Rudolf Hromada: Štátnej opere narušila pandémia koronavírusu plány, ambície aj ciele

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pandémia koronavírusu zmenila život na celom svete. O tom, ako ovplyvnila chod banskobystrickej Štátnej opery sme sa rozprávali s jej riaditeľom PhDr. Rudolfom Hromadom. V rozhovore priblížil aktuálnu situáciu v tomto divadle a predstavil súčasné aktivity, zmeny hracieho plánu či pripravované nové tituly nasledujúcej sezóny.

Pán Hromada, na čele Štátnej opery v Banskej Bystrici ste už vyše 20 rokov. V týchto časoch na celom svete čelíme pandémii koronavírusu. Ako ju vnímate z pozície dlhoročného šéfa divadla, ale aj z ľudskej stránky a ako ste trávili tieto dni?

Koronavírus nás všetkých prekvapil nepripravených a to bez skúseností s takouto situáciou. Divadlo je najmä o ľuďoch a pre ľudí, „tak ako koronavírus“ a preto aj dôsledky na činnosť divadla sú adekvátne k aktuálnej epidemiologickej situácii. Vírus nám premiešal hodnoty, plány, ambície aj ciele. Zo dňa na deň sa muselo divadlo zmeniť. Naraz nezáležalo na tom, kto kedy a ako spieva, hrá alebo tancuje, zastavila sa výroba, predaj vstupeniek, zmenila sa vôňa divadla zo šminiek na dezinfekciu.

Samozrejme sa ma to dotklo aj osobne, ako každého. Po toľkých rokoch v divadle, keď sa denne snažíte, aby bolo plné divákov, naraz je cieľ, aby bolo prázdne. Divné. Tieto dni trávim v divadle, treba reagovať na nové usmernenia, plánovať činnosť podľa nich a pripravovať divadlo na návrat divákov.

Reklama

Prečítajte si tiež:
Slovenské operné divadlá a hudobné inštitúcie fungujú v krízových režimoch
Slovenské operné divadlá a hudobné inštitúcie sú kvôli koronavírusu dočasne zatvorené

Štátna opera v Banskej Bystrici, foto: Zdenko Hanout

Ako situáciu vnímajú zamestnanci Štátnej opery?

Naši zamestnanci prijali túto mimoriadnu situáciu s porozumením tak, ako väčšina verejnosti. Tí, u ktorých to bolo možné, prešli na home office, nevyhnutná časť administratívy pracovala aj počas pandémie v divadle. Interne sme pripravili také opatrenia, aby nebol narušený základný chod našej inštitúcie.

Príprava umelcov prebiehala v domácom prostredí. V posledných dňoch sme im umožnili chodiť cvičiť svoje party aj do divadla, ale v sprísnenom hygienickom režime. Aj keď nehráme predstavenia, treba sa udržiavať v kondícii. Divadelné umenie má zmysel len vtedy, ak je živé a interaktívne. To si uvedomujeme všetci a dlhoročný návyk na kontakt s divákmi všetkým bytostne chýba.

Ako ovplyvnila pandémia koronavírusu chod Štátnej opery v jej 61. sezóne? Čo všetko ste museli zrušiť, zmeniť, upraviť či obmedziť?

Pandémia zastavila chod divadla, takmer zo dňa na deň. Najskôr sme obmedzili medzinárodnú spoluprácu s umelcami, zakrátko prišiel úplný zákaz hrania. Sezóna bola v plnom prúde a my sme ju mali veľmi dobre rozbehnutú.

J. B. Foerster: Eva, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2019, Patrícia Solotruková (Eva), foto: Zdenko Hanout

Uviedli sme tri veľmi úspešné inscenácie – po 60-tich rokoch Foersterovu operu Eva, ktorou sme sa prihlásili k zakladateľom nášho divadla, nasledovala premiéra operety banskobystrického skladateľa Jána Móryho Slečna vdova a napokon hudobno-tanečné dielo Dany Dinkovej Edith Piaf. Vrcholom sezóny mala byť Pucciniho opera Turandot, ktorej príprava smerovala k skúškovému procesu s režisérom Dominikom Benešom. Pre pandémiu sme ho však už nestihli spustiť a premiéru sme preložili na novú sezónu.

Prečítajte si tiež:
60 rokov operného umenia v Banskej Bystrici
Slávnostný koncert k jubileu Štátnej opery v Banskej Bystrici
V Banskej Bystrici sa konala vernisáž výstavy k 60. výročiu Štátnej opery

Okrem toho, že sa zrušili repertoárové predstavenia, neuskutočnili sa ani špecifické podujatia, na organizácii ktorých sme niekoľko mesiacov pracovali. Takým je napríklad klavírny koncert virtuóza Timoteusza Biesa z Poľska, Veľkonočný koncert, kde mala odznieť Pucciniho Messa di Gloria či Týždeň japonskej kultúry. Najmä zahraničné spolupráce nás stáli nemálo úsilia či už vo vzťahu k zorganizovaniu pobytu a účinkovaniu japonských umelcov, alebo napríklad k zabezpečeniu vhodného termínu pre účinkovanie Harvestehuder Sinfonieorchester z Hamburgu so sólistami. Niektoré podujatia sa pokúsime zorganizovať nanovo, niektoré jednoducho budeme musieť oželieť.

Operné a baletné divadlo je finančne veľmi náročné. Čo táto výnimočná situácia pre tento typ divadla znamená a s akými škodami v Štátnej opere počítate?

Celkové vyčíslenie škôd bude jasné až po návrate k štandardnej prevádzke. V tomto období sa dá rátať so stratou z tržieb za predstavenia, z prenájmov, z predaja tlačovín a z požičovne kostýmov. Aj keď ekonomické straty sú, verím, že sa situácia časom upraví s čo najmenšími dôsledkami na našu činnosť.

Rudolf Hromada počas príhovoru pred slávnostným koncertom pri príležitosti 60. výročia založenia Štátnej opery (31.10.2019), foto: Zdenko Hanout

Skôr ma mrzí strata kontaktu s našimi divákmi. Dlhodobo sa snažíme budovať vzájomný vzťah a potrebnosť. Pred koronou sme mali takmer 90-percentnú návštevnosť, a to teraz nejde o štatistiku, ale o návrat divákov bez strachu do divadla. Aký bude? Podarí sa nám nadviazať na to kde sme boli?

Počas zatvorenia Štátnej opery komunikujete so svojimi divákmi prostredníctvom webstránky, facebooku, instagramu či kanála YouTube. Predstavte našim čitateľom, akú stratégiu ste zvolili?

V období, keď bolo divadlo zavreté (i pre veľkú časť jeho zamestnancov) aktivity v online priestore boli jedinými, ktoré sme vo vzťahu k verejnosti mohli rozvíjať. Za pomerne krátky čas sme vypracovali stratégiu, čo chceme prostredníctvom webu a sociálnych médií verejnosti komunikovať. V tomto zmysle sme sa posunuli vpred, pretože sme našli kreatívne a inovatívne spôsoby, ako sa prihovoriť našim sledovateľom a ponúknuť im obsah, ktorý našu minulú aj budúcu činnosť propaguje.

Súčasťou stratégie zapĺňania online priestoru boli a stále sú vzdelávacie rubriky, ktoré približujú čitateľom zaujímavé témy súvisiace s históriou nášho divadla, zverejňujú sa archívne fotografické materiály, z ktorých mnohé uzreli „svetlo sveta“ po prvý raz.

Ponuka z webu Štátnej opery v Banskej Bystrici, screen: Opera Slovakia

Súčasťou stratégie je aj interaktívny zábavno-vzdelávací cyklus kvízov ktoré sú orientované na zapájanie našich návštevníkov prostredníctvom riešenia rôznych úloh, pri ktorých majú napríklad hádať z ktorého diela je text libreta, ktorý sme zverejnili, kto je na rozostrenej fotografii z predstavenia, prípadne z ktorého predstavenia je zvuková ukážka. Úspešných riešiteľov odmeňujeme peknými cenami.

Zintenzívnili sme aj propagáciu našich umelcov, s ktorými robíme každotýždenné rozhovory, vyberáme fotografie, predstavujeme ich aj ako súkromné osoby. V niekoľkých častiach sme odprezentovali filmový dokument Putovanie (s) operou, ktorý o Štátnej opere vznikol pri príležitosti 55. výročia jej založenia. Nový obsah je vo virtuálnom priestore generovaný každý deň a my sa veľmi tešíme, že príspevky majú vynikajúcu sledovanosť. (Pozn. red.: videopozdravy umelcov Štátnej opery si môžete pozrieť na YouTube kanáli Štátnej opery TU…)

Veľké aj menšie operné divadlá sprístupnili v čase pandémie záznamy svojich inscenácií, a tak množstvo divákov na celom svete dostalo jedinečnú príležitosť zoznámiť sa s repertoárom a umelcami jednotlivých divadiel. Viem, že Štátna opera v Banskej Bystrici zhotovuje záznamy premiér svojich inscenácií, no zatiaľ ste ich nezverejnili. Chystáte sa niektoré z týchto záznamov sprístupniť aj širokej verejnosti?

Naše divadlo zhotovuje len technické záznamy z predstavení, ktoré sa používajú na interné účely v rámci študijného procesu alebo ako dokumentácia v prípade, že by došlo počas predstavenia k zraneniu, nehode a podobne. Zaznamenávať oficiálne naše inscenácie nemáme licenčne ošetrené. To je aj odpoveď na vašu otázku o zverejňovaní týchto záznamov.

Jednotlivé diela sú autorsko-právne veľmi prísne licencované zahraničnými spoločnosťami a my máme oprávnenie používať ich len v prostredí nášho divadla. V prípadoch, že s inscenáciou hosťujeme mimo domovskej scény, zabezpečuje sa samostatná zmluva, alebo dodatok k zmluve. Rozhodne však nemáme oprávnenie rozširovať záznamy z cudzích diel v prostredí internetu.

Štátna opera v Banskej Bystrici, 2019, foto: Zdenko Hanout

Podnikli sme kroky vo vzťahu k našim inscenáciám, ktoré v minulosti natáčala RTVS s tým, že by sme sa pokúsili zabezpečiť ich zverejnenie na našich sociálnych médiách. Nepochodili sme, pretože okrem ošetrenia zahraničných licencií (čo v čase pandémie bolo nereálne) sa musel predložiť súhlas každého dotknutého umelca podieľajúceho sa na inscenácii, alebo jeho potomka. Všetkým umelcom by sa musela zabezpečiť finančná kompenzácia. Stačilo by jedno nesúhlasné stanovisko a záznam by sa nemohol použiť. V našom prípade išlo o stovky ľudí, z ktorých mnohí už ani nie sú medzi nami. Vzhľadom na časovú náročnosť (a v čase obmedzení kvôli pandémii v podstate nerealizovateľnosť) a finančnú nákladnosť sme na zverejňovanie našej produkcie rezignovali.

Ústredný krízový štáb uvoľnil prísne opatrenia a v 4. fáze tak od 20. mája 2020 umožňuje opätovný štart aj pre kiná, divadlá a hromadné podujatia pri návštevnosti najviac 100 divákov. Ako na toto uvoľnenie zareagujete v Štátnej opere?

Zvážili sme všetky za a proti. Opätovný štart síce povolený je, ale spustenie prevádzky takej veľkej inštitúcie, akou je operné divadlo si vyžaduje čas a vhodné podmienky. Pred samotným otvorením sa divákom by sme museli začať skúšobný proces na jednotlivé inscenácie, rozbiehať propagáciu hracieho plánu a zabezpečiť zvýšené hygienické štandardy pre zamestnancov i návštevníkov. Vzhľadom na vnútornú kapacitu našej sály sme vyrátali, že do nej môžeme podľa aktuálnych opatrení pozvať nanajvýš 56 divákov. Okrem toho stále platí, že umelci by mali mať pri svojich výkonoch rúška, pokiaľ nemajú aktuálne negatívne testy na koronavírus. Pri počte účinkujúcich, ktorí participujú na našich inscenáciách je to nereálne.

Oficiálne Ministerstvo kultúry SR divadelnú sezónu pre verejnosť ukončilo k 30. aprílu 2020 (pozn. red.: o plánovanej sezóne 2019/2020 v banskobystrickej Štátnej opere sme písali TU…). Ak sa v najbližšom období obmedzenia zmiernia, radi by sme zorganizovali aspoň pre niekoľko návštevníkov koncert našich sólistov, ktorý plánujeme streamovať. Veríme, že podmienky sa budú aj naďalej zlepšovať, a tak sme naplánovali začiatok sezóny o mesiac skôr, na začiatok augusta.

V akom režime funguje Štátna opera v týchto dňoch, čo vlastne môžete robiť aj počas pandémie, alebo ste úplne zatvorení?

V súčasnosti, po uvoľnení 4. fázy opatrení, umeleckí zamestnanci individuálne, pri dodržaní všetkých hygienických podmienok, skúšajú v divadle – začíname korepetovať novú inscenáciu Turandot. Výrobné dielne šijú rúška, ako pre zamestnancov, tak v rámci rezortu aj pre Ministerstvo kultúry, Múzeum SNP, Štátnu vedeckú knižnicu, Komorný orchester Žilina. Okrem toho sa v nich opravujú inscenácie a pripravuje výroba Turandot. Ekonomický úsek a správa budov nemali prerušenú činnosť vôbec. Denne sledujeme postupné uvoľňovanie podmienok a prispôsobujeme im činnosť.

Divadelné dielne Štátnej opery v Banskej Bystrici šijú namiesto kostýmov rúška. Foto: ŠOBB
Zákulisie Štátnej opery v Banskej Bystrici, zdroj: Archív ŠO

Je pre vás, ako divadelného riaditeľa, takáto situácia do budúcnosti aj v niečom poučná?

Každá vyhrotená situácia prináša nové poznania a poučenia. Poprevracia hodnoty a ciele. Vyplaví hrdinov, zbabelcov, špekulantov. Odhalí spolupatričnosť, vzájomnú pomoc, disciplínu a hrdosť. Ťažko hľadať poučenie v tejto dobe, snáď len, že naraz môže byť všetko ináč. Treba nám len veriť, že sa naše Slovensko z ekonomickej krízy, ktorá po pandémii nastane, dostane bez obetí na kultúre a jej hodnotách. Aj keď v tomto období nie je divadlo pupkom sveta, verím v jeho socializačné poslanie, ktoré bude po tejto dobe izolácií tak žiadané, a jeho nadekonomickú potrebnosť pre ľudí a spoločnosť.

Mnohé zahraničné operné divadlá už odprezentovali nasledujúcu divadelnú sezónu. Máte ju už pripravenú aj vy a aké máte v Štátnej opere najbližšie plány?

Áno, dramaturgický plán sme operatívne prispôsobili vzniknutej situácii. Ako som už spomínal, v máji plánovanú premiéru Pucciniho opery Turandot uvedieme v novej sezóne ako otvárajúcu inscenáciu. V decembri t.r. bude už v riadnom termíne nasledovať opereta Franza Lehára Paganini a v marci ďalšia opera La favorita od Gaetana Donizettiho. Na záver sezóny v máji 2021 by sme chceli uviesť slovenskú premiéru magickej opery americkej skladateľky Rachel Portman Malý princ.

Cena ministra zahraničných vecí Japonska pre Štátnu operu, 2018, Jun Shimmi, Rudolf Hromada, foto: Archív Štátnej opery

Okrem toho, samozrejme, plánujeme uviesť aj rad ďalších podujatí, koncertov, privítať hosťujúce umelecké súbory či opäť zorganizovať Týždeň japonskej kultúry ako upevnenie dlhoročnej kultúrnej spolupráce s Japonskom. Ak sa nič vážne neprihodí, myslím, že nás čaká veľmi pekná sezóna. Či bude úspešná, závisí aj od toho, či nám naši diváci v čase po pandémii zachovajú svoju priazeň.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

PhDr. Rudolf Hromada

Narodil sa v Partizánskom. Vyštudoval Konzervatórium v Bratislave a sociálnu filozofiu na Fakulte humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. V Štátnej opere pracuje od roku 1982, a to najskôr ako hudobník, neskôr ako zástupca umeleckého šéfa a námestník riaditeľa. V roku 1996 bol menovaný do funkcie riaditeľa Štátnej opery. Medzi jeho najdôležitejšie aktivity patrí realizácia grantu japonskej vlády pre Štátnu operu, reprezentácia slovenského operného umenia v zahraničí, organizácia medzinárodného operného festivalu Zámocké hry zvolenské.

Za svoju prácu bol v roku 2002 ocenený prednostom Krajského úradu v Banskej Bystrici pamätnou plaketou „Za rozvoj banskobystrického kraja“. V roku 2015 prevzal za Štátnu operu ocenenie veľvyslanca Japonska na Slovensku a v roku 2017 cenu ministra zahraničných vecí Japonska za budovanie porozumenia medzi Japonskom a Slovenskom prostredníctvom hudby. V roku 2019 mu bola udelená Cena primátora mesta za celoživotné pôsobenie a propagáciu mesta v oblasti kultúry doma i v zahraničí.

(zdroj: ŠO)

video
Štátna opera v Banskej Bystrici v krátkom filme z roku 2014 – Putovanie (s) operou.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku