Ruské romance v interpretácii Jozefa Benciho

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ostatným svedectvom vokálneho umenia popredného slovenského basistu Jozefa Benciho je súbor šestnástich romancí na albume českého Supraphonu: Mussorgsky-Tchaikovsky-Glinka: Russian Romances – Jozef Benci, bass; Jana Nagy-Juhász, piano (Supraphon a. s., Praha, 2019).

Je to vyše 64 minút poslucháčsky krásnej, interpretačne náročnej, na city bohatej hudby. Jozef Benci romance nahral so svojou manželkou – poprednou slovenskou klaviristkou Janou Nagy-Juhászovou, vyhľadávanou komornou partnerkou mnohých vokálnych umelcov a inštrumentalistov, pedagogičkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Zaujímavé je, že nahrávka pražského Supraphonu vznikla r. 2017 v koncertnej sieni Dvorana Vysokej školy múzických umení v Bratislave so známym bratislavským majstrom zvuku Hubertom Geschwandtnerom, v hudobnej réžii ďalšieho Bratislavčana Emila Nižňanského, s českým producentom Matoušom Vlčinským. (Vydavateľ nesprávne uvádza že v nahrávka vznikla na „Akademii múzických umení v Bratislave“ – namiesto Vysokej školy múzických umení).

Rozsiahly, muzikologicky presný, do najjemnejších hudobno-literárnych súvislostí siahajúci komentár do albumu pod názvom: „Romance v básnictví a hudbě ruského romantismu“ napísala popredná česká muzikologička a prekladateľka Vlasta Reittererová. Od nej sú v trojjazyčnom booklete (anglicky, česky, texty romancí aj rusky) preložené do češtiny aj básnické texty romancí.

Russian Romances, Jozef Benci, Jana Nagy-Juhász, obal CD, zdroj: Supraphon

Pri príležitosti ostatného umeleckého činu Jozefa Benciho (*12. 4. 1975), pripomeniem zopár informácii o doterajšej bohatej umeleckej ceste tohto vokálneho odchovanca Sergeja Kopčáka na VŠMU. Obšírnejšie som o ňom písala už r. 2001, po jeho víťazstve na prestížnej Medzinárodnej speváckej súťaži Georga Enescu v Bukurešti. Už predtým (r. 1999) získal Jozef Benci 2. miesto na Medzinárodnej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch a r. 2006 sa stal víťazom na Medzinárodnej súťaži spevákov do 32 rokov v Berlíne, vypisovanej Kammeroper Schloss Rheinsberg, kde stvárnil postavu Zachariáša vo Verdiho Nabuccovi... Od r. 1998 bol Benci hosťujúcim sólistom v Komornej opere Slovenského národného divadla a o štyri roky neskôr sa stal sólistom Štátnej opery v Banskej Bystrici.

V januári 2004 debutoval v Opere SND v Bratislave vo Verdiho Nabuccovi ako Zachariáš a od januára 2007 sa stal jej sólistom. V súčasnosti pôsobí ako umelec na voľnej nohe. Postupne stvárnil Collina v Bohéme, Vodníka v Rusalke, Zachariáša v Nabuccovi, Ferranda v Trubadúrovi, sugestívne zapôsobil ako Pimen a Boris Godunov, Sarastro v Čarovnej flaute, Mefisto vo Faustovi, Filip II. a Veľký inkvizítor v Donovi Carlosovi, Kecal v Predanej neveste, Lindorf v Hoffmannových poviedkach… Na javisku, s bezproblémovým javiskovým pohybom a stvárnením, sa prehlboval zvlášť vo vnútornom prežívaní rolí svojím veľkým, sugestívnym basom.

Jozef Benci často hosťuje v Budapeštianskej národnej opere i v pražskom Národnom divadle, ako aj na koncertoch v Čechách a v Nemecku. R. 2011 spieval pod taktovkou Jiřího Bělohlávka Kecala v koncertnom predvedení Predanej nevesty v Barbican Hall v Londýne s BBC Symphony Orchestra. S týmto dirigentom o rok neskôr nahral pre BBC Purkrabího v realizácii Dvořákovho Jakobína. Hosťoval ako spevák vo väčšine európskych krajín, ale aj v Číne a Japonsku.

Jozef Benci, foto: Martin Kubica

Zvlášť významné je Benciho spoluúčinkovanie so slávnou koloratúrnou sopranistkou Editou Gruberovou na koncertoch v Bratislave, Budapešti a Zürichu (Don Alfonso z Donizettiho Lucrezie Borgie, koncertne predvedenej s Editou Gruberovou na javisku historickej budovy SND počas Bratislavských hudobných slávností 2011, následne predvedenie tejto opery v Budapešti; s Editou Gruberovou účinkoval r. 2011 aj v Dóme sv. Martina na koncerte so Slovenským filharmonickým zborom a organistkou Bernadettou Šuňavskou. So slávnou koloratúrnou sopranistkou sa umelecky stretol aj v košickom Dome umenia na koncertnom uvedení Donizettiho Anny Boleny r. 2013 a na pódiu Tonhalle v Zürichu.

Spolupracoval tiež s Petrom Dvorský, Sergejom Kopčákom, Gabrielou Beňačkovou a ďalšími svetoznámymi slovenskými sólistami. Z dirigentov ho pozvali do svojich koncertov Jiří Bělohlávek, Libor Pešek, Jakub Hrůša, Tomáš Netopil, Oliver Dohnányi, významné bolo koncertné vystúpenie pod taktovkou Nella Santiho v sóle vo Verdiho Rekviem r. 2012 na javisku Opery SND.

V rámci festivalu Dvořákova Praha spieval Benci r. 2018 Pustovníka Ivana v Dvořákovom oratóriu Svatá Ludmila s Českou filharmóniou pod taktovkou Jakuba Hrůšu a 19. septembra 2019 v pražskom Rudolfíne Uhlíře Matěja v novodobej premiére Dvořákovej opery Král a uhlíř (koncertné predvedenie) pod taktovkou Tomáša Braunera, so Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu a Pražským filharmonickým zborom. V septembri t. r. mal Jozef Benci vo Viedni koncertné vystúpenie v Musikvereine s basovým partom Dvořákovho Rekviem, a v Prahe bol sólistom v Beethovenovej Missa solemnis. Výpočet Benciho koncertných vystúpení zahrňuje nielen domáce a české pódiá, ale aj zahraničie: Luxembursko, Francúzsko, Rumunsko, Taliansko, Rakúsko, Poľsko, Nemecko, Brazíliu, Čínu a Japonsko.

Vo svete existuje množstvo nahrávok ruských romancí, ktoré lákajú poslucháčov svojou hudobnou lyrikou a krásnymi melódiami v rýdzo romantickom duchu. Skladatelia dokázali do týchto vyznaní vložiť veľa emócií tzv. širokej „ruskej duše“. Benci si vybral z množstva existujúcich romanci celkovo dvanásť, ktoré sú dramaturgicky zostavené nie podľa nejakých kontrastných nálad, ale autorských celkov. V podstate sú však všetky romance nostalgické, s rozjímaním, introvertnou dramatickosťou, smútkom z partnerských rozchodov. Basista tieto nálady veľmi jemne diferencoval a svojím podaním prehĺbil. Iba jedna romanca – Uletela ptašečka (od A. Ľ, Gurilyova) – má pohyblivý, zdanlivo žartovný charakter, no pri zahĺbení sa do jej obsahu poslucháč odrazu zistí, že ide skôr o úškrn (nie úsmev) a to nad faktom, že život „odnáša“ mladosť ako vtáčik, odlietajúci do ďalekých krajín.

Jozef Benci, bass; Jana Nagy-Juhász

Cyklus spevák finalizuje Musorgského Piesňami a tancami smrti. Tento samostatný opus ťažko nazvať romancami, skôr sú to minidrámy, spojené jedinou témou – smrťou v rôznych situáciách. Geniálny Musorgského cyklus Benci predniesol ukážkovo napríklad 25. januára 2015 na koncerte k svojej štyridsiatke v bratislavskom Mirbachovom paláci. V cykle na slová Arsenija Arkadieviča Goleniščeva-Kutuzova vrcholí Benciho operný zmysel pre drámu a jej dynamicky i vokálne variabilné odtiene (Uspávanka smrti, Serenáda, Trepak, Vojvodca), čo som podrobne zhodnotila aj v samostatnej recenzii po koncerte (TU…). Na nahrávke sa význam a obsah jednotlivých piesní Musorgského cyklu akoby ešte prehĺbil – zrejme s umeleckým a ľudským dozrievaním speváka.

Na spomínanom koncerte v Mirbachovom paláci zazneli aj intímne, väčšinou ľúbostné romance M. I. Glinku, P. I. Čajkovského, C. A. Kjuja, A. S. Dargomyžského, A. Ľ. Gurilyova, A. G. Rubinštejna či S. V. Rachmaninova. V nich sa široký, „ruský“ bas Benciho stlmí do jemných vokálnych línií, aby vyzdvihol salónno-lyrickú strunu ľúbostných rozlúčok (na spôsob vyznaní – quasi mužských „listov Tatiany“), ale aj prírodných, snových a nočných nálad.

Album Supraphonu ponúka z repertoáru ruských romancí Jozefa Benciho 12 známych, aj menej frekventovaných piesní M. I. Glinku (Somnenije, Ne iskušaj menja, K Molli, Ne govori, što serdcu boľno), P. I.Čajkovského (Ne sprašivaj, Nam zviozdy krotkie sijali, Na son griaduščij, Noč), B. S. Šeremeteva (Ja Vás ľubil), A. Ľ. Guriľova (Uletela ptašečka), A. S. Dargomyžského (Ja pomniu globojka) a C. A. Kjuja (Carskoseľskaja statuja).

Bohatstvo citov, ukrytých v týchto salónnych hudobných obrazoch 19. storočia, precítil Jozef Benci do najjemnejších detailov, bez technických problémov, obsahovo idúc výrazom verš po verši, so širokým formovým nadhľadom nad celkom (v rozjímaní o velebnosti noci v Čajkovského romanci Noč, alebo s intímnosťou modlitby v piesni Na son griaduščij od toho istého autora). Hlas basistu pritom znie v celej nahrávke v súlade s jedinečným klavírnym partom Jany Nagy-Juhászovej. Viaceré romance majú dlhší, pianisticky náročný, alebo ozdobný úvod, ktorý predznamenáva náladu rôznych hudobných a literárnych textov. (Možno sa o nich veľa dozvedieť v texte Vlasty Reittererovej i v jej básnických prekladoch do češtiny).

Umelecká súhra oboch interpretov vytvára z romancí a Musorgského piesní o smrti na jednej strane intímny – v druhom prípade dramatický zážitok. Je to skvelý príspevok do piesňovej interpretácie slovenských umelcov.

Autor: Terézia Ursínyová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár