Romeo a Júlia v Opere SND

Uviesť Gounodovu adaptáciu slávneho Shakespearovho diela vyžaduje dobrý dôvod. Kuloárna informácia hovorí o nápade predstaviť na javisku Opery Slovenského národného divadla ideálny slovenský pár Romea a Júlie (Pavol Bršlík a Adriana Kučerová) a tento nápad môže byť v teoretickej rovine dostatočným dôvodom. Žiaľ, do premiéry sa ho prakticky zrealizovať nepodarilo. Pristúpilo sa na obsadenie z vlastných zdrojov.

Myslím, že ani milovníci francúzskej opery a špeciálne Charlesa Gounoda nebudú veľmi proti tomu, keď skonštatujem, že jeho operné adaptácie slávnych námetov ani zďaleka nedosahujú kvalitu predlôh. Týka sa to samozrejme Fausta, z ktorého si Gounod vybral len milostný príbeh a prezentuje ho ako sentimentálnu históriu okorenenú stredovekým koloritom a trochou dobových hororových scén. Napriek tomu ide o najlepšie skladateľovo dielo.

Romeo a Júlia je druhá Gounodova opera, ktorá sa udržala na bežnom repertoári. Aký je teda dôvod ju uviesť? Je ním hlavne obsadenie titulnej dvojice, ktoré musí byť, jednoducho povedané: „bomba“. Ak táto „bomba“ nie je k dispizícii, ten zásadný dôvod jej uvedenia padá. Nezachráni ju ani tá najlepšia réžia. Gounodova opera nemá Shakespearov dramatický potenciál, je to krásna hudobná ilustrácia príbehu.

V činohre by hosťujúci slovinský režisér Diego de Brea mohol drámu vybudovať na čistej lúke, tu ho Gounod k tomu nepustí. Režisér pred premiérou avizoval, že sa vo svojej koncepcii nesústredí iba na ústredný milostný príbeh, ale výrazne ho zasadí do kontextu doby s politickým a sociálnym pozadím polarizovanej spoločnosti. Rozhodol sa hľadať konflikt medzi drámou a lyrikou, ktorý sa v Shakespearovi nachádza, no v Gounodovi nie. Čo nie je, nájsť sa nedá.

Prečítajte si tiež:
Diego de Brea: Základné témy opery Romeo a Júlia sú vojna, viera a láska

Expresivitu jeho činoherných prác nie je možné mechanicky aplikovať na operu, najmä ak v ceste stojí sám skladateľ. Ostali teda typické vizuálne atribúty predchádzajúcich de Breovych činoherných inscenácií, ktoré sme u nás mali možnosť zhliadnuť (ocenený Coriolanus, Malomeštiakova svatba i hosťujúci Edward II). Prázdna tmavá odhalená scéna (Marko Japelj) bez bočných šálov, dym, veľké posuvné panely, precízna práca so svetlom. Tá je v novej inscenácii skutočne výnimočná: delikátne miešanie bieleho a žltého svetla, protisvetlo, časté bočné a dokonca počas predohry expresívne ručné svietenie priamo na javisku, ktoré sa žiaľ ďalej v inscenácii neobjavilo. K jedinej výraznej scénickej zmene dochádza počas voľne štylizovanej balkónovej scény, keď sa na javisko spustí obrovská horizontálna mreža, po ktorej sólisti i zbor balansujú ako po lávke.

Kostýmy Blagoja Micevského sú podobne ako scéna bezčasové, prevažne čierne, Montaiguovci sú iba v košeliach. Farebná je iba Júlia, v úvode tmavomodrá, od balkónovej scény v bielom. V hereckej práci sa režisér sústredil na odstránenie klišéovitých gest, no nepodarilo sa mu celkom nájsť za ne adekvátnu náhradu. Inak boli postavy dostatočne plastické a živé a logicky na seba reagovali.

Autor hudobného naštudovania, dirigent Rastislav Štúr je skúsený operný praktik, ktorému romantická operná literatúra sedí. Vie výborne pracovať s emóciou, čo dokázal aj v novej inscenácii, kde výrazne podtrhol kvality Gounodovej partitúry a snažil sa korigovať jej nedostatky. Logicky vystaval dejový oblúk a podarilo sa mu ustrážiť homogénnosť hudobného toku citlivou redukciou občasných operetných, či príliš sentimentálnych úletov skladateľa. Orchester Opery SND hral sústredene a dostatočne farebne, i keď sláčiky zneli miestami trochu matne. Druhá premiéra mu vyšla viac, aj vďaka svižnejším tempám.

Spevácke obsadenie sa muselo kvôli ochoreniam viacerých sólistov v oboch premiérach značne zredukovať, takže v hlavných úlohách ostala iba jedna alternácia. Predstavitelia Romea a Júlie sa svojich partov zhostili na vysokej úrovni, no o „bombe“ hovoriť nemožno. Mladý kórejský tenorista Kyungho Kim postave operného Romea vekovo zodpovedá, disponuje pekne zafarbeným sviežim hlasom a kvalitnou technikou. Hlas má solídnu nosnosť, vcelku spoľahlivé výšky a slušne „geddovsky“ znelý aj spodný register. Ovláda štýlovú romantickú frázu, má presné nástupy i tempá a precíznu artikuláciu, no pomerne veľký deficit vo výraze a emócii. Ten sa prejavuje aj v spevákovom striedmom herectve, čo sa síce dá režijne využiť (Konwitschny v Bohéme), no de Breovi sa tento „potenciál“ použiť nepodarilo.

Eva Hornyáková sa predstavila vo výbornej kondícii, no postava Júlie jej sedí až po skončení úvodnej árie, kde sa trocha potrápila s koloratúrami a výškami. V emotívnejších pasážach a dlhších frázach sa však naplno prejavia kvality jej lyrického sopránu a je tiež vynikajúcou partnerkou v dvojspevoch. Vizuálne a herecky je dobre zvolenou predstaviteľkou, ktorá je svojim nasadením ťahúňom celého predstavenia a dokáže prebudiť náznak emócie aj u svojho striedmeho partnera (najmä na druhej premiére).

Sergej Tolstov (Capulet) sa cíti komfortne skôr v nižšej polohe, ktorej nechýba farebnosť, razancia i neha. Jeho postava i po hereckej stránke patrila k najpresvedčivejším. Obaja predstavitelia Mercutia, Aleš Jenis a Daniel Čapkovič sa prezentovali vo výbornej speváckej i hereckej dispozícii. Martin Gyimesi (Tybalt) hlasovo trocha zanikal, jeho alternant Maxim Kutsenko vyznel presvedčivejšie.

Ján Galla ako otec Laurent mal viaceré silné momenty v pokojnejších a nižšie položených pasážach, s výškami sa trápil. Áriu Stéphana zaujímavo koncipoval režisér ako sólový kabaretný výstup, ktorý spevácky i herecky bravúrne zvládla Monika Fabianová. Alternujúca Terézia Kružliaková tentoraz prevdepodobne kvôli indispozícii zvolila opatrnejší prístup. Malej, ale pomerne výraznej postavy Gertrúdy, ktorá je diskrétnym svedkom šťastných i tragických udalostí, sa výborne zhostili Denisa Šlepkovská a Jitka Sapara-Fischerová.

Po Júlii je napriek množstvu menších postáv ďalším ťahúňom novej inscenácie Zbor Opery SND (zbormajster Pavol Procházka), ktorý si v posledných rokoch udržiava vynikajúcu formu. Svoj part predstavil v celej výrazovej a zvukovej pestrosti, s mimoriadnym dôrazom na štýlovosť a artikuláciu. Skvele zvládol lyrické piana i monumentálne pasáže. Štylizovaným pohybom dokonale naplnil režijnú koncepciu a stal sa tvorcom atmosféry a charakteru prostredia milostného príbehu i priamym účastníkom tragických udalostí.

Opere SND sa v novej inscenácii Gounodovho Romea a Júlie podarilo priniesť slušné predstavenie po hudobnej i vizuálnej stránke, aj keď viackrát spomínaná „bomba“ sa nekonala. Uvidíme, ako ho po uzdravení obohatia alternácie predstaviteľov najmä titulnej dvojice.

Autor: Jozef Červenka

písané z premiér 6. a 8. marca 2015

Charles Gounod: Romeo a Júlia
Opera SND Bratislava

www.snd.sk

video

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.