Rozlúčka s Jurajom Šomorjaiom – sólistom opery v Košiciach

Dlhoročný sólista opery v ŠD v Košiciach, ktorý po vyše 20 ročnom zotrvaní  v najvyššej pozícii operného speváka v obore basového hlasu v tomto divadle (nastúpil tu 1. septembra 1974), zanechal po sebe hlbokú brázdu ozajstných a úprimných diváckych zážitkov z najkrajších úloh svetovej opernej literatúry, ktoré „Ďuri“ stvárňoval zakaždým s naozajstným speváckym zápalom, plným nasadením a stotožnením sa s hudobnou podstatou každej postavy.

Bohatá umelecká a pedagogická činnosť a životná púť Juraja Šomorjaia („Šomiho“) sa skončila  27. apríla 2016. Pre tohto výnimočného basistu bol spev celoživotnou motiváciou, vášňou, hobbym. Pozorne sledoval úspechy a výkony európskych a svetových spevákov, hodnotil a upozorňoval aj svojich žiakov na trendy veľkých operných domov, na kvalitné umelecké výkony, nevyhýbal sa však ani kritickému náhľadu.

J. Šomorjai sa oficiálne rozlúčil so svojou bohatou speváckou kariérou a obecenstvom vo veku 75 rokov samostatným recitálom z opernej a piesňovej tvorby. Tento koncert v priestoroch Štátneho divadla Košice svedčil o jeho ešte stále sviežej a zdatnej hlasovej kondícii, ktorá bola príznačná počas celého umeleckého života. Koncert sa uskutočnil r. 2009. Odvtedy prehĺbil a intenzívnejšie sa venoval pedagogickej práci, ktorú ukončil tohoto roku kvôli chorobe.

Juraj Šomorjai (tiež Somorjay) je rodákom z Budapešti. Narodil sa tu 14. novembra 1933. Rodina sa neskôr presťahovala do Prešova. Už tu sa prejavil ako detský talent. Pod vedením M. Kotoru spieval v detskom speváckom zbore a neskôr ako gymnazista bol sólistom školského zboru pod vedením dr. A. Sninčáka. Títo dvaja pedagógovia utvrdili jeho lásku k spevu a ovplyvnili potom rozhodnutie na celý život – venovať sa spevu profesionálne.

Jeho vďačnosť patrila prof. Anne Korinskej. V oficiálnych i neoficiálnych rozhovoroch spomínal na ňu neustále s úctou a vďačnosťou pre jej obrovské pedagogické majstrovstvo. Pod jej vedením študoval spev na Konzervatóriu a VŠMU v Bratislave (1953 – 1961).

Svoj umelecký život strávil v neustálej príprave nových operných úloh najprv v Štátnej opere v Banskej Bystrici, kde nastúpil po vojenskej prezenčnej službe vo VUS-e ako sólista spolu s manželkou Ľudmilou, potom v Nemecku v Meiningene, Dessau, neskôr vo Švajčiarsku v opere v St. Gallen. Tieto zahraničné operné scény, ktoré mu priniesli nemalé umelecké úspechy, vymenil r. 1974 za štáciu v Košiciach, za operné javisko v tunajšom Štátnom divadle.

V Banskej Bystrici naštudoval Štelinu v Suchoňovej Krútňave, Indiána v Predanej neveste, Vodníka v Rusalke, Mefista vo Faustovi a Margaréte. (1962 – 65). V Mestských divadlách na spomínaných nemeckých scénach a vo Švajčiarsku sa dostal k skvelým speváckym príležitostiam. V Dessau krátko po sebe tri veľké postavy vo Wagnerových operách, ku ktorým by sa na Slovensku len tak rýchle nedostal pre značnú absenciu Wagnera.

Spieval Henricha v Lohengrinovi, Dalanda v Blúdiacom Holanďanovi, Hundinga vo Valkýre. Z umeleckého hľadiska bola pre neho významná spolupráca so šéfdirigentom dessauskej scény – Röthgem. Vďaka nemu spoznal všetky Wagnerove opery, ktoré sa mu stali mimoriadne blízke. Spieval pod taktovkou L. Maazela, K. Böhma, A. Erede-a, P. Bouleza.

V St. Gallen spieval 41 premiér počas piatich rokov. Vytvoril hlavné úlohy v operách, operetách, muzikáloch. Blízkosť spevákov, ako W. Berry, Smithová a iní bola pre jeho ďalšiu prácu zvlášť podnetná. Rozprával o veľkolepých premiérach v zahraničí, v ktorých samozrejme účinkoval: Gavalier s ružou, Bludný Holanďan, Ariadna na Naxe, Barbier zo Sevilly, Únos zo serailu, Gianni Schicchi, Veselé panie z Windsoru, Nabucco, Traviata, Trubadúr, Rigoletto, Aida, Štyria grobiani. Boli medzi nimi i operety: Cigánska láska, Veselá vdova, z muzikálov Loď komediantov.

Príchod do Košíc (1974) znamenal pre Šomorjayho, že prevzal na seba veľkú záťaž i umeleckú zodpovednosť. Vo svojom hlasovom basovom odbore bol sedem rokov sám, iba s občasnými alternáciami barytónov. Veľmi skoro však presvedčil laickú i odbornú verejnosť o mimoriadnych hlasových kvalitách a všestrannosti svojho veľkého hlasového fondu.

Jeho prítomnosť na košickom javisku si priam vynútila naštudovanie repertoáru, v ktorom sa mohli kvality jeho hlasu uplatniť v plnej miere. Či to bol Kráľ Filip (Don Carlos), ironicky útočný Mefisto (Faust a Margaréta), navzdory prekážkam osamotený, ale stále bojujúci Don Quijote, ľudsky zraniteľný Porgy (Porgy a Bess), kde celé predstavenie odohral a odspieval na kolenách, čím prejavil aj svoju športovú zdatnosť ako milovník tenisu, alebo zlomený Štelina, úloha, ktorú naštudoval ešte i v roku 1996 (Krútňava).

Z jeho úloh, ktoré stvárnil v posledných aktívnych rokoch v košickom Štátnom divadle, spomeniem Aristida Kráľa v Bodnárovej opere Netreba toľko slov (1994),  alebo Kňaza Grigorija v Gréckych pašijách (1990), Revírnika v Líške Bystrouške.

So súborom SND v Bratislave hosťoval v Nemecku, obecenstvo ho poznalo i z koncertných pódií a z televíznej obrazovky. Dovedna naštudoval a spieval vyše 70 operných a okolo 20 operetných a muzikálových postáv. Vždy tvrdil, že najlepším liekom na hlasovú kondíciu je Mozart a na fyzickú šport, ktorý aj aktívne prevádzal.

Zo žiakov J. Šomorjaia, ktorý sa pedagogickej práci venoval až po ukončení speváckej kariéry, spomeniem aspoň dvoch eminentných: barytonistu Mariána Lukáča, sólistu opery ŠD v Košiciach a tenoristu Košičana Petra Bergera, pôsobiaceho v Čechách a zahraničí.

Autor: Dita Marenčinová

fotogaléria