Riaditeľ Štátnej filharmónie Košice Július Klein: Naše publikum sa očividne omladzuje

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Aktuálna sezóna Štátnej filharmónie Košice (ŠfK) sa nesie v znamení osláv 50. výročia existencie tejto inštitúcie, ktorá začala svoju činnosť 16. apríla 1969. Jubileum nie je len príležitosťou bilancovať úspešné predchádzajúce roky, ale aj priestorom na zhodnotenie súčasnosti, šancou priblížiť rôzne aktivity filharmónie, či poodhaliť jej vízie. O tom nám v rozhovore porozprával riaditeľ Šfk Július Klein.

Jubilejná sezóna je v plnom prúde. Napĺňa zatiaľ vaše očakávania?

Keď sme chystali jubilejnú sezónu, bolo nám jasné, že musíme pripraviť niečo výnimočné. Program, ktorý bude na jednej strane mapovať to, čo všetko ŠfK za 50 rokov dokázala, na strane druhej naznačí to, kam smeruje. Chceli sme vybrať diela, v ktorých by sa takpovediac „blysol“ náš orchester, ktoré by poskytli možnosť pozvať výnimočných hostí. Zhrnul by som to tak, že sme sa pokúsili jubilejnú sezónu pripraviť ako festivalovú. Trúfam si povedať, že sa nám to podarilo.

Otvárací koncert 50. sezóny Štátnej filharmónie Košice, 2018,
Z. Müller, P. Mikuláš, M. Cukrová, S. Šaturová, J. Březina,
Štátna filharmónia Košice, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Jaroslav Ľaš

Aké máte zatiaľ ohlasy od poslucháčov?

Ešte stále rezonuje októbrový otvárací koncert sezóny. Nie len preto, že zaznela Beethovenova Missa Solemnis, ktorá sa na naše koncertné pódium vrátila po viac ako dvadsiatich rokoch, ale výborné ohlasy sme mali aj na predkoncertné slávnostné stretnutie. Spomedzi hostí, ktorých sme pozvali – aj bývalých hráčov a ďalších spolupracovníkov – prišli takmer všetci. Svojou prítomnosťou nás poctili napríklad prezident Rudolf Schuster, ministerka kultúry Ľubica Laššáková, rektori, riaditelia inštitúcií a iní. Aj to svedčí o tom, ako je ŠfK dobre vnímaná.

Jedinečná oslava umenia, krásy a modlitba za mier. Štátna filharmónia Košice otvorila svoju 50. koncertnú sezónu

Čo sa týka ďalších koncertov, do dramaturgických koncepcií jednotlivých večerov sme zaradili diela, ktoré v podaní orchestra ŠfK zazneli veľmi dávno, alebo vôbec – 4. symfónia G. Mahlera, diela od B. Martinů, A. Brucknera, 5. symfónia D. Šostakoviča, či Stabat Mater F. Poulenca. Minulý rok sme mali zopár výjazdových koncertov – dvakrát Maďarsko, Olomouc, Bratislavské hudobné slávnosti, v novembri sme absolvovali turné siedmich koncertov po nemeckých mestách a v závere roka sme mali koncert v Prahe na Pražskom hrade. Na všetky sme dostali dobré hodnotenia nielen od poslucháčov, ale aj v printových médiách.

Ľubica Laššáková počas príhovoru k 50. výročiu Štátnej filharmónie Košice, 2018,
foto: Jaroslav Ľaš

Je zrejmé, že ŠfK ako inštitúcia síce oslavuje 50 rokov, no nezanedbávate ani súčasné trendy. Akým spôsobom napríklad pracujete so sociálnymi sieťami?

Veľmi citlivo. Uvedomujeme si, že sociálne siete sú silným médiom, ktoré má svoje pozitíva aj negatíva. Nechceme ľudí „spamovať“ a „otravovať“, ale v primeranej miere ich informovať o našich koncertoch, umelcoch a takom bežnom živote filharmónie. Samozrejme, snažíme sa to robiť tak, aby sme nevytvárali priestor na provokácie, či zbytočné polemiky, ktoré sú často syndrómom sociálnych sietí, kde sa množstvo ľudí cíti odvážnejšie ako v bežnom živote. V tomto smere nechceme provokovať či podsúvať podnety na takéto ´diskusie´. Naopak – to je to posledné, čo by sme chceli. Preto máme na zreteli, že nie sme inštitúcia, ktorá by mala na sociálnych sieťach nejako provokovať… Chceme si zachovať neutrálnosť a prinášať ľuďom zaujímavosti z nášho filharmonického ´života´.

ŠfK skutočne nezanedbáva takzvané nové komunikačné kanály. Pred začiatkom sezóny ste prišli s novým logom, s novou webovou stránkou. Prečo?

Tak ako sa mení doba, menia sa aj trendy a hlavne postupne sa mení aj publikum, na ktoré musíme reagovať – či chceme alebo nie. Ja sa počas svojho pôsobenia vždy snažím byť inovatívny a prinášať do filharmónie niečo nové. Dnes však všetci okolo seba vnímame, že životné tempo posledných rokov sa neuveriteľne zrýchlilo a to, čo bolo moderné a fungovalo na ľudí pred desiatimi alebo dokonca len piatimi rokmi, už je dnes takpovediac ´out´. Pre každú generáciu sú tu úplne iné komunikačné kanály, ktorými ich dokážme osloviť. Využívame to, čo je pre tú ktorú generáciu najúčinnejšie.

Dom umenia Košice, foto: Juraj Sasák

Na omladenie respektíve ´redizajn´ inštitúcie sme sa samozrejme pripravovali už dlhšie, dá sa povedať že sme si to ´šetrili´ práve na jubileum, ktoré sa nám zdalo vhodné na to, aby sme doň vstúpili s nejakou výraznou zmenou – kedy ak nie teraz? Samozrejme, táto dlhodobá príprava súvisela aj s financiami, ktoré sme si tiež museli vopred starostlivo vyčleniť. Na jubileum prispelo aj Ministerstvo kultúry SR. Chvalabohu sa to podarilo a dnes sa môžeme pýšiť novou, modernejšou tvárou našej filharmónie.

Prvotná myšlienka bola vytvoriť len novú, modernú webstránku. Veľmi rýchlo sme si však uvedomili, že s novou grafikou úzko súvisí aj logo a to staré sme mali v podstate od vzniku ŠfK. Takže prirodzene už nepôsobilo moderne a ´neladilo´ s novou grafikou. Uvedomili sme si, že potrebujeme niečo úplne nové, čo by reflektovalo jubileum.
Od toho sa následne odvíjali ďalšie zmeny vo všetkých našich propagačných výstupoch – bulletiny, plagáty, tlačoviny a podobne. Proces definitívneho výberu grafika, ktorý mal za úlohu akceptovať naše usmernenia, trval viac ako rok.

Ako teda vznikalo nové logo?

Logo ŠfK vychádza z iniciál, ktoré sú ľahko čitateľné a tvarovo čisté. Písmeno ´f´ zároveň prezentuje aj symbol noty. Mäkčeň nad ´s´ prevzal svoj tvar z kupoly Domu umenia. Logo sa tak neoddeliteľne spája s architektúrou budovy, v ktorej ŠfK sídli, a zároveň nad ním vytvára červenú kráľovskú korunku. Jednotlivé prvky loga sa dajú dobre použiť aj samostatne, ako grafické ornamenty, pričom dodávajú vizuálu geometrickú, ale prívetivú jednotu a takmer folklórny ráz. Autorkou je grafická dizajnérka Lenka Rajčanová.

Logo ŠfK

Novinkou, ktorú si musí zákonite uvedomiť každý hosť Domu menia, sú nové sedadla na prízemí. Tie pôvodné vydržali 55 rokov. Hoci sa to môže javiť ako banalita, nie je to zanedbateľná záležitosť, pretože pocit komfortu pre diváka počas koncertu sa zvýšil – trúfam si povedať – enormne. Som veľmi rád, že po mnohoročných urgenciách sa nám na túto obnovu veľkej koncertnej sály Domu menia podarilo od Ministerstva kultúry získať financie. Okrem nových sedadiel sme celú koncertnú sálu vymaľovali, vynovili pódium a keď všetko pôjde podľa predbežných informácií, tak mali by sme pokračovať aj s výmenou sedadiel na poschodí.

Omladenie dizajnu sprevádza v jubilejnej sezóne aj niekoľko slovenských premiér v repertoári…

Pri tvorbe dramaturgie jubilejnej sezóny dali sme si niekoľko cieľov a medzi ne patrilo aj uvedenie štyroch slovenských premiér. Skladby vznikli na základe našej objednávky. Odpremierované už boli skladby Norberta Bodnára a Ľubice Čekovskej. Ešte nás čaká uvedenie skladieb Víťazoslava Kubičku 18. apríla a Jozefa Podprockého v júni. V týchto trendoch dlhodobo pokračujeme, aj kvôli tomu som pred takmer dvadsiatimi rokmi inicioval vznik festivalu súčasného umenia ARS NOVA. Uvádzanie premiér je niekedy určitým riskom, lebo do poslednej chvíle nevieme, aké to dielo bude, či to ľudia prijmú alebo nie, ale niekedy práve v tom tkvie ich čaro. Autorov si starostlivo vyberáme a pri zadávaní objednávky obyčajne určujeme niektoré parametre. Mojou dlhodobou prioritou je podporovať autorov z nášho regiónu. V rámci Organového festivalu má každý sólista povinnosť zahrať na každom koncerte minimálne jednu skladbu z Organovej knihy pre Ivana Sokola od Jozefa Grešáka.

Koncertná sála Domu umenia v Košiciach, 2019,
foto: Július Klein

Samozrejme, nezabúdame ani na tú najmladšiu generáciu. V rámci festivalu ARS NOVA každoročne máme jeden koncert na ktorom študenti interpreti hrajú skladby svojich spolužiakov. Tu si vieme vytipovať nádejných budúcich skladateľov. Tak sme už uviedli zopár premiér orchestrálnych kompozícii mladých skladateľov aj v rámci festivalu Košická hudobná jar. Môžem smelo konštatovať, že ani jeden nás nesklamal. Máme aj autorov, s ktorými spolupracujeme dlhodobo.

Ako sú vám v tejto práci nápomocné ďalšie kultúrne inštitúcie či školy?

S blízkymi kultúrnymi inštitúciami máme dobrú spoluprácu. Samozrejme každý si robí svoju prácu. Ale je na mieste spomenúť a možno aj dať do pozornosti, že my, košickí riaditelia (Štátne divadlo Košice, Bábkové divadlo, Thália a ŠfK) sa pravidelne stretávame, vzájomne si vymieňame informácie, prejednávame nové zákony či smernice, hovoríme o umeleckej činnosti…

Spolupráca so školami by mohla byť aj lepšia, ale nesťažujem sa. Keď vidíme, že niektoré veci nefungujú, tak sa snažíme ich vyriešiť, oslovujeme školy priamo. Aktívne pracujeme aj so školami v regióne. Tak sme v marcovej sérii školských koncertov mali okrem košických škôl aj študentov z Prešova, Sečoviec, Kežmarku, Starej Ľubovne, Svidníka, Borše, Slanca, Sobraniec, Novosadu, Trebišova, Širokého, Rožňavy, Stropkova, Valalíkov a Ždane. Niektorí prišli zo vzdialenosti aj viac ako 70 km. Pre školy ponúkame tematické koncerty aj verejné generálky so sprievodným slovom. Je to systematická práca na tom, aby sme získavali nového a hlavne pravidelného poslucháča, aby mohli byť aj ďalšie jubilejné sezóny.

Skúška Štátnej filharmónie Košice, 2019,
foto: Július Klein

Aká je teda vízia smerovania ŠfK do budúcnosti?

Tu trochu zájdem do histórie. Keď som v roku 1991 začínal na poste riaditeľa ŠfK, začínali sme – čo sa týka obecenstva – skoro od nuly. O klasické umenie bol v podstate minimálny záujem. Uvedomil som si, že ak chceme mať vôbec nejakého diváka, musíme si ho vychovať. Po dlhých rokoch sa ukazuje ovocie tejto našej snahy. Publikum, ktoré takpovediac ´vyrástlo´, je už schopné prijímať náročné diela 20. a 21. storočia. Je ale samozrejmosťou, že spomedzi diel súčasnej hudby veľmi precízne vyberáme.

Príliš inovovať, keď pracujete s klasickým symfonickým orchestrom sa nedá. Nemá zmysel ani inovovať len pre samotnú inováciu, lebo sa to môže vypomstiť. Na druhej strane je nám jasné, že musíme smerovať dopredu. Celosvetové trendy sú progresívne a my sa snažíme k nim priblížiť. Sledujeme novinky v hudbe, ale na druhej strane snažíme sa nájsť aj zaujímavé či zabudnuté diela v našej histórii. Aj to je jeden zo súčasných trendov našej dramaturgie. Počas jubilejnej sezóny sme si dali záležať na tom, aby naše umelecké aktivity boli výnimočné. Bez okolkov môžem konštatovať, že táto sezóna je pre ŠFK prelomová.

Július Klein

Perspektíva smerovania ŠfK v ďalších rokoch je veľmi otvorená a progresívna. Tá sa odvíja od povedomia prostredia, v ktorom žijeme a snahy nenásilne i efektívne prezentovať našu nezastupiteľnú činnosť nielen v regióne východného Slovenska. Pred časom som bol vo Fínsku v helsinskej filharmónii a tamojší pracovník propagačného oddelenia mi hovoril o projekte, v ktorom v spolupráci s matrikou evidujú novonarodené deti a ich mamičky pozývajú aj s bábätkami na niektoré koncerty. Nie je to inšpiratívne?

Rozprávala sa: Dáša Juhanová

www.sfk.sk

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dáša Juhanová

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár