Rossiniho Mohamed II mal premiéru pred dvesto rokmi

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
S menom zakladateľa islamu a moslimského proroka Mohameda sa najmä v ostatných rokoch spájajú krvavé teroristické útoky. Mohamed II, ktorého Gioachino Rossini napísal pred dvesto rokmi, sa však neviaže na postavu z prelomu šiesteho a siedmeho storočia a s ňou súvisiaci masaker v parížskej redakcii z januára 2015.

Takže sa teraz prenesme do úplne inej doby. Okolo roku 1470 sa odohrávala vojna medzi Turkami a Benátčanmi, resp. Osmanskou ríšou a Benátskou republikou, o dominanciu vo východnom Stredomorí. Príbeh Mohameda II (Maometto II) od Gioachina Rossiniho a libretistu Cesareho Della Valle je pomenovaný podľa historickej postavy Mohameda (Mehmeda) II, dobyvateľa Carihradu, ktorý žil v rokoch 1432 – 1481.

Gioachino Rossini (1792 – 1868), zdroj: wikimedia.org

Opera vznikla na objednávku neapolského Teatro San Carlo, kde mala premiéru 3. decembra 1820. Išlo teda o predposlednú operu, skomponovanú pre impresária Domenica Barbaju a toto prestížne divadlo. Mimochodom, nielen v Neapole, ale aj v Scale a vo Viedni úspešný impresário, začal svoju kariéru v milánskej kaviarni ako čašník a tvorca „barbajady“, podobnej cappuccinu. Zbohatol predajom streliva a prevádzkovaním hazardných hier. Až s týmto kapitálom vstúpil do operného biznisu.

Neapolské opery Gioachina Rossiniho, to je samostatná kapitola v skladateľovej tvorbe, pokrývajúca obdobie rokov 1815 až 1822. Zahŕňa deväť titulov v žánri opera seria, počnúc Alžbetou, kráľovnou anglickou (Elisabetta, regina d´Inghilterra) a končiac Zelmirou. V rovnakom období komponoval aj pre Rím (Torvaldo e Dorliska, Barbier zo Sevilly, La Cenerentola, Mathilde di Shabran), Miláno (Straka zlodejka, Bianca e Falliero) i iné divadlá.

Teatro San Carlo v Neapole okolo roku 1830, zdroj: internet

Teatro San Carlo s Barbajovou spoločnosťou disponovalo zväčša pevne angažovanými skvelými belcatovými spevákmi v každom hlasovom odbore a to boli pre Rossiniho výhodné podmienky. A na druhej strane, meno obdivovaného a nesmierne plodného skladateľa, bolo nemenej lukratívnou akvizíciou pre impresária.

Práve rok 1820 znamenal v Rossiniho živote istý zlom. Oproti predchádzajúcim sezónam už komponoval menej. Predtým to boli tri až štyri opery (1818: Mosè in Egitto, Adina, Ricciardo e Zoraide, 1819: Ermione, Edoardo e Cristina, La donna del lago, Bianca e Falliero), v 1820-tom a neskôr už „len“ jedna. Svoju rolu zohrali aj miestne politické otrasy za vlády Ferdinanda I, ale aj istý posun v kompozičnom jazyku Rossiniho. Práve Maometto II je podľa najväčších znalcov skladateľových vážnych opier a ich reštaurátorov počas mohutnej rosiniovskej renesancie v polovici minulého storočia (napríklad Philipa Gossetta, alebo životopisca Richarda Osborna) najambicióznejšou partitúrou neapolskej periódy.

Prečítajte si tiež:
Pavel Unger: Gioachino Rossini – náš neznámy známy (rozhovor z roku 2013)
Napoleon opery Gioachino Rossini

Zo zaužívanej schémy, hoci pre divákov mimoriadne atraktívnej a stále žiadanej (prítomnosť primadony s končiacou finálovou áriou s cabalettou, súperenie dvoch až troch prvoodborových tenorov v trojčiarovej oktáve), v Mohamedovi II odbočil. A možno aj preto, hoci obsadenie neapolskej premiéry z dôvodov situácie v Taliansku termínovo posunutej na 3. december bolo vskutku reprezentatívne (Isabella Colbran v postave Anny, Filippo Galli v titulnej úlohe, Andrea Nozzari ako Paolo Erisso), publikum ostalo dosť vlažné. Zmeny smerovania dobovo kodifikovaného štýlu mu nevyhovovali.

Expozícia výstavy k 200. výročiu uvedenia Rossiniho opery Maometto II. v Casa Rossini v Pesare, (august – november 2020), foto: Casa Rossini Pesaro

Zaujímavé na štruktúre Mohameda II je, že poldruhahodinové prvé dejstvo má len päť čísel, ktoré sú však bohato rozvinuté, pretkané áriami a ansámblami so zborom. Úplnou novinkou bolo tzv. terzettone, rozsiahly cca 25-minútový trojspev, ktoré vyvolalo zvýšenú pozornosť. Zatiaľ čo dovtedy závery opier patrili v komických operách rondu a vo vážnych árii hlavnej hrdinky s cabalettou, v tejto opere rozvinul scénu primadony (postava Anny, pri hrobe svojej matky) do obrovského časového priestoru, kde popri virtuóznej dramatickej koloratúre sólistky vystupuje zbor a na malom priestore aj Mohamed. Opera sa v milánskej verzii končí tragicky.

Základom deja je stret civilizácií, kde na jednej strane stoja krutí osmanskí dobyvatelia a na druhej Benátčania, odhodlaní na obetu až po smrť. Libretista Cesare Della Valle, aby skoncentroval dej, vytvoril trik, že Anna, dcéra benátskeho guvernéra Erissa, bola predtým zaľúbená do istého Uberta, s ktorým sa spoznala v Korinte. V priebehu deja vysvitne, že to je sám Mohamed. Anna sa medzitým vydala za generála Calba (nohavicová mezzosopránová rola) a po uväznení Osmanmi spoznala svojho bývalého milenca. Aj napriek sľubom Mohameda, že dá Anne a jej otcovi slobodu, ostáva verná svojmu ľudu a manželovi. Po konfrontácii s Mohamedom sa prebodne. Mohamed je však v opere poňatý humánnejšie a skôr Paolo Erisso je postavou posadnutou pomstychtivosťou.

Filippo Galli (1783 – 1853), prvý predstaviteľ titulnej postavy Maometto II, foto: Archivio Storico Ricordi

Keďže prvé prijatie sa nestretlo s pochopením, Gioachino Rossini partitúru upravil pre Benátky. O dva roky po neapolskej premiére publikum v Teatro La Fenice spoznalo druhý pokus o spracovanie témy. Okrem pridanej predohry a iných úprav, skladateľ zmenil záver z tragického na šťastný. Finálovú sopránovú áriu prevzal z Jazernej panej (La donna del lago, 1819) a mala formu zaužívaného ronda. Nebolo to však veľké víťazstvo. Do úplne odlišného tvaru preobliekol Rossini – už s inými libretistami – pôvodného Maometta II a vzniklo Obliehanie Korintu. To už je nová opera, s inými menami postáv i dejiskom a vo francúzskom jazyku. Premiéru mala v parížskom Théâtre de l´Académie Royale de Musique 9. októbra 1826.

Po nej už v Rossiniho opernej tvorbe nasledovali len tri „parížske“ opery. Dve prepracované z talianskych základných verzií – Mojžiš a faraón (pôvodný Mosè in Egitto z neapolskej série) a Gróf Ory (základom je Cesta do Remeša, písaná pre parížske Théâtre Italien) – a originál v podobe poslednej Rossiniho opery Guillaume Tell (Viliam Tell).

Rossiniho Maometto secondo patril k dielam, ktoré padli na dlhé roky do zabudnutia. Oživila ich celosvetová rossiniovská renesancia (žiaľ, na Slovensku dodnes ignorovaná) a po roku 1980 aj Rossiniho operný festival v Pesare, kde sa dostávali v nových kritických edíciách. Chronologicky na úplnom začiatku oprašovania Rossiniho vážnych opier stálo práve Obliehanie Korintu. Prvé novodobé uvedenie sa uskutočnilo vo Florencii v roku 1949 s Renatou Tebaldi v postave Pamiry. Mohameda II vzkriesil až na festivale v Pesare (1985) dirigent Claudio Scimone a režisér Pier Luigi Pizzi, v hlavných úlohách s Ceciliou Gasdia (Anna), Luciou Valentini Terrani (Calbo) a Samuelom Rameyom ako titulným hrdinom.

Expozícia výstavy k 200. výročiu uvedenia Rossiniho opery Maometto II. v Casa Rossini v Pesare, (august – november 2020), foto: Casa Rossini Pesaro

Maometto II bol počnúc rokom 1983 opätovane zaznamenaný na CD i DVD. V troch prípadoch pod taktovkou Claudia Scimoneho (dvakrát v titulnej role je Samuel Ramey, raz Lorenzo Regazzo), Gustava Kuhna (Michele Pertusi ako Maometto II), Davida Parryho a z roku 2018 je záznam predstavenia na festivale Rossini in Wildbad s dirigentom Antoninom Foglianim a Mircom Palazzim v hlavnej úlohe.

Z Rossiniho javiskového odkazu poznáme na Slovensku – s výnimkou Otella, nedávno úspešne naštudovaného v banskobystrickej Štátnej opere – len komické diela. Pripomienka jeho neapolskej periódy a v rámci nej dvestoročného jubilea premiéry Maometta II, je vhodnou príležitosťou vyjadriť názor, že nielen to, čo neustále opakujeme, je hodné dramaturgickej pozornosti. To však predpokladá na jednej strane rozhľadených a odvážnych dramaturgov a na druhej kvalitný spevácky potenciál divadiel.

Autor: Pavel Unger

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár