Ruská operná klasika režisérskeho mága Dmitrija Černiakova na TheatreHD

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zatiaľ jedinou operou, ktorú inscenoval ruský režisér Dmitrij Černiakov na scénach stredoeurópskeho regiónu, je Čajkovského Eugen Onegin uvedený na javisku Viedenskej štátnej opery. Inscenácia, v ktorej účinkoval aj Slovenský filharmonický zbor, mala premiéru v októbri 2020. Černiakova tvorba, ktorá vždy vyvoláva vášnivé debaty medzi odborníkmi i laickými melomanmi, však určite stojí za povšimnutie. Vysielacia služba TheatreHD ponúka hneď niekoľko online záznamov z repertoáru ruskej klasiky v novom šate a sériu diskusií o jeho výnimočnej réžii.

Dmitrij Černiakov, rodák z Moskvy, svetovo známy provokatér a inovátor klasických kusov, už vyše dvoch dekád poburuje konzervatívne publikum a prináša jedinečné operné zážitky otvoreným divákom, ktorí sa neboja nových, odvážnych výkladov. Dnes 50-ročný ruský režisér debutoval na „opernej pôde“ v roku 1998 v Novosibírskom divadle opery a baletu, kde uviedol svetovú premiéru opery Vladimira Alexandroviča Kobekina Mladý Dávid.

Počas svojej kariéry doteraz vytvoril 54 inscenácií (vrátane prenesených) v popredných operných domoch ako sú Teatro alla Scala, Metropolitná opera, Štátna opera Unter den Linden, Bavorská štátna opera, Národná opera v Paríži, Mariinské divadlo, Veľké divadlo v Moskve, Národná opera v Londýne, Viedenská štátna opera či na prestížnom festivale v Aix-en-Provence.

Dmitrij Černiakov, ruský operný režisér, niekoľkonásobný držiteľ ceny Zlatá maska. Foto: ITAR-TASS/Sergej Karpov

Dmitrij Černiakov sa objavil na konci 90. rokov, teda v období, keď sa už ruské operné publikum „prejedlo“ modernizácií, ktoré po páde totalitného režimu vystriedali strnulosť socialistického realizmu. Jeho ambíciou bolo tvoriť divadlo, kde sa modernosť nezakladá len na prenesení deja do súčasnosti. Chcel nadviazať kontakt s divákom a pomocou podrobnej analýzy duše postáv sa s ním zhovárať o jeho každodenných problémoch, a ponúkať mu tak tie najúprimnejšie emócie spôsobom jemu blízkym a zrozumiteľným.

No mnohí z tamojších divákov jeho režijnú poetiku nedokázali prijať. Azda najznámejším príkladom je sopranistka Galina Višnevská, ktorá označila Černiakovovho Eugena Onegina (práve toho, ktorý bol v októbri 2020 prenesený do Viedenskej štátnej opery, o predstavení sme písali TU) za chuligánstvo, úpadok umenia a zneuctenie národného klenotu, a následne odmietla osláviť svoju osemdesiatku vo Veľkom divadle v Moskve ako protest voči tomu, že inscenáciu v roku 2006 premiérovalo na svojej scéne. Skutočný úspech režisérovi prinieslo až pôsobenie v otvorenejšej západnej Európe.

P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, Viedenská štátna opera, 2020, foto: Michael Pöhn

Za svoju výnimočnú režisérsku prácu Černiakov získal veľa významných ocenení, medzi ktorými nechýba titul Zaslúžilý umelecký pracovník Ruskej federácie, medzinárodná cena The International Opera Award 2013, sedem Zlatých masiek a mnohé ďalšie.

Známy ruský operný kritik Vadim Žuravľov ho lermontovovsky označil za „hrdinu našej opernej doby“. Vo svojich populárnych video blogoch, prednáškach i knihe charakterizuje Černiakovovu tvorbu ako divadlo, ktoré sa snaží vyvolať v divákovi tie najsilnejšie city a primäť ho vnímať postavy na javisku ako jemu blízkych ľudí. Ďalšou režisérovou doménou je výborná znalosť partitúry, z ktorej primárne vychádza, a mravčia práca na detailoch. Každý pohyb, gesto sólistov i zboru, každá dekorácia, vánok v okne atď., má svoj jasne odôvodniteľný význam.

Prečítajte si tiež:
Dostupnosť opery on-line

TheatreHD otvára vysielací „pandemický“ rok špeciálnym projektom, v ktorom predstaví, u nás nie veľmi často uvádzané, klasické ruské opery práve v réžii Dmitrija Černiakova. Na webovej stránke TheatreHD je za poplatok 450₽ (cca. 5€) aktuálne dostupných päť jeho inscenácií.

„Najkrvavejšia“ ruská opera – Cárska nevesta Nikolaja Rimského-Korsakova, z berlínskej Štátnej opery Unter den Linden z roku 2013 v hudobnom naštudovaní Daniela Barenboima. Dej odohrávajúci sa v dobe Ivana Hrozného je prenesený do modernej doby 21. storočia, v ktorom sa stretávajú skutočné city s falošným, umelým svetom počítačových technológií.

videoukážka

Účinkujú: Anatolij Kočerga (Vasilij Stepanovič Sabakin), Oľga Pereťjaťko (Marfa), Johannes Martin Kränzle (Grigorij Grigorievič Grjaznoj), Tobias Schabel (Grigarij Lukianovič Maljuta Skuratov), Pavel Černoch (Ivan Sergejevič Lykov), Anita Račvelišvili (Ľubaša).

Režijná koncepcia ďalšieho diela Rimského-Korsakova, Rozprávky o cárovi Saltánovi, je vystavaná na pôdoryse príbehu, ktorý Militrisa rozpráva svojmu autistickému synovi. Inscenácia vovádza diváka do bohatého, no uzavretého sveta týchto detí. Zároveň poukazuje na smutný obraz dnešnej sebeckej spoločnosti, ktorá sa snaží nevidieť problémy „nechcených“ postihnutých detí – „oblúd“, akou je aj cárovič Gvidon. Inscenácia v hudobnom naštudovaní Alaina Altinoglua mala premiéru v bruselskej opere La Monnaie v roku 2019.

videoukážka

Účinkujú: Ante Jerkunica (Cár Saltán), Svetlana Aksionová (Militrisa), Stine Marie Fischer (Tkáčka), Bernarda Bobro (Kuchárka), Carole Wilson (Babaricha), Bogdan Volkov (Cárovič Gvidon), Oľga Kuľčinskaja (Cárovna labuť).

Premiérou Glinkovej opery Ruslan a Ľudmila sa znovuotvorilo Veľké divadlo v Moskve po rekonštrukcii, ktorá prebehla v rokoch 2005 – 2011. Z Puškinovho rozprávkového námetu urobil režisér súčasnú operu neprístupnú mladším divákom, v ktorej je skúšaná láska dvoch obyčajných ľudí – Ruslana a Ľudmily. Dirigent Vladimir Jurovskij sa zriekol tradičnej monumentality i pátosu a namiesto nich ponúkol publiku osviežujúco, ľahko znejúcu Glinkovu hudbu.

videoukážka

Účinkujú: Michail Petrenko (Ruslan), Aľbina Šagimuratová (Ľudmila), Jurij Minenko (Svetozár), Almas Svilpa (Farlaf), Charles Workman (Finn/Bajan), Elena Zaremba (Naina).

Osud krásnej panovačnej ženy, ktorá sa kvôli milencovi vydala na dráhu zločinu, zasadený do univerzálneho priestoru kancelárie 21. storočia: aj taká môže byť Šostakovičova Lady Macbeth Mcenského okresu. Inscenáciu prevzatú Lyonskou operou z Nemeckej opery na Rýne (Düsseldorf) diriguje Kazushi Ōno.

videoukážka

Účinkujú: Vladimir Ognovenko (Boris Timofejevič Izmailov), Aušrinė Stundytė (Katerina Izmailova), Peter Hoare (Zinovij Borisovič Izmailov), John Daszak (Sergej).

V čase moskovskej premiéry škandálne vnímané spracovanie Eugena Onegina, je hĺbkovou sondou do Tatianinej duše. Notoricky známy príbeh sa odohráva okolo jedinej kulisy – veľkého jedálenského stola. Tento, ani iné odvážnejšie zásahy do posvätného klenotu ruskej opernej tvorby, nijako nenarúšajú zámer veľkých umeleckých géniov – Čajkovského a Puškina. Na zázname z Veľkého divadla v Moskve diriguje nedávno zosnulý Alexander Vedernikov.

videoukážka

Účinkujú: Mariusz Kwiecien (Eugen Onegin), Tatiana Monogarová (Tatiana), Margarita Mamsirová (Oľga), Andrej Dunajev (Lenskij), Anatolij Kočerga (Gremin), Makvala Kasrašvili (Larina).

Na záver dávame do pozornosti aj záznamy zo série diskusií (v ruštine) o tvorbe Dmitrija Černiakova, ktoré v rámci projektu pripravilo TheatreHD na svojom YouTube kanáli:

Pohľad von: Aja Makarová, Tatiana Belová Júlia Bederová sa rozprávajú s hudobnou kritičkou Máriou Andriuščenko, psychologičkou, filologičkou a prekladateľkou libriet Oľgou Prochorovou a opernou libretistkou a prekladateľkou libriet Jekaterinou Pospelovou.

Pohľad zvonku: Aja Makarová, Tatiana Belová Júlia Bederová sa rozprávujú s divadelnými a hudobnými kritikmi. Hostia: Elena Gordienko, Oľga Manulkina, Kristína Matvienko, Sergej Chodnev.

Pohľad zvnútra: Aja MakarováTatiana Belová sa rozprávajú s ľuďmi, ktorí sa podieľali na tvorbe, alebo účinkovali v inscenáciách D. Černiakova. Hostia: kostýmová výtvarníčka Elena Zajceva, speváci Iľdar Abdrazakov, Maxim Paster, Alexandra Durseneva, Andrej Žilichovskij.

Diskusia s gruzínskou mezzosopranistkou Anitou Račvelišvili, predstaviteľkou Ľubaše v Cárskej neveste. (Speváčka sa nedávno zaskvela v titulnom parte novej viedenskej inscenácie Carmen, písali smeTU).

Pripravil: Daniel Ševčík

zdroj: TheatreHD, internet

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Daniel Ševčík, študent Gymnázia Ľ. Štúra v Trenčíne, účastník projektu Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT) SMARTheatre

Zanechajte komentár