Rudolf Schock, nemecký tenor v časoch pred Karajanom

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Aby neprišlo k omylu, nadpisom som chcel povedať, že išlo o tenoristu, ktorého zlatá éra spadalo do obdobia, v ktorom sa v Európe ešte spievali opery v jazyku, ktorému v tej – ktorej krajine rozumelo publikum.

Ária Radamesa z Aidy teda neznela Celeste Aida ale v nemeckej opernej oblasti Holde Aida, a plač Cania z Komediantov nemal text Ridi pagliaccio ale Lache bajazzo. Potom sa stal šéfom Viedenskej štátnej opery Herbert von Karajan, ktorý si pri uvádzaní talianskych operných titulov vyberal sólistov priamo z Teatro alla Scala, a tak sa postupne v celom opernom svete začal spievať Wagner po nemecky (predtým Gigli a Pertile spievali Lohengrina v taliančine), Bizet a Gounod po francúzsky (ešte v roku 1967 v La Scale Gianni Raimondi spieval Faustovu áriu ako Salve dimora casta e pura) a talianski majstri opery v spevnej taliančine.

Pravda, pozostatky predchádzajúceho systému spievania v národnom jazyku sem-tam ešte pretrvávali (napríklad Lucia Popp ešte v roku 1985 v Mníchove nahrala Mimi v komplete Pucciniho Bohémy v nemčine). Na Slovensku v 60. rokoch minulého storočia sme v gramopredajniach dostali operné platne aj talianskych či francúzskych opier spievaných buď v maďarčine (Sedliacka česť ako Paraszbecsulet) alebo v nemčine.

Doma sme mali platňu kompletnej nahrávky Rigoletta, v ktorej slávny Helge Rosvaenge nôtil melódie vojvodu z Mantovy v nemeckom jazyku. Podobne v nahrávke Komediantov realizovanej v Berlíne poprední nemeckí speváci Josef Metternich, Melitta Muszely a Rudolf Schock spievali Leoncavallove party „akosi inak“, totižto tiež v nemčine.

Rudolf Schock (1915 – 1986), foto zdroj: internet

Tento pridlhý úvod som považoval za potrebný, aby som čitateľom pripomenul speváka, ktorý v 50. rokoch bol v strednej Európe pojmom a na rádiových vlnách ORF bol mimoriadne častým hosťom. Týmto spevákom bol tenorista Rudolf Schock, od ktorého narodenia 4. septembra tohto roku uplynie 105 rokov.

Jeho popularitu v nemecky hovoriacich krajinách by sme mohli prirovnať k popularite Maria Lanzu v USA (alebo Jana Kiepuru v medzivojnovej Viedni), za čo vďačí aj tomu, že v 50. rokoch minulého storočia obľuba klasickej operety bola mimoriadne silná (čo do istej miery pretrváva dodnes) a tenorista spievajúci všetko od Mozarta po Lohengrina miloval Lehára, Kálmana, Straussa a Milockera rovnako ako v tridsiatich rokoch v ich áriách očarúval Richard Tauber. V roku 1953 Schock stvárnil svojho predchodcu v životopisnom filme Du bist die Welt fűr mich, ktorým očaril operetné publikum a v nasledujúcich rokoch spieval vo filmových verziách Kálmánových operiet Grófka MaricaČardášova princezná, ako aj v Dome u troch dievčatiek Franza Schuberta.

Tenorista sa narodil v Duisburgu a spev študoval v Kolíne, Hannoveri a Berlíne. Začínal ako zborista v divadle v rodnom meste a v roku 1937 sólovo debutoval v Braunschweigu. Jeho kariéru zabrzdila svetová vojna, v roku 1946-47 už však spieval v Hannoveri (napr. Smetanovho Janíka), potom hosťoval v Berlíne a v rokoch 1947 až 1956 bol členom operného súboru v Hamburgu. Pritom hosťoval na významných európskych javiskách ako boli Berlín, Mníchov, Brusel Viedeň, ale v roku 1949 sa objavil aj v londýnskej Covent Garden.

Rudolf Schock (1915 – 1986), foto zdroj: internet

Jeho repertoár bol neobyčajne široký, pričom spieval úlohy vyslovene lyrické ale i značne dramatické. Z talianskych opier bol najmä na počiatku umeleckej dráhy Rudolfom v Bohéme, Pinkertonom v Madame Butterffly, Alfredom z Traviaty, z francúzskej opery bol Gounodovým Faustom a Offenbachovým Hoffmannom, z ruskej tvorby Čajkovského Lenským a Musorgského Dimitrijom. Prirodzene najviac úloh mal z nemeckej opernej tvorby. Spieval Mozarta (Belmonte, Tamino, Idomeneo), v d´Alberovej Nížine bol dramatickým Pedrom, v Korngoldovom Mŕtvom meste nešťastným Paulom, potom romantickým hrdinom vo Weberových operách a okrajovo spieval aj Wagnera. Popri operných úlohách a operetách sa venoval aj piesňovej tvorbe (Schubert, Schumann) a od roku 1962 sa pohyboval najmä na koncertných pódiách a v médiách.

Svedectvom jeho interpretačného umenia je množstvo gramonahrávok, z ktorých väčšina vznikala v Berlíne s orchestrom Deustsche oper. Partnermi mu poväčšine boli umelci reprezentujúci výkvet nemeckého klasického spevu päťdesiatych a prvej polovice šesťdesiatych rokov. V nahrávke Beethovenovho Fidelia (1953) s dirigentom Furtwänglerom bol Jacquinom popri Marte Mödl a Sene Jurinac, Traviatu Komediantov (1959) naspieval v už spomínanej nemčine, podobne ako Bizetovu Carmen (1961), kde mu boli partnermi Christa Ludwig, Melitta Muszely a Hermann Prey.

Rudolf Schock (1915 – 1986), foto zdroj: internet

Svojím pevným tónom, no nie mimoriadne veľkým hlasovým fondom, sa odvážil vstúpiť do nahrávok Wagnerovho Blúdiaceho Holanďana (Erich) i Majstrov spevákov norimberských (Walter), v Straussovej Ariadne na Naxe jeho Bacchus zvádzal Ariadnu Lisy Della Casa, pričom univerzálna Hilde Güden spievala Zerbinettu. V Netopierovi Johanna Straussa sa zasa ocitol medzi Renatou Holm a Wilmou Lipp.

Aj keď v lyrických úlohách sa nevyrovnal starnúcemu Antonovi Dermotovi, ako mozartovský tenor Fritzovi Wunderlichovi a do Viedne ho častejšie obrazne povedané „nepúšťal“ konkurent Waldemar Kmentt, predsa patril v danom období k výkvetu nemeckých tenoristov a na vlnách ORF 1 bol mimoriadne častým hosťom. Bolo to práve z viedenského rozhlasu, v ktorom som niekedy okolo roku 1960 počul po prvý raz jeho hlas v árii Massenetovho Des Grieuxa z kláštornej scény opery, ktorá – ako som spomínal v úvode – ešte nemohla znieť ako fuyez, fueyz douce image ale ako flieh, o flieh, holdes Bild. Aj napriek tomu bolo pri jej počúvaní čo vychutnávať.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku