepatrí medzi tie najhranejšie. Tentoraz ste dostali za úlohu inscenačne stvárniť Toscu, jednu z najhranejších opier na svete, pre mnohých fanúšikov je notoricky známa. Je to o to väčšia výzva?

Je to pre mňa rovnako veľká výzva, nielen z úcty k autorom, ale aj pre dôveru, ktorú vo mňa riaditeľ Opery ŠDKE Roland Khern-Tóth opakovane vložil. Nehovoriac o skvelých inscenačných tímoch v oboch prípadoch. O Petrovi Valentovičovi, vynikajúcom dirigentovi a umelcovi, či výtvarníkoch Lucii Tallovej, Ondrejovi Zacharovi, kostýmovom výtvarníkovi Borisovi Hanečkovi, či výbornom svetelnom dizajnérovi Róbertovi Farkašovi.

Je to pre mňa výzva kvôli úžasným operným sólistom, vďaka celému zboru a orchestru, javiskovej technike a v neposlednom rade dielňam. Je v tom obrovské penzum práce mnohých ľudí a práve to pokladám za svoj najväčší záväzok. Takisto divákov a fanúšikov – tým však, domnievam sa – vychádzame našou interpretáciou pomerne v ústrety. Pre Donizettiho a Pucciniho to už vlastne také dôležité nie je…

Anton Korenči, Peter Valentovič, počas Otvorenej skúšky na operu Tosca, 2022, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

V čom je pre vás pri tejto druhej réžii najpozitívnejšie, že už máte za sebou debut v opernej réžii?

Už viem, že to môže fungovať. Pri každej jednej réžii však začínate od nuly a úspech novej inscenácie nijakým spôsobom nesúvisí s predošlou prácou, takže najpozitívnejšie je to len pre môj osobný pocit.

Dramaturg opery počas Otvorenej skúšky, ktorú divákom košické divadlo ponúklo koncom januára, zdôrazňoval, že Tosca sa vo svojej podstate vzpiera pokusom o aktualizáciu. Čo bolo pre vás pred začiatkom práce na samotnej inscenácii najdôležitejšie práve z dramaturgického pohľadu?

Rozhovory s dramaturgom košickej opery Stanislavom Trnovským sú vždy mimoriadne inšpiratívne a obohacujúce, nakoľko bezpochyby patrí medzi najväčších znalcov opery na Slovensku. Práve tento jeho názor sa stal jednou z axióm následného režijno-dramaturgického výkladu našej inscenácie. Autori libreta Illica a Giacosa a Puccini zaopatrili túto operu pomerne veľkým poznámkovým aparátom, z ktorého vyplývajú, samozrejme, aj mnohé s ňou spájané konvencie. My sme sa však rozhodli rešpektovať ich, pochopiť, prijať a interpretovať ich takým spôsobom, aby sme na jednej strane nevytvorili múzeum, alebo skanzen, no zároveň, na strane druhej, aby sme autorov patrične rešpektovali.

G. Puccini: Tosca, Štátne divadlo Košice, 2022, Karine Babajanyan (Tosca), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Ktorá skutočnosť, ktorá vyplynula pri dramaturgickej príprave, vás najviac ovplyvnila pri tvorbe inscenácie?

Bolo to zrejme oslovenie slovenskej svetovej výtvarníčky Lucie Tallovej pre prípravu scény, z čoho napokon vyplynula dominantná výtvarná interpretácia jej nového obrazu zo série Clouds. Stelesňuje zastavenú sekvenciu búrky, čierny mrak a vnútorný svet Toscy. Podstatou je využitie jej nadrozmerného obrazu, maľovaného špeciálne pre našu inscenáciu, v každom z troch dejstiev, čo okrem atmosféry a istej nálady inscenácie takisto akcentuje tému umenia imanentne prítomnú v príbehu. Napokon Cavaradossi je maliar a Tosca speváčka…

Ste ten typ režiséra, ktorý sa snaží byť takpovediac ´nadupaný´ informáciami o diele? Z čoho vychádza, aké boli okolnosti jeho vzniku a podobne, alebo viac dáte na intuitívnu prácu?

Nerád hodnotím sám seba, ale domnievam sa, že v prípravnej fáze, to znamená ešte pred začatím samotného skúšobného procesu, čítam a hľadám skutočne všetko, čo s daným dielom, respektíve jeho interpretáciou nejako súvisí. Snažím sa to vstrebať, no vzápätí – ako náhle začnú skúšky, dám viac na intuitívnu prácu a spolieham sa na to, že všetky tie vstrebané informácie už ovplyvňujú moju intuíciu samostatne.

G. Puccini: Tosca, Štátne divadlo Košice, 2022, Tatiana Paľovčíková Paládiová (Tosca), Jaroslav Dvorský (Cavaradossi), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Je Tosca náročná aj pri snahe nájsť pri inscenovaní tú správnu mieru? Aby nebola Tosca v prvom dejstve príliš žiarlivá, aby v druhom nebol Scarpia príliš ´živočíšny´, aby Tosca s Mariom neboli v treťom príliš naivní…

Nemyslím si, že je Tosca v tomto prípade nejakým spôsobom výnimočná, len je s ňou spojených omnoho viac konvencií. Aj to, čo vravíte, je už vlastne konvenciou, pretože Tosca v prvom dejstve jednoducho žiarlivá je, Scarpia v druhom dejstve ´živočíšny´ takisto je a kto z nás sa už ocitol v takej situácii ako Tosca s Mariom v treťom dejstve, aby bol oprávnený hodnotiť ich ako naivných? Takže áno, ide predovšetkým o prístup k samotnému herectvu, spôsob hereckej interpretácie postavy, hľadanie autentického výrazu, mizanscény, no a v tom je už opera veľmi blízko k činohre – herectvo je len jedno…

G. Puccini: Tosca, Štátne divadlo Košice, 2022, Michal Lehotský (Cavaradossi), Karine Babajanyan (Tosca), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Je pre vás napríklad dôležité pochopiť psychológiu konania postáv a pretaviť to do toho, ako konajú herci?

Samozrejme, to je alfa a omega režijnej práce, bez ohľadu na to, či tvoríte inscenáciu v realistickej konvencii, alebo napríklad výsostne abstraktnú inscenáciu…

Viete pomenovať, čo musia herci na javisku naplniť, aby ste si povedali – som spokojný?

Herectvo je pre mňa o sugescii, teda o autosugescii v prvom kroku, a následne o sugescii smerom k divákom, pretože divadlo sa v skutočnosti odohráva v mysliach divákov. Myslím si, že každý cíti a vie rozlíšiť tú energiu obecenstva, keď je do inscenácie vtiahnuté, a keď sa vyslovene nudí. Snažím sa teda a som spokojný, samozrejme, v prvom prípade…

Kto videl naživo v Košiciach v divadle Roberta Devereux alebo Otvorenú skúšku Toscy si musel uvedomiť, že dokážete veľmi prirodzene vychádzať v ústrety potrebám spevákov pri interpretácii náročných partov. Kde sa to vo vás ako doposiaľ činohernom režisérovi vzalo?

Vďaka za povzbudenie. Domnievam sa, že ide predovšetkým o prejav elementárnej empatie a zároveň prijatie opernej inscenácie ako synkretického diela a ako tímovej práce. Keď máte pri sebe dirigenta Petra Valentoviča a zároveň takých sólistov a takých zboristov, akí boli v inscenáciách Roberto Devereux a Tosca, tak konať opačne by bolo hlúposťou…

G. Puccini: Tosca, Štátne divadlo Košice, 2022, Tatiana Paľovčíková Paládiová (Tosca), Jaroslav Dvorský (Cavaradossi), Marián Lukáč (Scarpia), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Snahy mnohých režisérov o aktualizáciu rôznych opier dopadnú niekedy famózne, inokedy sa nevydaria. Máte aj ako činoherný režisér a zároveň šéf košickej činohry to šťastie, že keď máte potrebu sa ´vyřádit´ na modernej inscenácii, nepotrebujete k tomu ´ohýbať´ operu?

Dá sa to vnímať aj tak… No divadlo sa robí pre ľudí, takže chápem, že vynaložiť také obrovské množstvo energie toľkých spolupracovníkov pre zopár repríz je jednoducho iracionálne. Na druhej strane, nerobíme múzeum, ani skanzen – domnievam sa, že slovenské operné obecenstvo je nutné posúvať postupne a opatrne. Tiež je to forma komunikácie a určitý dialóg, v ktorom chceme zachovať takt a noblesu.

Áno, – treba povedať, že košická Tosca pôsobí vizuálne veľmi moderne. Rozhodne nie ako vytiahnutá z múzea. Kde ste hľadali a kde našli ten správny kompromis?

Ak dovolíte na záver zjednodušenie – tak vizuálne ide o modernú interpretáciu, avšak v rámci režijno-dramaturgickej koncepcie a režijno-hereckej práce sa snažíme držať tradícií. Možno na pár výnimiek, ktoré by som si však radšej nechal pre seba… Srdečne by som rád pozval všetkých na verejné generálky vo februári a v máji na premiéry do košického divadla. To bude, mimochodom, oslavovať tento rok 75. výročie udelenia titulu Národného divadla v Košiciach sériou premiér našich troch súborov počas desiatich dní. Nech sa prídu na generálky diváci pozrieť ako a či vôbec Tosca na záver skočí z hradieb Anjelského hradu…

Prečítajte si tiež:
K výročiu úmrtia dirigenta Leopolda Mugnoneho
Zrod nesmrteľnej Toscy
Hudobný atentát – Pucciniho Tosca
Z potlesku zostal prach. Prvá Tosca Hariclea Darclée

Anton Korenči absolvoval divadelnú réžiu a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v ročníku prof. Vladimíra Strniska, na Katedre réžie a dramaturgie pôsobil neskôr aj pedagogicky. Školská inscenácia hry A. N. Ostrovského Nemá kocúr večne hody, na ktorej spolupracoval, získala okrem niekoľkých cien za herecké výkony aj hlavnú cenu festivalu Zlomvaz (2009) v Prahe a hlavnú cenu za najlepšiu inscenáciu Roma Teatro Festival (2009) v Ríme.

Po škole pokračoval spolu s celým ročníkom v Divadle a.ha (neskôr v Divadle Malá scéna STU), kde v snahe o generačné divadlo režíroval spolu s Jurajom Bielikom viacero zásadných inscenácií, za všetky spomeňme inscenáciu hry F. Brucknera Choroba mladosti, W. Schwaba Prezidentky a Ľudorezy, či Aristofanovej Lysistraty.

Anton Korenči, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Inscenácia Desatoro v Slovenskom národnom divadle, na ktorej sa podieľal režijne, získala cenu Dosky za Objav sezóny (2014). Boli uvedené aj jeho inscenácie hier Gy. Spiróa Kvarteto (2012), M. J. Lermontova Maškaráda (2014) a J. Geneta Balkón (2015), za ktoré získal výročné ceny Literárneho fondu za réžiu.

Spolupracoval so Štátnym divadlom Košice, Slovenským rozhlasom, Bratislavským bábkovým divadlom, či Divadlom Alexandra Duchnoviča – dokopy zrežíroval viac než 30 profesionálnych inscenácií. V roku 2017 založil nezávislú platformu pre profesionálne performatívne umenie AntiTeatro, ktorej zakladajúca a reprezentatívna inscenácia na motívy eseje Eliasa Canettiho s názvom Masa&Moc bola nominovaná Akadémiou divadelných tvorcov na cenu Inscenácia sezóny 2018/2019.

O druhom projekte AntiTeatra s názvom Zánik Západu bol pozvaný prednášať na Stanfordovu univerzitu (2020).

Na Univerzite Komenského sa venuje aj teórii divadla – na základe výskumnej cesty do Guatemaly (2018) vznikla práca Rabinal Achi: divadlo a rituál v mayskej tradícii.

11. a 12. februára 2022 so začiatkom o 19. hodineHistorickej budove Štátneho divadla Košice ožije počas verejných generálok príbeh o slávnej i krehkej speváčke Toske, vášnivom maliarovi Cavaradossim a sadistickom šéfovi polície Scarpiovi so strhujúcimi melódiami Giacoma Pucciniho, ktoré sa stali nesmrteľnými. Režisérom novej inscenácie je Anton Korenči, kostýmy pripravil Boris Hanečka a scénickú podobu výtvarníčka Lucia Tallová. Nosným prvkom scény je monumentálny obraz dramatickej čiernej oblohy zo série “Clouds”, ktorý Lucia Tallová vytvorila špeciálne pre operu Tosca a Štátne divadlo v Košiciach. 

Počas piatkového večera sa na javisku predstavia: Tatiana Paľovčíková Paládiová (Tosca), Jaroslav Dvorský (Cavaradossi), Marián Lukáč (Scarpia). Ďalej účinkujú: Martin Kovács, Mihály Podkopájev, Anton Baculík, László Havasi, Daniel Karas, Detské operné štúdio pod vedením Igora Dohoviča. Orchester a zbor povedenie Peter Valentovič.

V sobotu bude Toscou hosťujúca arménska sopranistka Karine Babajanyan, Cavaradossim hosťujúci Michal Lehotský, Scarpiom Marián Lukáč. Ďalej účinkujú: Michal Onufer, Mihály Podkopájev, Maksym Kutsenko, László Havasi, Daniel Karas, Detské operné štúdio pod vedením Igora Dohoviča. Orchester a zbor povedenie Peter Valentovič.

Bližšie informácie o predstavení nájdete na webovej adrese Štátneho divadla Košice TU…

Vstupenky na verejné generálky si môžete kúpiť v pokladni divadla alebo prostredníctvom portálu Návštevník.

Viac informácii o predstaveniach Štátneho divadla Košice nájdete na www.sdke.sk.

Zdroj: ŠDKE

PR článok

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Zanechajte komentár