Slovenský tenorista Peter Dvorský, ktorý patril k najužšej špičke svetových tenoristov, oslávil 25. septembra 2021 svoje okrúhle životné jubileum. Pri tejto príležitosti mu Slovenské národné divadlo pripravilo galakoncert, na ktorom sa predstavili viacerí renomovaní domáci i zahraniční umelci pod taktovkou Ondreja Lenárda. Záznam slávnostného koncertu odvysiela RTVS na Dvojke 1. januára 2022 o 21.10 hod.
(PR článok, SND)
„Peter Dvorský je veľký človek – lebo vo všetkom, čo robil, bol nielen jeho fenomenálny hlas, ale aj duša,“ zaznelo v jednej z laudácií na adresu umelca od Otta Schenka, významného rakúskeho herca, divadelného a operného režiséra.
Čaro opery objavil Peter Dvorský ako chlapec. Mal len 11 rokov, keď sa prvýkrát dostal so školou na predstavenie skutočnej opery. Načisto ho uchvátila, nič podobné dovtedy totiž nepočul. A tam sa zrodilo rozhodnutie, ktoré ho o niekoľko rokov vynieslo na operný olymp.
Na tom, aby sa stal operným spevákom, Peter Dvorský tvrdo pracoval. Profesorka Ida Černecká na bratislavskom Konzervatóriu rýchlo odhalila jeho veľký talent a neváhala mu venovať čo najviac času. Kým jeho spolužiaci randili v meste, on chodil na hodiny spevu aj nad rámec povinného rozvrhu, pokojne aj počas víkendov. Tvrdá práca sa oplatila, postupne sa zrodil hlas, ktorý svetová operná kritika zaradila k najlepším tenoristom druhej polovice 20. storočia.
Peter Dvorský účinkoval v Slovenskom národnom divadle už počas štúdia – od septembra 1972 a od septembra nasledujúceho roka sa stal sólistom Opery SND. Hneď v prvých sezónach naštudoval výrazné tenorové úlohy, ako Lenskij v Čajkovského opere Eugen Onegin, Vojvoda z Mantovy vo Verdiho Rigolettovi, Faust v rovnomennej Gounodovej opere, Alfredo Germont vo Verdiho La traviate či Rodolfo v Pucciniho Bohéme.
Hoci sa trvalé angažmán Petra Dvorského v Opere SND skončilo v roku 1996 kvôli množstvu ponúk v zahraničí, na našej prvej opernej scéne spieval ešte nasledujúce desaťročie, poslednú premiéru mal v roku 2005 (Gróf Danilo Danilovič v Lehárovej operete Veselá vdova). V nasledujúcom období sa stal riaditeľom opery Štátneho divadla Košice (2006 – 2010) a Opery SND (2010 – 2012) a zviditeľnil Slovensko a jeho kultúru a umenie aj počas svojej diplomatickej misie ako riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme.
Peter Dvorský patril k najužšej špičke svetových tenoristov
Už ako veľmi mladý a nasledujúce dlhé obdobie zažíval povestnú atmosféru a búrlivé ovácie v tých najprestížnejších operných domoch – od Metropolitnej opery v New Yorku, milánskeho Teatro alla Scala, londýnskej Covent Garden, Veľkého divadla v Moskve až po Štátnu operu vo Viedni, ktorej náročné publikum si získal už ako 26-ročný.
Bratislava však bola pre Dvorského veľký hlas primalá. A on neprestal snívať, ani keď dosiahol svoj detský sen stať sa operným spevákom. Túžil po tých najvyšších métach a netajil sa tým. Chcem ísť spievať do La Scaly, hovoril svojim kolegom. A tí sa mu smiali, že sa naňho v Miláne ani nepozrú.
Vo Viedenskej štátnej opere debutoval v roku 1977, o dva roky dobyl srdcia divákov v La Scale v role Rodolfa z Bohémy. „Dvorský nechal zabudnúť na Pavarottiho,“ písal po jeho vystúpení denník Corriere della Sera veľkými písmenami.
Do programu k jubileu Petra Dvorského sú zaradené aj spomienky na umelca napríklad od Luciana Pavarottiho. Prvý raz ho stretol v apríli 1976, keď na začiatku svojej kariéry absolvoval študijný pobyt v milánskej La Scale. Na jednej z lekcií sa vtedy Pavarotti zúčastnil a po tom, čo si Dvorského vypočul, vyhlásil: „Myslím, že môžem pokojne odísť, nový Pavarotti nastupuje na scénu.“
„Peter Dvorský má jeden z najkrajších tenorových hlasov, s akým som sa stretla vo svojej mnohoročnej kariére. Rada podávam svedectvo o tom, že je to ideálny kolega vo svete opery, a rada zdôrazňujem dobrotu jeho srdca, jeho skromnosť a prirodzenosť a ďalšie jeho ľudské vlastnosti, akou je láska a oddanosť k rodine a svojej vlasti,“ povedala o Dvorskom Montserrat Caballé. V dokumentoch na tomto koncerte sa divákom prihovoria so svojím vyznaním aj Plácido Domingo, Giuseppe Di Stefano a ďalší.
Ďalšou zo speváckych partneriek Petra Dvorského bola aj talianska sopranistka Mirella Freni, ktorá vďaka nemu účinkovala v roku 1984 aj v Opere SND. Po prvý raz stáli spolu na scéne v roku 1980.
„Vystupovala som v londýnskej Covent Garden v Bohéme. Mladučkého tenoristu, ktorý interpretoval Rodolfa, som nepoznala. Ale Peter mi pripravil jedno z najkrajších prekvapení v mojom divadelnom živote. Od prvého okamihu zapôsobil na mňa veľmi sympaticky svojou bezprostrednosťou. A keď potom začal spievať, získal si ma jeho prekrásny hlas so zvučným timbrom a interpretačnou citlivosťou,“ spomína Mirella Freni.
Reklama
Účinkoval pod taktovkou dirigentských hviezd a uznávaných svetových režisérov, spieval s najslávnejšími opernými sólistami, medzi nimi so slovenskými opernými divami Luciou Popp a Editou Gruberovou. Umelecká kariéra Petra Dvorského je neuveriteľná, predstavil sa na vyše 60 scénach v 25 krajinách celého sveta. Pre zdravotné problémy ju však musel predčasne ukončiť.
Z množstva vyznamenaní ťažko vybrať tie najdôležitejšie – vysoká pocta Kammersänger (1986, Viedeň), Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za postavu Ondreja v Suchoňovej opere Krútňava v SND (1999), štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy udeľované prezidentom Slovenskej republiky (2013), Cena Enrica Carusa (2013, Miláno) či vysoké štátne vyznamenanie Rakúska Österreichisches Ehrenkreuz für Wissenschaft und Kunst (Rakúsky čestný kríž za vedu a umenie, 2018).
„Hlas Petra Dvorského bol charakteristický jedinečnou talianskou žiarivou farbou, objemom a napriek lyrickému charakteru mal mimoriadnu schopnosť dramatického výrazu,“ hovorí o Petrovi Dvorskom dramaturg Opery SND Jozef Červenka.
Sedemdesiatku oslávil Peter Dvorský 25. septembra 2021. Opera SND mu pri tejto príležitosti pripravila galakoncert Dvorský 70, ktorého záznam odvysiela RTVS na Dvojke 1. januára 2022 o 21.10 hod.
Jubilantovi naň prišli zablahoželať zahraničné operné hviezdy i naši poprední sólisti – osem tenoristov Piotr Beczała, Jorge de León, Pavol Bršlík, Miroslav Dvorský, Peter Berger, Petr Nekoranec, Tomáš Juhás, Michal Lehotský a ďalší sólisti Opery SND a hostia Adriana Kučerová, Eva Hornyáková, Jolana Fogašová a Daniel Čapkovič.
Pod taktovkou maestra Ondreja Lenárda zazneli árie a duetá zo slovanského i svetového repertoáru prevažne z opier, v ktorých Peter Dvorský exceloval: Suchoňova Krútňava, Smetanova Predaná nevesta, Dvořákova Rusalka, Čajkovského Eugen Onegin, Verdiho La traviata, Maškarný bál i Macbeth, Pucciniho Manon Lescaut, Bohéma, Madama Butterfly i Tosca, ale aj Massenetov Werther či Cileova Adriana Lecouvreur.
Zdroj: SND
PR článok
Galavečer Peter Dvorský 70
nová budova SND, uvedený 25. septembra 2021
záznam odvysiela RTVS 1. januára 2022 na Dvojke o 21.10 hod.
Dirigent: Ondrej Lenárd
Dramaturgia: Jozef Červenka, Dalibor Jenis (idea koncertu)
Scenár: Matej Drlička, Jozef Červenka
Jolana Fogašová, soprán
Eva Hornyáková, soprán
Adriana Kučerová, soprán
Piotr Beczala, tenor
Peter Berger, tenor
Pavol Bršlík, tenor
Miroslav Dvorský, tenor
Tomáš Juhás, tenor
Michal Lehotský, tenor
Jorge de León, tenor
Petr Nekoranec, tenor
Daniel Čapkovič, barytón
Orchester Opery SND
B. Smetana: predohra o opere Predaná nevesta
B. Smetana: Jak možná věřit, ária Jeníka z opery Predaná nevesta
Tomáš Juhás
E. Suchoň: Žiale bôľne, pálčivé, monológ Katreny z opery Krútňava
Jolana Fogašová
E. Suchoň Vrav, dievča, kde si krásu vzalo, monológ Ondreja z opery Krútňava
Michal Lehotský
P. I. Čajkovskij: Kuda, kuda…, ária Lenského z opery Eugen Onegin
Pavol Bršlík
A. Dvořák: Měsíčku na nebi hlubokém, ária Rusalky z opery Rusalka
Adriana Kučerová
A. Dvořák: Vidino divná, přesladká, ária Princa z opery Rusalka
Piotr Beczała
prestávka
G. Verdi: Lunge da lei – De‘ miei bollenti spiriti, ária Alfreda z opery La traviata
Miroslav Dvorský
G. Puccini: Donna non vidi mai, ária Des Grieux z opery Manon Lescaut
Michal Lehotský, tenor
G. Puccini: Che gelida manina, ária Rodolfa z opery Bohéma
Petr Nekoranec
G. Verdi: O figli, o figli miei! – Ah, la paterna mano, ária Macduffa z opery Macbeth
Jorge de León
J. Massenet: Pourquoi me réveiller, ária Werthera z opery Werther
Piotr Beczała
F. Cilea: Ecco: respiro appena… Io son l’umile ancella, ária Adriany z opery Adriana Lecouvreur
Eva Hornyáková
G. Puccini: Addio Fiorito Asil, ária Pinkertona z opery Madama Butterfly
Peter Berger
G. Verdi: Forse la soglia attinse, ária Riccarda z opery Maškarný bál
Peter Dvorský
úryvok z filmu Petra Weigla L’amore e’destino
G. Verdi: trio Ahimé! S´apressa alcun!, ária Riccarda z opery Maškarný bál
Jolana Fogašová
Jorge de León
Daniel Čapkovič
G. Puccini: E lucevan le stelle, ária Cavaradossiho z opery Tosca
Piotr Beczała
