Dnes je: streda, 19. 9. 2018, meniny má: Konštantín, zajtra: Ľuboslav, Ľuboslava

Richard Novák, bas (Česká republika)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A

Český operný spevák Richard Novák odpovedal na otázky Opera Slovakia pred koncertom Opery Slovenského národného divadla, v ktorom v úvode divadelnej sezóny 2011/2012 účinkoval.

Pán Novák, mal som možnosť si vás vypočuť naživo, podali ste pekný spevácky výkon, ktorý rozprúdil debatu aj medzi mladými interpretmi. Čo by mal operný spevák robiť pre to, aby jeho hlas zostal v takej dobrej forme, v akej ho máte vy, ešte aj vo vašej blížiacej sa osemdesiatke?

Pozrite sa, ja nemôžem suverénne povedať, to je tým, že som robil to, alebo ono, pretože ak v osemdesiatke spievam, tak je to Boží dar. Bez toho zdravia by to nebolo možné. Inak si myslím, že tomu prispieva ten spôsob, ktorým som celý život spieval. Na začiatku môjho spievania som zažil veľmi dôkladnú školu, ktorá kládla dôraz na všetky tie najdôležitejšie základy. To znamená, že o bránicovom dýchaní sa nielen zmienilo, ale sa aj dôsledne vyžadovalo. To, že hltan má byť dole, že jazyk má kľudne ležať sa taktiež poctilo vyžadovalo a dodržiavalo.

Na začiatku to bolo pre mňa veľmi ťažké, napríklad jazyk mi robil všetko možné, len sa nechcel ukľudniť a to bola tak by som povedal dosť veľká drina zo zrkadlom v ruke a ja som sa pri tom potil. Nie je tu taký priestor, aby som vysvetľoval celý ten proces, samozrejme, že pri týchto cvičeniach som sa nemohol vyvarovať určitej tvrdosti a násilia a to sa muselo zasa pracne odstraňovať. Ja sa domnievam, že dnes už tým netrpím, ale si myslím, že tie prvé roky môj krk získal pevný základ, ktorý sa samozrejme osvedčí až keď je človek v umeleckej prevádzke, keď je v opere a musí denne spievať a nemá veľmi čas cvičiť. Mne sa to po príchode do Brna stalo tiež, ale ešte si myslím, že som to v čase podchytil.

Ako ste to riešili?

Zobral som si hneď pol roka neplateného voľna a zašiel som za svojim pánom profesorom spevu u ktorého som začínal a znova sme urobili generálku technických základov. Potom som sa z toho poučil a viem že spievanie bez kontroly môže spevákovi uškodiť. Už som si dával pozor a môjho pedagóga som vždy vyhľadával. S ním som všetko konzultoval a to považujem za veľmi dôležité.

Konzultovali ste so svojim pedagógom aj výber role?

Áno. Ja až do dnešného dňa nemám sýte hĺbky, nie som profondo bas, viac menej do výšky som mohol vždy. Bolo mi ponúkané, či by som nemohol spievať role dramatického barytona v operách Richarda Wagnera, ale ja som si povedal, ,,pozor, pozor, pozor“ , na to mi môj pedagóg povedal ,,NIE Richard, v žiadnom prípade tieto role nepríjmite“ Vy raz budete to, čomu sa hovorí basso cantante a budete môcť spievať verdiovské role, s ktorými si neublížite. To bude vás skutočný obor.Ak to ešte dnes nieje tak vyzreté, tak sa budete snažiť, aby to do tej podoby dozrelo. Nikdy nie naopak, že je to nezrelé, tak to posunieme smerom k barytonu”.Za svojho speváckeho života som bol svedkom toho, že niektorí túto exkurziu podnikli a potom to nebol ako sa povie ani ryba ani rak.

Máte naštudovaných veľa rolí, vie sa o vás že vo vašom repertoári je sú všetky opery B. Smetanu. Spievate Verdiho, Janáčka…, ktorá je vaša obľúbená rola, taká, ktorá sa vám dobre spievala, ale aj ku ktorej ste mali blízko či už stotožnením sa s rolou, alebo ste sa na ňu nejak naviazal.  

Richard Novák

Je to veľmi ťažká otázka. Musím povedať, že za mojej mladosti sa naozaj Smetana a česká opera veľmi propagovala, išlo to stále až toho bolo veľa. Veľmi sme túžili po Verdim a dočkali sme sa. V osemdesiatych rokoch prišiel verdiovký bum a bol to nielen Zachariáš v opere Nabucco, ale bol to predovšetkým Fiesco zo Simon Boccanegra, Banco z opery Macbeth a tak ďalej. Musím povedať, že dodnes aj v mojom vysokom veku rád spievam Ramfisa vo Verdiho opere Aida. Veľmi ťažko môžem povedať, že ktorá s tých rolí je mi najmilšia, pretože všetky mám rád.

Naproti tomu spievať janáčkovské role je veľmi deklamačné a aj výrazové nároky sú dosť značné. Práve preto, by mal spevák mal tieto role spievať až keď je dostatočne vyzretý. Mňa to tiež stretlo, teraz myslím na rolu Revírníka z Janáčkovej opery Příhody lišky Bystroušky, v pravú chvíľu, keď som už mal za sebou mnoho rolí a to som mal možnosť veľa rokov spievať v rôznych operách. Tá rola je veľmi krásna. On je taký zrelý, múdry človek, ktorý má rád humor, má rád život a preto na stotožnenie sa s rolou je potrebná aj životná skúsenosť a tie ostatné veci, o ktorých som hovoril. To všetko je geniálne vyjadrené v hudbe, takže musím povedať, že to je asi moja parketa.

Ľudia hlavne na Slovensku vás poznajú ako Kecala v opere B. Smetanu Predaná nevesta, ktorá bola v roku 1981 sfilmovaná. V tejto nahrávke ste účinkovali s našimi poprednými spevákmi a to postavu Jeníka spieval pán Peter Dvorský a Mařenku pani Gabriela Beňačková. Priblížite nám túto spoluprácu?

Richard Novák

Vtedy sa v televízii ešte tak nenahrávalo, ako dnes. Najskôr sa natočil zvuk a až potom sa urobil obraz a muselo sa to veľmi pracne synchronizovať, aby sa ústa správne otvárali, Na tejto nahrávke sme sa zišli ľudia z rôznych Opier. Tá doba nepoznala ešte CD, ale keď v Prahe natáčal zvuk, tak to bola prvá opera, ktorej zvuk sa nahrával digitálne. Obraz sa natáčal v ateliéroch na Kavčích horách. Jeníka spieval Peter Dvorský, ktorý už začínal byť slávny, pamätám si, že na ten obraz prišiel akurát z premiéry Bohemy v La Scale, Gabriela Beňačková už taktiež chodila po svete.

Bolo veľmi dobre, že réžiu robil režisér Filip, ktorý mal činoherné skúsenosti a on kládol dôrazy aj na herectvo. Mne sa páči druhé dejstvo a scéna ,,To pívečko“, kde ja krájam veľký koláč a rozdávam ho. Bol to dobrý nápad, ktorý vniesol do príbehu veľa humoru. Nakoniec si myslím, že táto nahrávka vyšla veľmi dobre, nebola klasicky divadelná, bola živá a taktiež hodnotná aj po hudobnej stránke.

Ako vnímate operu dnes?

Úlohou operného speváka, dirigenta, režiséra a všetkých je maximálne dobre vyjadriť ducha diela. Veľká cnosť je dobre prečítanie nôt. Výrazovo by sa to malo spracovať tak, aby interpretácia bola dôveryhodná, aby tomu diváci uverili a spoločne s umelcami prežívali. Divák musí uveriť, že spevák je smutný, zamilovaný, šťastný, nešťastný a keď sa toto splní a dá to do spevu tak je pre mňa tá herecká stránka z 90% splnená. Opera nie je o tom, že sa musí behať po javisku a mávať rukami. Dnes sa režiséri veľmi mýlia a chcú na seba vzbudzovať pozornosť. Opera, ako každý kumšt vo vážnej hudbe je maximálne sa priblížiť tomu, čo ten skladateľ napísal a to nie je jednoduché. Často vidíme, že to zostane niekde v polovici cesty, ale na scéne sa dejú nelogické veci, ktoré často idú proti hudbe. Toto ja nemôžem prijať, preto som rád, že už mám svoje roky a že ma už žiadny režisér nebude trápiť, lebo ja by som sa musel búriť.

Aké to bolo v divadle kedysi?

Dnes to majú mladí speváci presadiť sa veľmi ťažké. Mali by sa učiť jazyky a nabrať skúsenosti v zahraničí, keďže u nás sa to javí dosť nestálo. Niekedy boli ansámble dosť pevné. Keď prišiel mladý absolvent a dostal malú rolu, mal možnosť sledovať skúsenejších ako sa s tými veľkými rolami pasujú . Keď bol šikovný a hlavne vnímavý, tak mu dal neskôr šéf príležitosť na väčšie role a bol to taký prirodzený rast. Poviem aj príklad. Keď som bol v ako mladý chalan v Ostrave, tak som v Predanej neveste spieval samozrejme Indiána. Ja som sa chodil pozerať na všetky skúšky a predstavenia a rolu Kecala som poznal už perfektne. Vedel som, ktorý z tých starších Kecalov čo robí. Vedel som čo sa mi páči a čo sa mi nepáči. Ja som si môjho Kecala vystaval na základe týchto mojich skúseností a pozorovaní. Tam bola výuka skúsenosťou a tá je pre speváka najlepšia. Dnes aj keď výjde niekto dobrý, nádejný, vie spievať, tak dostane jednu rolu v divadle a potom zasa chodí predspievať do iných opier a keďže berú role dalo by sa povedať od kraja, tak ani nevedia, ako si škodia.

Vaša prvá rola?

Moja prvá operná rola bola rola Mnícha vo Verdiho opere Don Carlos. Bol som študentom piateho ročníka konzervatória a v Ostrave potrebovali túto rolu. Ja som urobil konkurz a moje prvé predstavenie bolo úplne bez skúšky. Spomínam si, ako sa už blížila moja hudba, tie horny a ja som stál a držal som sa takých kruhov a cítil som, ako na ma zalieva pot napriek tomu, že pred predstavením za mnou prišiel pán dirigent Rudolf Vašata a povedal mi: ,,Nesnažte sa veľa hrať. Postavte sa a pozerajte sa len na mňa. Ja vám všetko ukážem a bude to dobré“. Potom prišiel cez prestávku a povedal. ,,No vidíte, bolo to dobré“. To je spomienka na moje prvé predstavenie.

Blíži sa vaša osemdesiatka, aká bude oslava?

Už sa ma pán dirigent Kyzlink pýtal, že čo urobíme k osemdesiatke. Na moju sedemdesiatku sme v divadle s orchestrom robili všetky Biblické piesne, tri scény z Jakobína a potom Dvořákove Te Deum. Na moju 75.ku sme robili môj recitál, kde bol aj divadelný zbor. Dosť sa to vydarilo a ja som si myslel, že to už končí. Povedal som, že keby sa urobilo nejaké dobré oratórium a mňa by si pozvali, tak by som neodriekol. Takže sa toho chytili a bude Dvořákovo oratorium Svatá Ludmila a zhodou okolností toto oratorium je aj moja úplne prvá gramofónová nahrávka, mal som 32 rokov a z Prahy som dostal ponuku nahrávať, čiže sa na moju oslavu narodením s týmto dielom veľmi teším.

Ďakujem za rozhovor a k vašim narodeninám vám prajem nielen za mňa, ale aj za čitateľov Opery Slovakia, všetko najlepšie.

Richard Novák český operný spevák, bas

– narodil sa 2. októbra 1931 v obci Rozseč v okrese Jihlava, ČR

– absolvoval konzervatória v Brne (1955)

– laureát speváckych súťaží v Toulouse (1961) a Hertogenbosch (1962)

– od roku 1954 sólista Opery Štátneho divadla v Ostrave, neskôr Janáčkovej opery v Brne

repertoár:

– kompletné operné dielo Bedřicha Smetanu, díla Bohuslava Martinů a Leoše Janáčka,

– zo svetových autorov naštudoval diela  Rossiniho, Mozarta, Verdiho, Prokofjeva, Albana Berga…

– v zahraničí hosťoval prevažne ako interprét Janáčkových opier,  je častým interprétom veľkých oratornych diel

ocenenia:

– v roku 2001 získal cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo

– v roku 2005 získal cenu ministra kultúry za prínos v oblasti hudby

novak r
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár