Roman Skřepek, osobnosť slovenskej muzikológie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
S menom a osobnosťou muzikológa a dirigenta Romana Skřepeka sa už dnes, 21 rokov po jeho úmrtí, stretáva z hudobníkov a obdivovateľov hudby v Košiciach a na východom Slovensku len málokto, hoci jeho činnosť, rozhľad a aktivity v hudobnom živote zaberali široký obzor. Návštevníci koncertov v Dome umenia v Košiciach si dodnes pamätajú jeho statnú postavu, zaujaté vnímanie každého tónu a následné hodnotenia v jeho odborných kritikách.

Roman Skřepek (narodený 9. 4. 1931 v Bratislave) bol nielen muzikológom, teoretikom, literárne zdatným publicistom a dramaturgom, ale aj dirigentom, pedagógom a zbormajstrom. Bol úspešným zakladateľom a dirigentom Košického komorného orchestra, ktorý tu pôsobil v rokoch 1957 – 1964, s ktorým naštudoval a uviedol vyše 100 skladieb svetového repertoáru rôznych štýlových období. Často do svojho programu zaraďoval málo známe alebo vôbec neuvedené skladby od bratov Haydnovcov, Vivaldiho, Lullyho, Cestiho, Scheina alebo predstaviteľov 20. storočia Brittena, Janáčka, Šostakoviča, Grešáka či Cikkera.

Dirigoval aj Košický rozhlasový orchester, ktorý tu pôsobil do roku 1972, ale spolupracoval aj s mladým orchestrom Štátnej filharmónie Košice. Hosťoval aj so Symfonickým orchestrom Československého rozhlasu v Bratislave, so Štátnym komorným orchestrom Žilina, ale aj v nemeckom Bautzene. Vždy uplatňoval vedomosti, ktoré získal ako absolvent orchestrálneho dirigovania na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u prof. Dr. Ľudovíta Rajtera. Vždy rád pripomínal svoj absolventský koncert so Slovenskou filharmóniou, na ktorom dirigoval okrem Mozarta a Richarda Straussa Prokofievovu Piatu symfóniu.

Roman Skřepek (1931 – 2001), zdroj foto: ŠDKE

V Košiciach mal absolventské predstavenie Verdiho opery Trubadúr. Rád spomínal aj na svoje ďalšie naštudovania opier s divadelným súborom, hlavne na české opery Hubička, Jej pastorkyňa a ďalšie. Veľkú časť tvorby pripravoval s baletným súborom, spomeňme aspoň Delibesovu Coppéliu, Glazunovovu Rajmondu, Prokofievov Kamenný kvietok, Popolušku a iné.

K najvýznamnejším dramaturgickým činom R. Skřepeka v hudobnej kultúre Košíc patrila realizácia nahrávky oratória Organ smrti od skladateľa Oldřicha Hemerku. Skřepek dielo analyzoval, rozpísal na všetky hlasy, text upravil a z maďarského jazyka preložil do slovenčiny, naštudoval zborové party so Speváckym zborom košických učiteľov a orchestrálne party so Štátnou filharmóniou Košice. Spoluprácou s majstrom zvuku košického rozhlasu Ing. Gejzom Toperczerom a hudobným režisérom Rudolfom Hentšelom vznikla profesionálna nahrávka monumentálneho diela z r. 1918, ktoré vo vývoji slovenskej hudby, resp. hudby, ktorá vznikla na území Slovenska, predstavuje prvé protivojnové dielo.

Počas viac ako 40-ročného pôsobenia v opernom súbore Štátneho divadla v Košiciach ako dramaturg, neskôr šéf opery a baletu a dirigent mal možnosť zainteresovane poznať umelecké kvality vtedajších sólistov a súborov. Jeho aktivita bola zaujímavá nielen počtom, ale dôležitá bola aj autorita jeho názorov. Skřepekove kritiky boli prísne ale trefné a umelci ich prijímali ako pomoc pri hodnotení svojich výkonov. Bibliografia jeho recenzií je v súčasnosti historickým dokumentom a pravdivým obrazom o repertoári, umeleckých výkonoch a profesionalite umeleckých súborov v Košiciach a košického divadla od 60. rokov až do posledných rokov života a tvorby Magistra Romana Skřepeka.

Roman Skřepek zomrel 9. novembra 2001 v Košiciach.

Autor: Lýdia Urbančíková

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár