Riaditeľka ŠfK Lucia Potokárová: Nechceme prispôsobovať dramaturgiu covidovej dobe, naučme sa v nej žiť

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štátna filharmónia Košice (ŠfK) vstúpila Otváracím koncertom 7. októbra do svojej 53. sezóny. Zásadná zmena sa udiala na poste šéfdirigenta, kedy Zbyňka Müllera po 13 sezónach strieda Robert Jindra. Čo sa týka dramaturgie aktuálnej sezóny, košické teleso pokračuje v trende nastolenom pred niekoľkými rokmi. O jednotlivých koncertoch, ale aj o tom, v akom režime v rámci pandemických opatrení bude filharmónia fungovať v najbližších mesiacoch, sme sa porozprávali s jej riaditeľkou Luciou Potokárovou.

Čo najzásadnejšie vás naučila uplynulá sezóna? 

Uplynulá sezóna sa niesla v duchu častých zmien a obmedzení, a tak verím, že sme a naučili zvládať krízový manažment a reagovať na vývoj situácie veľmi rýchlo. Vďaka pracovnému nasadeniu tímu ŠfK sme dokázali operatívne zavádzať do praxe aktuálne opatrenia a zostať tak v kontakte s našimi divákmi. V čase najvýraznejších obmedzení sme pomerne rýchlo urobili rozhodnutie presunúť našu činnosť do online priestoru a taktiež sme naplánovali nahrávanie kompletného diela „O živote“ slovenského skladateľa Jana Cikkera. Veľkou motiváciou pre nás bola naša snaha pracovať a nezostať doma.

Otvárací koncert 53. sezóny Štátnej filharmónie Košice, Lucia Potokárová, foto: Miriama Fenciková

Streamovať koncerty ste začali hneď po tom, ako sa v októbri minulého roku znovu zavreli kultúrne inštitúcie pre divákov…

Áno, i keď s odstupom času musím konštatovať, že sme celkom nevedeli do čoho sa púšťame. Vzhľadom k tomu, že Štátna filharmónia Košice nedisponuje integrovanou technikou prizvali sme k spolupráci externú firmu pre audiovizuálny záznam. Zabezpečili sme taktiež odborného asistenta réžie. Všetko to bolo pre nás nové, a museli sme sa učiť za pochodu. Produkcia tohto typu koncertu bola pre nás mimoriadne náročná a vyžadovala si aj značnú postprodukčnú prácu. Vďaka tomu sme však ostali aktívni a ani na jeden deň sme nemuseli prerušiť našu činnosť kvôli ochoreniu covid. Môžeme to považovať za šťastie, avšak ja si myslím, že je to hlavne vďaka zodpovednému prístupu a správaniu sa všetkých mojich kolegov. Kolegovia boli a sú v tejto veci mimoriadne disciplinovaní a v kolektíve cítim obrovskú spolupatričnosť.

Pomohli vám streamované koncerty ostať v kontakte s divákmi?

Určite sme prostredníctvom online prezentácie našej činnosti zostali v kontakte nielen s našimi poslucháčmi, ale dali sme možnosť sledovať našu činnosť aj mimo nášho regiónu, čo prinieslo množstvo pozitívnych ohlasov nielen zo Slovenska ale aj zo zahraničia. Musím však taktiež povedať, že existuje časť publika, ktorá sa k online prenosom našich koncertov nedostala, ide predovšetkým o staršiu generáciu a to aj napriek tomu, že koncerty ŠfK boli vysielané aj v lokálnej televízii TelKE.

Pozorujete v posledných mesiacoch, od kedy ste na jar začali znovu hrať pre živé publikum, zmenu skladby ľudí v hľadisku?

Časť pravidelných návštevníkov našich koncertov, takzvaní abonenti sa zatiaľ do filharmónie nevrátili, jednoducho majú obavy. Na koncertoch zároveň evidujeme vyššiu prítomnosť mladšej a strednej generácie, no zatiaľ nie v takom počte, aby sa kvantitatívne vyvážila absencia tých, ktorí zatiaľ váhajú s návratom. Dôležitým aspektom, ktorý je potrebné brať do úvahy, je zaočkovanosť nášho regiónu. Od začiatku októbra organizujeme koncerty Štátnej filharmónie Košice v režime KZ – kompletne zaočkovaný divák.

Dom umenia Košice, sídlo ŠfK, foto: Juraj Sasák

Nedávno som sa vrátila z medzinárodnej konferencie, kde kolegovia z Nemecka, Británie či škandinávskych krajín referovali svoje skúsenosti zo sociologických prieskumov. Jednoducho povedané – keď aj máte k dispozícii možnosť zaplniť koncertnú sálu plnou kapacitou tým, že prijímate len zaočkovaných divákov, naplníte ju približne len do tej miery, do akej je očkované obyvateľstvo v danom regióne. Teda – pri zaočkovanosti, aká je v Košiciach a okolí, by bolo trúfalé očakávať, že zakaždým zaplníme sálu. Všetky kultúrne inštitúcie čaká náročná úloha v tom, aby sa nám podarilo opäť naplniť hľadisko divákmi.

Natíska sa teda otázka – neuvažovali ste nad tým, že by ste tejto skutočnosti prispôsobili dramaturgiu?

Priznám sa, že sme chvíľu pri tvorbe dramaturgickej koncepcie aktuálnej koncertnej sezóny uvažovali nad tým, či neurobiť viac takzvaných „komerčných“ projektov, resp. viac populárnych koncertov. Od tejto úvahy sme ale upustili a rozhodli sme sa z hľadiska obsahu neprispôsobovať dramaturgiu covidovej dobe – naučme sa v nej žiť a nenechajme ju meniť všetky naše plány!

Isteže, od niektorých zámerov sme upustili a taktiež sme vo väčšej miere ako to bolo v minulosti pozvali k spolupráci slovenských interpretov, čo však považujem skôr za pozitívny krok. Pri plánovaní sezóny sme teda na covid prihliadali najmä z pohľadu organizácie a produkcie samotných koncertov tak, aby sme čo najviac predišli prípadným zmenám v obsadení interpretov a následnej zmene programu.

Aká teda čaká hostí ŠFK sezóna?

Spomedzi málo známych diel tu zaznie napríklad jediná symfónia francúzskeho skladateľa Ernesta Chaussona, či raritné dielo Césara Francka Sedem slov Kristových na kríži. Na záver zaznie aj atraktívny výber z opery Lohengrin od Richarda Wagnera. Budeme reflektovať 125. výročie úmrtia Johannesa Brahmsa a 110. výročie úmrtia Gustava Mahlera. Na abonentných koncertoch zaznie i trojčasťová symfónia Maliar Mathis od Paula Hindemitha, ako aj Ligetiho San Francisco Polyphony či Schöenbergovo „Farben“ z piatich orchestrálnych kusov.

Otvárací koncert 53. sezóny Štátnej filharmónie Košice, Robert Jindra (inauguračný koncert), Štátna filharmónia Košice, foto: Miriama Fenciková

Chýbať nebudú premiéry – Koncert pre husle a orchester slovenského skladateľa žijúceho v Prahe Juraja Filasa a dielo Birds and Fishes Mariána Lejavu. V programovej ponuke sa ocitli aj hudobne exponované diela, ktoré zároveň patria medzi najpopulárnejšie v rámci orchestrálneho repertoáru. Sú to napríklad Čajkovského Symfónia č. 4, Dvořákova Symfónia č. 9 „Z nového sveta“ či Mozartovo Rekviem.

Prečítajte si tiež:
Štátna filharmónia Košice otvorila 53. koncertnú sezónu pod taktovkou nového šéfdirigenta

Okrem abonentných a mimoriadnych koncertov Štátna filharmónia Košice pripravila aj nový cyklus komorných koncertov. V prvej polovici sezóny predstaví slovenských interpretov v rôznych komorných zoskupeniach, pričom ťažisko programovej línie tvoria klavírne recitály a súčasťou sú aj projekty s názvom „Hudba a poézia“. Vrátili sme sa k verejným generálkam a obnovili sme aj predkoncertné Stretnutia s hudbou s odborným, a zároveň popularizačným výkladom lektora dramaturgie ŠfK, Petra Katinu.

Spomínali ste, že ste sa zamerali najmä na slovenských a českých umelcov, ktorých privíta ŠfK na pódiu. Ktorí to budú?

V aktuálnej koncertnej sezóne sú bohato zastúpení slovenskí interpreti – huslista Dalibor Karvay, kontrabasista Roman Patkoló, trubkár Stanislav Masaryk, klaviristi Ladislav Fančovič, Ryan Martin Bradshaw, sopranistky Jolana Fogašová a Adriana Kučerová, tenorista Pavol Bršlík, dirigenti Oliver Dohnányi, Ondrej Lenárd, Marián Lejava, Maroš Potokár, Martin Leginus a iní. Medzinárodné interpretačné umenie zastúpia violončelista Václav Petr, saxofonista Pawel Gusnar, klavirista Henri Sigfridsson, sopranistka Maida Hundeling, českí dirigenti Leoš Svárovský, Robert Kružík, hlavný hosťujúci dirigent Zbyněk Müller, ako aj britský dirigent Finnegan Downie Dear či švajčiarsky dirigent Kaspar Zehnder.

Lucia Potokárová, foto: Jaroslav Ľaš

Už pri zbežnom pohľade na koncerty aktuálnej sezóny sa dá povedať, že divák má pri každom jednom dôvod prísť. Je tam síce napríklad premiéra Koncertu pre husle a orchester od súčasného autora Juraja Filasa, čiže pôjde o neznámu skladbu, no bude v interpretácii popredného a renomovaného huslistu Ivana Ženatého. Na druhej stane – chystáte notoricky známu Dvořákovu symfóniu ´Z nového sveta´, pri ktorej by si možno niektorí diváci povedali, že už ju po x-tý krát počuť nepotrebujú, no tentoraz je lákadlom osoba dirigenta Ondreja Lenárda. Snažili ste sa urobiť skladbu sezóny tak, aby každý večer prinášal niečo, čo diváka presvedčí o tom, že na koncert jednoducho musí prísť?

Je to presne tak. Skladbu koncertnej sezóny sme pripravovali spolu so šéfdirigentom Robertom Jindrom tak, že sme mali v prevažnej väčšine pripravenú dramaturgiu koncertu a následne sme k spolupráci oslovili sólistu a dirigenta. Vďaka tomu sa nám podarilo pripraviť možno aj odvážnu, no z môjho pohľadu hlavne zaujímavú dramaturgiu. Program, ktorý je menej známy a mohol by diváka odradiť, sme podporili známejším dirigentom či sólistom. Spolu so šéfdirigentom sme interpretov vyberali veľmi svedomito.

Poďme od dramaturgie aktuálnej sezóny k jej praktickým stránkam. V čase nášho rozhovoru sa Košice nachádzajú v bordovej fáze covid semaforu. Za akých podmienok budete hrať?

Štátna filharmónia Košice prechádza do režimu, kedy bude možná prítomnosť na koncerte len plne zaočkovaného diváka. Rozhodli sme sa tak preto, aby sme mohli navýšiť kapacitu hľadiska. V bordovej farbe by sme totiž v režime OTP (očkovaní, testovaní, prekonaní) mohli mať v koncertnej sále len 150 divákov.

Prečítajte si tiež:
Kultúra sa už nezavrie. Vláda SR prijala nový kultúrny semafor

Ako je to s účinkujúcimi? Kultúrny covid semafor totiž obsahuje zmienku o tom, že v bordovej fáze by mali mať účinkujúci, ktorí nemôžu mať pri výkone umeleckej činnosti respirátor, v covid passe status plne zaočkovaný…

Kultúrnym semaforom sme sa zaoberali veľmi intenzívne, od kedy ho ministerstvo v auguste vydalo. Aj s právnikmi, aj s kompetentnými z ministerstva kultúry. Zjednodušene povedané – kultúrny semafor má práve v oblasti covid passov odporúčací charakter, pretože toto znenie doteraz nebolo zadefinované vo vyhláške a na základe aktuálne platnej legislatívy nemôžeme vyžadovať od zamestnancov odpoveď na otázku, či sú zaočkovaní… V Štátnej filharmónii Košice však aj kvôli ochrane návštevníkov prebieha pravidelné testovanie zamestnancov – jeden až dvakrát týždenne vzhľadom na povahu našej činnosti.

Košická hudobná jar, 2021, Lucia Potokárová, Štátna filharmónia Košice, foto: Miriama Fenciková

Máte k dispozícii nejaké iné nástroje na to, aby ste chránili zamestnancov?

Na základe posúdenia Pracovnej zdravotnej služby sme vypracovali interný dokument. Zamestnancom pri vstupe do budovy kontrolujeme telesnú teplotu, s ohľadom na farbu, v ktorej sa Košice nachádzajú, realizujeme taktiež pravidelné testovanie zamestnancov priamo v budove Domu umenia. Vždy v pondelok prejde každý z nás filtrom, ktorý by mal dokázať zachytiť pozitívneho skôr, ako príde do kontaktu s ďalšími kolegami. Je to spôsob, ako zabezpečiť pre zamestnancov zdravé prostredie a tiež ako vyslať signál návštevníkom, že k aktuálnej situácii pristupujeme zodpovedne a na našich koncertoch robíme opatrenia pre zvýšenie bezpečnosti všetkých zúčastnených, napríklad od bordovej farby sú účinkujúci testovaní okrem pondelka aj v deň koncertu, prípadne deň pred jeho uskutočnením.

Musíte teda popri snahe o bežnú prevádzku aj takpovediac korčuľovať medzi rôznymi nariadeniami, ktoré sa pričasto menia a nezriedka si odporujú?

Áno, niekoľkokrát som už konštatovala, že máme za sebou obdobie plné nariadení a častých zmien – je náročné študovať vyhlášky, evidovať ich aktualizácie a uplatňovať ich do praxe čo najzrozumiteľnejšie pre nás všetkých. Priznám sa, že aj ja osobne som mala obdobia akejsi frustrácie zo situácie, v ktorej sa nachádzame a nevidela som to pomyselné svetielko na konci tunela.

Nepoznať odpovede na otázky – ako dlho to bude takto fungovať, kedy sa vrátime do takzvaného normálu, sme potrební pre túto spoločnosť… To sú úvahy, ktoré aj mne prechádzali mysľou. Bolo taktiež náročné v tom najhoršom období doslova suplovať úlohu psychológa aj pre našich zamestnancov, ktorí pochopiteľne taktiež mali obavu o svoju prácu a o vývoj tejto situácie.

Akým spôsobom ste vy sama seba presvedčili o tom, že má zmysel pokračovať?

Viesť takúto kultúrnu inštitúciu samozrejme nie je práca, za ktorou môžete po pracovnej dobe zavrieť dvere a „vypnúť“. Vyžaduje si celú osobnosť a ja sa snažím ju robiť naplno a najlepšie ako viem, pretože som presvedčená, že naša práca má zmysel a mimoriadny prínos pre spoločnosť.

V istom zmysle závidím mnohým mojim zahraničným kolegom, keď sa rozprávame o tom, na akom mieste rebríčka dôležitosti sa nachádza kultúra v tej ktorej krajine. Nehovorím len o finančnej podpore, ale podpore ako takej. Samozrejme sa to týka kultúry vo všeobecnosti. Nehovorím len o koncertoch klasickej hudby, ale aj o divadlách, kinách, galériách, múzeách, o tanečnom či vizuálnom umení. Umenie robí krajinu a ľudí v nej ušľachtilejšími.

Otvárací koncert 53. sezóny Štátnej filharmónie Košice, Robert Jindra (inauguračný koncert), Štátna filharmónia Košice, foto: Miriama Fenciková

Práca v kultúre a umení má obrovský dosah na spoločnosť, na vývoj mladej generácie, na vzdelanosť, ľudskosť, empatiu. Podľa môjho názoru má dosah aj na ekonomiku spoločnosti, pretože keď si človek kúpi vstupenku na koncert, nie je to len výška vstupného, ktoré zaplatí priamo za lístok. Každý koncert je vzácna spoločenská udalosť a človek sa potrebuje vhodne obliecť, ženy si doprajú kozmetiku či kaderníctvo. Použijete auto, alebo hromadnú dopravu či taxi. Nehovoriac o tom, že k večeru strávenému na koncerte patrí aj návšteva kaviarne či reštaurácie.

To všetko sú finančné ukazovatele, ktoré sa viažu na to, že človek ide večer na kultúrne podujatie. Netreba sa pozerať len na to, koľko dostávajú jednotlivé kultúrne inštitúcie peňazí z rozpočtu štátu. Treba sa pozerať aj na návratnosť týchto prostriedkov a najmä – netreba zabúdať aj na nevyčísliteľný spoločenský a vzdelanostný prínos.

Rozprávala sa: Dáša Juhanová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

spravodajkyňa a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár