Rostislav Pavlík: Chcem tvoriť niečo hodnotné, bez ohľadu na to, či je to predajné alebo nie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Vydavateľ a zvukový majster Rostislav Pavlík si za vyše 20 rokov vytvoril povesť vyhľadávaného experta na prirodzený, autentický zvuk a zo značky Pavlík Records vybudoval jedného zo slovenských lídrov v oblasti vydávania nekomerčných žánrov. Doteraz 180 titulov s ambicióznou dramaturgiou, výtvarne spracovanými bukletmi a v špičkovej, často audiofilskej zvukovej kvalite sa nahralo a distribuuje z oravského Tvrdošína. Práve tvrdošijnosť najlepšie vystihuje tohto súkromného poskytovateľa „verejnej služby“.

Aká bola vaša cesta k nahrávaniu hudby?

Plnil som si svoj sen. Ako aktívny hráč na basgitare v modernej kapele som sa zaujímal o zvukovú techniku, ozvučovanie, čo ma začiatkom 90. rokov minulého storočia postupne priviedlo k nahrávaniu. Moje nahrávanie prešlo dlhým vývojom od jednoduchých nahrávok vianočných kolied a ľudovej hudby k súčasným vysoko kvalitným nahrávkam akustickej hudby.

Vyhľadávajú vás interpreti, ktorí chcú dosiahnuť verný, prirodzený zvuk. Čo si máme dnes pod týmito pojmami predstaviť?

Verný a prirodzený zvuk je taký, ktorý môžeme zažiť na koncerte, kde hrajú iba akustické nástroje. Sú na to potrebné veľmi kvalitné mikrofóny s vyrovnanou frekvenčnou charakteristikou, špičkové prevodníky medzi analógovým a digitálnym signálom, veľmi vysoké digitálne rozlíšenie a správne umiestnenie mikrofónov v akustickom priestore. Snažím sa o úplne verné zosnímanie toho, čo sa v skutočnosti na koncertnom pódiu deje. Teda zosnímanie výsledného zvuku aj s prirodzenou akustikou daného priestoru. Vyhýbam sa umelým zásahom do akustického diania. Je to spôsob priestorového nahrávania.

Rostislav Pavlík pri nahrávaní, foto: FB

Je vaším know-how len adekvátna technika, alebo aj iné zručnosti, poznatky, znalosť hudobného materiálu…

Bez špičkovej techniky by to samozrejme nešlo. No svoju rolu hrajú aj dlhoročné skúsenosti a môj postoj k problematike. Veľmi rozšírený je dnes spôsob takzvaného kontaktného snímania jednotlivých nástrojov, keď sa každému nástroju alebo skupine nástrojov pridelí samostatný mikrofón, ktorý sa nahrá na zvláštnu stopu. Mikrofóny sa umiestnia v pomerne malej vzdialenosti od nástroja. Pri mixáži sa potom tieto stopy môžu upravovať jednak čo do hlasitosti ale aj panoramaticky. Má to samozrejme svoje výhody, je možné dodatočne meniť pomery jednotlivých nástrojov podľa potreby. Tomuto spôsobu sa však ja snažím vyhnúť, pretože vnáša do nahrávky veľa umelých a neprirodzených prvkov. Aj výsledný zvuk je potom menej prirodzený.

Vychádzam z predpokladu, že žiaden akustický nástroj sa nepočúva zo vzdialenosti 20, 50 ale ani zo 100 cm. Zvuk konkrétneho nástroja musí prejsť určitú vzdialenosť v akustickom priestore, aby znel prirodzene. Obzvlášť dôležité je to pri zoskupeniach, jednak komorných, ale aj v prípade veľkého symfonického orchestra. Moje nahrávky majú väčší dozvuk, ale aj veľmi veľkú dynamickú škálu. Dôležitý je aj výber priestoru, v ktorom sa nahráva, jeho akustika.

Do akej miery zasahuje do procesu nahrávania interpret?

Interpretom sa snažím vyhovieť v tej najväčšej miere ako je to len možné. Zrelý interpret má väčšinou jasnú predstavu o interpretácii diela, ktoré nahráva. A ja rešpektujem jeho názor a predstavu. Pri nahrávaní často vzniká veľa verzií tých istých nahrávaných úsekov, býva viacej dobrých „záberov“, no povedzme s inou atmosférou. Výber týchto úsekov je štandardne prácou hudobného režiséra, ale pri sólových projektoch to nechávam na interpretovi. Samozrejme pri väčších nástrojových obsadeniach je už nutná prítomnosť hudobného režiséra, ale názor sólistu tu má stále dôležité postavenie.

Rostislav Pavlík pri nahrávaní, foto: Pavlík Records

Ako je to zo strihaním? Preferujete dnes čoraz obľúbenejší spôsob zosnímania celej skladby vkuse?

Určite je ideálne, ak sa podarí vytvoriť nahrávku zostavenú z čo najväčších úsekov, to ale závisí od zdatnosti interpreta. V tomto sú najväčšími majstrami Milan Paľa a Ladislav Fančovič. Ich nahrávky majú autentickú atmosféru živého koncertu. Používame najväčšie úseky, často celé časti skladieb. Opravy sú zamerané väčšinou len na odstraňovanie ruchov. U niektorých interpretov to však nie je možné, a vtedy je potrebné strihať aj po kratších úsekoch. Nahrávka potom ale stráca ťah.

Robíme rozhovor pre operný portál, a tak mi nedá neopýtať sa na váš vzťah k opere a vokálnemu médiu. Má nahrávanie ľudského hlasu tiež svoje špecifiká v snahe o zvukovú prirodzenosť?

Ľudský hlas nahrávam bežne, aj projekty s opernými spevákmi. Nedávno sme s Gustávom Beláčkom pripravili album Fantastickými krajinami piesne s Gustávom Beláčkom, o ktorom informoval aj portál Opera Slovakia TU… No nahrávku celej opery som zatiaľ ešte nerealizoval. Nahrávanie spevu má svoje špecifiká, ak sa nahráva s väčším obsadením prípadne s orchestrom, vtedy musí mať spevák samostatný mikrofón, aby bol hlas zrozumiteľný. Pre prirodzenosť je dôležité aby všetky použité mikrofóny boli veľmi kvalitné a mali takmer rovnakú frekvenčnú charakteristiku v celom spektre.

Fantastickými krajinami piesne s Gustávom Beláčkom, obal CD

Je žáner, pre ktorý nie je váš prístup vhodný?

Áno, samozrejme. V prípade popu alebo rocku je namieste úplne iný prístup kvôli elektronike a amplifikovanému zvuku. Nahrávaniu týchto žánrov sa ale v súčasnosti nevenujem. V podstate je to v rozpore s mojou predstavou o prirodzenosti zvuku, pretože pri nahrávaní populárnej hudby sa každý zvukový signál neustále rôzne upravuje, konečný mix prechádza celým radom filtrácii a digitálnym aj analógovým procesovaním. Navyše, s kvalitnou technikou si dnes kapely dokážu nahrať albumy aj doma, nepotrebujú nahrávacie štúdio. Ale nahrať zoskupenie akustických nástrojov vo veľmi vysokej kvalite, to stále nie je také jednoduché.

Roku 1992 ste založil vlastné vydavateľstvo. Ako sa menila jeho stratégia a čo malo vplyv na zmeny?

Začal som s nahrávaním pomerne krátko po prevrate a okrem toho, že som si plnil svoj sen, bolo mojou snahou vytvoriť nejaký komerčný produkt, ktorý by mal úspech aj po finančnej stránke. Zrazu sme mali možnosť legálne podnikať, tak sme sa o to pokúšali. No asi pred 15-timi rokmi som úplne zmenil názor a mojou túžbou je vytvoriť niečo hodnotné, bez ohľadu na to, či je to predajné alebo nie. Odvtedy sme nahrali a vydali tie najhodnotnejšie tituly v našom vydavateľstve.

Asi najexkluzívnejším a najdôležitejším menom vo vašom vydavateľskom portfóliu je huslista a violista Milan Paľa, pre ktorého je príznačná dramaturgická cieľavedomosť, ambícia vydávať kompletné edície a kombinácia enormnej aktivity s mimoriadnou umeleckou kvalitou. Čím vás tento interpret očaril natoľko, že ste spolupráci s ním vyčlenili taký priestor, napriek tomu, že v našich podmienkach ide o vyslovene nekomerčný segment?

Milan Paľa je podľa mňa génius. Spolupráca s ním je pre mňa niečím fantastickým. Myslím, že len veľmi ťažko ešte pri svojej práci stretnem umelca rovnakej úrovne… To obrovské množstvo hudobných diel, ktoré nahral tento 37-ročný interpret za celé obdobie našej spolupráce, je nadľudským výkonom. Od roku 2009 je to síce „len“ 19 titulov, no v prepočte na počet jednotlivých CD ide až o 34 kusov, pretože často ide o albumy, obsahujúce 2 až 4 CD. Jeho nahrávky sú iné a jedinečné. Aj klasické a známe diela znejú v jeho interpretácii novo, preto má veľký význam ho nahrávať.

Okrem toho pravidelne objavuje menej známy repertoár, najnovšie husľové sonáty Šostakovičovho súputníka Mieczysława Weinberga, ktoré nahral v spolupráci so svojím stálym partnerom Ladislavom Fančovičom. Milan je ale aj skvelým pedagógom. Môjho syna učí súkromne už tri roky s úžasnými výsledkami a najviac si cením, ako podporuje jeho vlastnú individualitu.

Milan Paľa a Ladislav Fančovič pri nahrávaní, zdroj: Pavlík Records

V súčasnosti nahrávate nielen fyzické nosiče, ako sú CD alebo DVD, ale aj sťahovateľné formáty a ponúkate nahrávky vo vysokom zvukovom formáte. Aký je záujem o nefyzické formáty a pre koho sú určené vysoké zvukové formáty?

Už vyše 10 rokov sa snažím ponúkať nahrávky vo vyššom rozlíšení než má klasické CD. Štandardný CD formát (44,1 kHz a 16 bit) nie je postačujúci pre naozaj kvalitné počúvanie, preto som sa snažil umožniť zákazníkom vypočutie vo vyššom rozlíšení. Najprv som to riešil formou duálneho disku, ktorého jednu stranu tvoril klasický CD-formát a druhú formát DVD Audio. Keďže sa tento formát nepresadil, prešiel som na verziu klasického CD s možnosťou zdarma si stiahnuť vyššie rozlíšenie vo formáte FLAC. U väčšiny týchto titulov je k dispozícii aj akustická 5-kanálová verzia, ktorá ešte viac zvyšuje pocit prirodzenosti pri počúvaní. Pocit veľkosti priestoru, v ktorom sa nahrávalo, je potom oveľa reálnejší ako pri klasickom stereu.

Okrem toho, asi pred dvomi rokmi som obnovoval nahrávaciu techniku a odvtedy nahrávam aj vo veľmi vysokom rozlíšení, čo je 352,8 kHz a 32 bitov. Je to naozaj niečo pre fajnšmekrov. S úspechom som prezentoval svoje nahrávky na niekoľkých výstavách HIFI techniky. Na našej stránke sme spustili možnosť zakúpiť si nahrávky aj v tomto najvyššom formáte pod názvom DXD, čo je unikátne i v medzinárodnom kontexte, pretože podľa mojich informácií tento formát ponúka len pár vydavateľov na celom svete.

Stav v hudobnom priemysle pozorujete z intímnej blízkosti už takmer 30 rokov. Súhlasíte s prognózami, ktoré predpovedajú postupný zánik fyzických nosičov?

Je jasné že CD Audio je posledný živý fyzický nosič. Iné verzie fyzických nosičov už zrejme nebudú. Bolo tu niekoľko iných pokusov, ale ani jeden sa neujal. Áno, pravdepodobne príde k zániku aj tohto nosiča, ale myslím si, že ešte nejaký čas to potrvá. Preto, aj keď stále vydávam CD nosiče, všetky nahrávky zároveň sprístupňujem na stiahnutie aj na internete. Teší ma ale, že je ešte stále dosť ľudí, ktorí chcú mať fyzický nosič v ruke a niečo si o nahrávke aj prečítať.

Beethoven – The Violin Sonatas, 4CD, obal CD

Ako vás ako vydavateľa ale aj hudobného fanúšika zastihla revivalová vlna vinylových platní? Veríte „LP platniam“ a „analógu“?

Ja osobne sa na tento „poprask“ s LP platňami pozerám ako na šikovný marketing bez reálneho opodstatnenia. Najmä ak je množstvo LP platní vyrábaných z digitálneho podkladu, často s nízkym rozlíšením. Snáď by to malo nejaký zmysel, keby celý proces nahrávania prebehol v analógovej verzii. Takýchto skutočných analógových LP platní je podľa mňa veľmi málo. Myslím, že oveľa lacnejšou cestou sa dostanete k veľmi kvalitnému počúvaniu aj v digitálnej oblasti. Pri digitálnom zázname v DXD alebo DSD formáte je zvukový priebeh takmer analógový, ale so všetkými výhodami digitálu. Aj keď si kúpite špičkový gramofón za 40.000 €, nakoniec pri prehrávaní budete počuť praskanie platne. Digitálny zvuk je ale úplne čistý.

Ovplyvňuje váš hudobný vkus dlhoročná spolupráca so špičkovými interpretmi z oblasti klasickej hudby?

Samozrejme, pretože dnes už počúvam najmä klasickú hudbu. Mám pocit, že mi dobíja „baterky“.

Svojho času som vás zastihla v zime na svahu šliapať na starých lyžiach popri vleku a pochopila som, že pestujete tento autentický, starý štýl lyžovania. Napadlo mi, že aj váš prístup k nahrávaniu hudby je vlastne ako šliapanie na „storočných“ lyžiach – ťažká cesta, po ktorej si o to viac asi vychutnáte zjazd dolu svahom. Niečo, čo ťaží z tradície, no zároveň prináša v dnešnej dobe delikátnosť originálneho zážitku. Je toto vaše životné motto?

No, asi to bude už dosť dávno, keď som šliapal hore svahom na starých lyžiach. Tento koníček pestujem naďalej, ale už na novej „technike“ (smiech). Cítim sa voľný, neobmedzený a mám prístup ku prekrásnej, zatiaľ čistej prírode. Lyžujem tam, kde chcem a nie tam, kde mi to niekto určí. Máte pravdu, niekedy je potrebné vrátiť sa ku klasickým a overeným zvyklostiam a nejsť za každú cenu za všetkým novým. Pretože to nové môže byť aj oveľa horšie. Snažím sa byť sám sebou, nekopírovať, neporovnávať, riadiť sa vlastným pocitom…

Rozprávala sa Andrea Serečinová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Avatar

hudobná publicistka a producentka

Zanechajte komentár