Richard Tauber, slávny tenorista s bratislavskými koreňmi, sa narodil pred 130 rokmi

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Napriek obrovskej kariére, úspechom i neľahkým životným etapám, napriek bratislavským rodinným koreňom i hosťovaniam v Slovenskom národnom divadle, u nás zapadá meno Richarda Taubera trocha prachom. Priblížme si ho. Narodil sa 16. mája 1891 v Linzi.

Bol obdivovaným a mnohostranne zameraným umelcom, ktorý za 56 rokov života sa stihol stať vyhľadávaným operným a operetným tenoristom, ale aj filmovým hercom, dirigentom, skladateľom.

Richard Tauber (1891 – 1948) sa narodil pred 130 rokmi ako nemanželské dieťa subrety Elisabeth Denemy a zo židovskej na katolícku vieru konvertovaného herca, pochádzajúceho z bratislavskej rodiny obchodníkov s vínom. Preto aj v jeho rodnom liste má zapísané Richard Denemy. K menu, pod ktorým ho spoznal svet, sa dostal až oveľa neskôr, po právnej adopcii vlastným otcom.

Richard Tauber (1891 – 1948), foto zdroj: richard-tauber.de

Richarda vychovávali pestúni v Linzi ako katolícke dieťa a preto spočiatku ťažko chápal perzekúciu národnými socialistami z rasových dôvodov. Ako sedemročný sa presťahoval za otcom do Grazu a neskôr cez Prahu a Berlín do Wiesbadenu. Tu sa už popri škole začal venovať aj štúdiu klavíra, kompozície, dirigovania (na konzervatóriách vo Frankfurte nad Mohanom a Bazileji) a spevu. Jeho otec sa v roku 1912 stal intendantom divadla v Chemnitzi a Richardovi otvoril cestu na javisko. Debutoval ako Tamino v Mozartovej Čarovnej flaute.

Ďalšie, už päťročné angažmán (1913 – 1918), čakalo mladého talentovaného Taubera v Drážďanoch. Jeho operný repertoár sa rozšíril o Wilhelma Meistra v Thomasovej Mignon, Verdiho Alfreda a Fentona, Pucciniho Pinkertona, o Maxa vo Weberovom Čarostrelcovi a veľa ďalších lyrických i spinto úloh. Bol nesmierne pohotový, rýchlo sa učil, bol pripravený na bleskové záskoky. Prezývali ho „SOS tenor“. S nadobudnutými skúsenosťami prešiel hosťovať do Štátnej opery v Berlíne, viedenskej Volksoper a najmä Staatsoper. Tam v rokoch 1920 až 1938 odspieval mnoho desiatok predstavení.

Richard Tauber ako Cavaradossi v Pucciniho Tosce, foto zdroj: richard-tauber.de

V Štátnej opere sa stal jednou z najatraktívnejších hviezd v mimoriadne silnej etape divadla, v tom čase vedenom Richardom Straussom a Franzom Schalkom. Mal obrovský repertoár a skvostných partnerov. Z Pucciniho opier vytváral Rodolfa v Bohéme (s Lotte Lehmann), Pinkertona v Madama Butterfly (s Jarmilou Novotnou), Cavaradossiho v Tosce (s Mariou Jeritzovou), Calafa v Turandot (s Máriou Németh).

Bol Verdiho Alfredom, Vojvodom z Mantovy i Riccardom, Mascagniho Caniom i Leoncavallovým Turiddom. Rovnako exceloval v mozartovských partiách (Don Ottavio, Belmonte, Tamino), na druhej strane nechýbal v kostýmoch Mathiasa z Kienzlovho Evangelimanna, Paul v Korngoldovom Mŕtvom meste a často vytváral Jeníka (Hansa) v Smetanovej Predanej neveste.

F. Lehár: Giuditta, Viedenská štátna opera, 1934, Jarmila Novotná (Giuditta), Margit Bokor (Anita), Richard Tauber (Octavio), foto © Hans Dietrich, fotografiu poskytlo Opera Slovakia Divadelné múzeum Viedeň

Samostatnou kapitolou bol jeho vzťah k operete (v Straussovom Netopierovi vytvoril Eisensteina i Alfreda) a predovšetkým k osobnosti Franza Lehára. Postava Octavia v Giuditte bola najčastejšie stvárňovanou na viedenskom opernom javisku. V nej sa okrem iných predstavil aj s Jarmilou Novotnou či rodáčkou z Lučenca Margit Bokor, ktoré účinkovali aj na javisku SND. S Lehárovou Cigánskou láskou sa stretol už v roku 1921 v Salzburgu a so skladateľom sa zblížili natoľko, že tenorové party šil priamo na Tauberovu mieru. Či to bol Paganini, Cárovič, Zem úsmevov, Giuditta. Ária Su-Čonga „Dein ist mein ganzes Herz“ spravila z Taubera takpovediac zo dňa na deň široko populárnu hviezdu.

Za zmienku stojí, že súčasný svetoznámy poľský tenorista Piotr Beczała nahral špeciálne CD na poctu Richarda Taubera. S ukážkami z neho sa v rámci cyklu Svetové operné hviezdy, usporadúvanom Agentúrou Kapos, predstavil s veľkým úspechom v Bratislave v apríli 2014. Popri iných áriách, nechýbala ani ukážka z operety Der singende Traum, ktorú skomponoval priamo Tauber. (pozn. red.: recenziu koncertu si prečítate v článku Terézie Ursínyovej Spevácka hviezda z Poľska)

Richard Tauber v divadelnej šatni, foto zdroj: richard-tauber.de

Richard Tauber svojou majstrovskou interpretáciou operiet prakticky zrovnoprávnil oba umelecké druhy, operu s operetou. Opere sa venoval aj naďalej, napríklad v prvých inscenáciách Mozartovho Dona GiovannihoÚnosu zo serailu v histórii Salzburského festivalu v roku 1922 vytvoril Donna Ottavia (pod taktovkou Richarda Straussa) a Belmonteho (dirigentom bol Franz Schalk). V roku 1926 si obe postavy zopakoval a pridal aj Eisensteina v Straussovom Netopierovi v naštudovaní Bruna Waltera.

Nezanedbateľné sú aj vzťahy Richarda Taubera so Slovenskom. Ak odrátame jeho liečený pobyt z dôvodov reumatizmu v Piešťanoch, tak v troch sezónach (1934 – 1936) hosťoval aj na javisku Opery SND. Ešte skôr, ako píše Ján Vyhnánek v 7. diele seriálu Bratislava – mesto hudby, bol Tauber prítomný na premietaní filmu Veľká atrakcia, v ktorom vytvoril hlavnú postavu.

Emmerich Kálmán, Richard Tauber, Franz Lehár, zdroj: internet

Jeho prvé vystúpenie v SND nadchlo kritika Ivana Balla, keď o jeho Rudolfovi v Bohéme napísal (upravené do súčasnej slovenčiny, pozn. PU), že „sme nevychádzali z údivu nad oslňujúcim majstrovstvom, ktorým Richard Tauber ovláda svoj hlas, nad bravúrou jeho speváckeho výkonu a zvrchovanou rafinovanosťou, využívajúcou najdelikátnejších fines“. Na scéne SND hosťoval tiež ako Pucciniho Pinkerton a Bizetov Don José, dokumentujúc svoju výnimočnosť nielen v mozartovskom a operetnom repertoári.

Ťažké časy prežíval počas nacizmu. V roku 1933 ho v berlínskom hoteli prepadla skupina hnedých košieľ. Po tomto incidente sa vrátil do Rakúska. Po druhýkrát sa oženil (po krátkom manželstve so sopranistkou Carlottou Vanconti mal niekoľkoročný vzťah s operetnou speváčkou Mary Losseff, až si zobral, tiež nie nadlho, anglickú herečku Dianu Napier) a v roku 1938 debutoval ako Mozartov Tamino v Londýne pod taktovkou Sira Thomasa Beechama.

Richard Tauber (1891 – 1948), foto zdroj: richard-tauber.de

Po anexii Rakúska nacistickým Nemeckom nadobro odišiel do Veľkej Británie, kde ako človek bez pasu požiadal o občianstvo. Počas vojny napriek lukratívnym ponukám z USA ostal v Británii. Spieval, dirigoval, komponoval, filmoval, nahrával platne.

Po skončení vojny už život tenoristovi s typickým monoklom na pravom oku (maskoval ním vrodené zúženie viečka) a najmä s hlasom vrúcnym, emotívnym, technicky výborne ovládaným, s očarujúcimi pianissimami, dlhé šťastie nedoprial. Podnikol ešte turné do USA a Kanady, rozlúčil sa s Zürichom (1946), v Anglicku dirigoval a komponoval. Trpel artritídou, no vážnejší bol neutíchajúci kašeľ. Preto o rok neskôr navštívil lekára. Diagnóza bola krutá: pokročilá rakovina pľúc.

Richard Tauber počas filmovania, foto zdroj: richard-tauber.de

Na javisku stál naposledy v septembri 1947, keď v londýnskej Covent Garden hosťovala Viedenská štátna opera. Pozvali svojho bývalého prominentného sólistu do jedného a zároveň preňho posledného predstavenia Dona Giovanniho vytvoriť opäť rolu Dona Ottavia. Mozartom svoju kariéru začal, ním ju aj skončil. O týždeň neskôr podstúpil operáciu pľúc. Bolo neskoro. 8. januára 1948 Richard Tauber na londýnskej klinike zomrel. Pochovaný je na tamojšom cintoríne Brompton. Ešte v tom istom mesiaci sa v Royal Albert Hall uskutočnil spomienkový koncert so sedemtisícovou návštevnosťou. Pamätník mu postavili Rakúšania na cintoríne v Meste Bad Ischl.

Meno Richarda Taubera možno dnes v našich končinách trocha vybledlo. Neprávom. Míľniky jeho kariéry sú dych berúce, ostali po ňom stovky nahrávok, množstvo filmov a navyše, jeho korene i priame vystúpenia sa viažu k Bratislave. Jeho len 56-ročný život bol nabitý bohatými aktivitami a minimálne v deň 130. narodenia si zaslúži osobitnú spomienku.

Autor: Pavel Unger

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár