Od 25. do 29. júna 2023 sa v Bratislave uskutoční 47. ročník Gitarového festivalu J. K. Mertza, ktorý ponúkne pestrý program v podobe piatich koncertov a mnohých sprievodných podujatí. S hosťami festivalu – gréckym gitaristom Costasom Cotsiolisom a Talianom Albertom Mesircom, sme sa zhovárali na viaceré, nielen gitarové témy.
(PR článok, Spoločnosť J. K. Mertza, o.z.)
Costas Cotsiolis: Umelcovi dáva charakter život sám
Costas Cotsiolis koncertoval po celom svete a je považovaný za jedného z najväčších gitaristov 20. storočia a súčasnosti. Svoju kariéru začal roku 1972 ako pätnásťročný. Hráva vo svetoznámych koncertných sálach ako Grand Auditorium Radio France, Concertgebouw Amsterdam, Concert Hall BBC, Palais de Beaux Arts Bruxelles, Palais de Congres de Paris, Filharmónia Sankt Peterburg a v iných.
Spolupracoval s mnohými orchestrami (RTBF Bruxelles, BBC Concert Orchestra, Frankfurt Radio Symphony, „Toscanini“ Pomeriggi musicali…) a na javisku sa stretol s mnohými významnými umelcami ako Astor Piazzolla, Mikis Theodorakis, John Williams, Jean-Jaques Kantorow, Stanley Jordan a ďalší. Svoje diela mu venovali mnohí skladatelia (Leo Brouwer, Sérgio Assad, Ernesto Cordero…) a viedol majstrovské kurzy na univerzitách ako Mozarteum University Salzburg, Hudobná akadémia Franza Liszta Budapešť, Pekinské hlavné hudobné konzervatórium, Manhattan School of Music N.Y. a .i.
Hral na takmer všetkých gitarových festivaloch sveta, vrátane Ostrihomu, Liège, Havany, Córdoby, Koblenzu, Iserlohnu, GFA atď. Nahrával CD albumy pre značky Sony, EMI Classics a GHA (ocenenie Echo Classic). www.costascotsiolis.com
Na Gitarovom festivale J. K. Mertza ste hosťovali už šesťkrát. Ako si spomínate na svoje prvé koncerty v Bratislave?
Moje prvé hosťovanie v Bratislave bolo v roku 1979 a spomienky sa viažu na Jozefa Zsapku, zakladateľa a dlhoročného riaditeľa festivalu. Stretli sme sa v roku 1977 na festivale v maďarskom Eszterghome, kde sme sa spriatelili a pozval ma na svoj festival do Bratislavy. Jozef bol už vtedy známym sólistom, mal na konte mnohé nahrávky (sólové i s orchestrami) a patril ku gitarovým hviezdam vtedajšej doby.
Ako vnímate bratislavský gitarový festival dnes?
Festival som navštívil v rôznych jeho fázach (1979, 1982, 1983, 1998, 2005, 2015, pozn. red.). Okrem sólových recitálov som účinkoval ako sólista s orchestrom, či sláčikovým kvartetom. Podujatie sa stále rozvíja a napreduje, hosťujú na ňom významní umelci ako Leo Brouwer, bratia Assadovci a mnohí iní. Je dôležité, že stále dáva priestor aj mladej generácii. Neraz aj hráčom, ktorých som poznal, keď boli ešte deťmi a viacerých som neskôr učil na majstrovských kurzoch. S mnohými z nich sa veľmi rád stretávam na vašom festivale.
Ste jeden z najvýznamnejších hráčov gitarovej histórie a koncertujete od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Okrem toho ste riaditeľom festivalu vo Volose a Aténach od roku 1978. Ako v kontexte takej dlhej doby vidíte svet klasickej gitary? Kam smeruje?
Dotkol by som sa najmä hráčov klasickej gitary. Sú na tom veľmi dobre, čo sa týka technickej stránky hry. Technická úroveň, ktorá bola pred tridsiatimi rokmi výnimočná sa dnes stala štandardom. Mladí hráči po celom svete majú technické dispozície, aké pred tým neexistovali, čo ma veľmi teší.
Čo mi však niekedy chýba, je osobitosť, najmä po stránke zvuku, muzikality, či hudobného názoru. Ak ste, pred 30 rokmi, počúvali koncerty a nahrávky gitaristov ako Johna Wiliamsa, bratov Assadovcov, Manuela Barrueca a iných, ihneď ste rozpoznali ich osobnosť. Dnes sa vám to často nestane. Súčasní hráči by mali viac pestovať svoj vlastný život, spôsob prežívania, či konfrontovať sa s problémami sveta. To dodá charakter ich interpretácii, dopomôže k osobitosti každého z nich. Myslím, že na tomto by mali pracovať, pretože charakter umelcovi dáva život sám. Samozrejme, svet je dnes iný ako pred tridsiatimi rokmi, nastáva veľa zmien. Mladí hráči by mali na to reagovať a nachádzať vlastný osobnostný charakter.
Leo Brouwer o vás povedal, že ste „jeden z najlepších interpretov jeho hudby…, resp. zrejme najlepší.“. Vice versa, aký je váš pohľad na jeho hudbu?
Leo predstavuje prepojenie medzi minulosťou a súčasnosťou. Bol skladateľom už od svojich dvadsiatich rokov a píše hudbu dodnes, keď má 84 rokov. Znamená to šesťdesiat rokov intenzívnej tvorby. Jeho životná skúsenosť zahŕňa všetky životné okolnosti. V jeho hudbe môžete nájsť všetky nálady sveta za celý tento dlhý čas. Zahŕňa rôznorodý hudobný jazyk – moderný, minimalistický, neoklasický, romantický a iné. Brouwer je mimoriadnou osobnosťou histórie nášho nástroja. A gitaristi si to možno neuvedomujú. Som veľmi šťastný, že som jeho blízkym priateľom, že som mohol porozumieť jeho hudbe, azda viac ako mnohí iní.
Predstavte, prosím, čitateľom Opera Slovakia, aká hudba zaznie na vašom koncerte, v nedeľu 25. júna 2023 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca...
Program koncertu bude hudba mojich troch priateľov. Mikis Theodorakis mi bol blízkym človekom, ktorý nás už žiaľ opustil. S Leom Brouwerom nás viaže dlhoročné priateľstvo a vždy som rád, keď sa môžeme stretnúť a podobne je to aj s Carlom Domeniconim, ktorý už desaťročia tvorí pre gitaru. Všetkých skladateľov spája, že boli a sú mimoriadne kultivovaní a najmä úplne slobodní ľudia. V myslení, v názoroch, v rozprávaní a v komponovaní.
To platí aj pre hudbu The Beatles. Brouwerove spracovanie ich hudby je v skutku čarovné. Teda môj koncert by mohol mať podtitul „s malou pomocou od mojich priateľov“. Teším sa tiež na spoluprácu s vynikajúcim Bratislavským gitarovým kvartetom, ktorého členov poznám už desiatky rokov, od ich mladosti. Sú to pre mňa krásne momenty. (viac o programe koncertu si prečítate TU…)
Alberto Mesirca – Mertz je pre nás gitaristov úžasným darom
Alberto Mesirca je talianskym gitaristom, ktorý si napriek svojmu mladému veku vyslúžil mimoriadne uznanie vo svete. Absolvoval stovky koncertov, spolupracoval s vynikajúcimi hudobníkmi (Dimitri Ashkenazy, Vladimir Mendelssohn, Martin Rummel, Daniel Rowland, Domenico Nordio, Marco de Santi, András Adorján, Peter a Jonas Gigerovci, Mirko Satto, sláčikové kvartetá Enesco, Ardeo, Acies, Quartetto d’Archi di Venezia, ChamberJam Europe a Ex Novo Ensemble).
Jeho aktivity zdobí aj spolupráca s Hopkinsonom Smithom, Dušanom Bogdanovićom a prednáša a vedie majstrovské kurzy na Univerzite Auckland, pre Guitar Foundation of America Convention, Festival komornej hudby Kuhmo, Nadáciu Stradivari, Sliezsku gitarovú jeseň v Tychách, Festival Classique v Haagu, Beethovenov Festival v Melbourne atď.
Hráva v sálach ako Concertgebouw (Amsterdam), Teatro La Fenice (Benátky), Teatro Regio (Parma), Auditori Nacional (Valencia), Kunsthalle Wien a v talianskych kultúrnych inštitútoch v Paríži, Osle, Helsinkách, Stockholme či Barcelone. Jeho nahrávka hudby Frantza Casseusa získala nomináciu na Najlepšiu sólovú nahrávku na Grammy Awards v Los Angeles, 2012 a CD British Guitar Music (Paladino Music OG, 2013) získalo ocenenie „Zlatá gitara“ ako najlepšia nahrávka roka. www.albertomesirca.com
Bratislavské publikum pozná vaše umenie vďaka viacerým koncertom, ktoré ste tu absolvovali. Spomíname si na koncert so sopranistkou Rominou Basso, na Piazzollovský program so súborom Marcela Nisinmana alebo na duo s huslistom Danielom Rowlandom. Ako vnímate hudobnú scénu nášho mesta a jej publikum?
Bratislavu som vždy vnímal ako úžasne živé, aktívne a umelecky zamerané mesto. Publikum je veľmi srdečné a kultivované, pozorné a otvorené aj hudobným experimentom, ktoré nepotešia len uši, ale repertoárovo prekračujú zaužívané klišé. Som naozaj rád a poctený, že sa môžem zúčastniť na tomto naozaj prestížnom festivale, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie pre gitaru v celej Európe.
K hudobnej histórii Bratislavy patrí skladateľ a gitarista Joseph Kaspar Mertz. V meste sa narodil, vyštudoval a pôsobil tu niekoľko desaťročí. Vnímame ho ako významnú osobnosť gitarového romantizmu a súčasť hudobného života mesta toho obdobia. Ako je vnímaný v Taliansku, ako jeho umenie vidíte vy?
Mertz je pre nás gitaristov úžasným darom a myslím si, že by sme si mali vážiť skvosty, ktoré venoval nášmu nástroju. Jednoducho ho milujem a nedávno som mal možnosť hrať Fantáziu na Belliniho témy (opera I Montecchi e I Capuleti) podobnú tým od Giulia Regondiho. Je možno najviac „klavírnym“ spomedzi gitarových skladateľov, napriek tomu píše pre gitaru dokonale idiomatickým spôsobom. Jeho Bardenklänge sú jedným z najdôležitejších korpusov, ktoré máme to šťastie hrať a jeho vkus pre atmosféru, veľmi blízku gotickým témam a Lisztovi, ukazuje na jeho intelektuálnu hĺbku: skutočný génius medzi gitaristami.
Váš sólový repertoár na festivalom koncerte 28. júna v Koncertnej sieni Klarisky prevedie poslucháča talianskou hudbou niekoľkých storočí – od Francesca da Milana až po Claudia Ambrosiniho. Je tento repertoár jednou z vašich osobných priorít?
Vždy som premýšľal, čo by som mohol hrať, snažiac sa priniesť niečo, čo patrí do mojej hudobnej DNA ako Taliana, nájsť odkaz na všetky epochy – od zložitej polyfónie renesancie, cez extravagantného barokového génia, operné belcanto a napokon až po nové vízie niektorých z najzaujímavejších súčasných skladateľov, ktoré naša krajina mala.
Bratislavské publikum sa môže tešiť aj na duo s violončelistom Jozefom Luptákom, s ktorým predvediete skvosty violončelovej literatúry, Schubertovu Sonátu Arpeggione, či čarovné španielske piesne Manuela de Fallu. Ako sa začala vaša spolupráca s naším popredným violončelistom?
Ak si dobre pamätám, tak som sa s veľkým priateľom a vynikajúcim violončelistom Jozefom zoznámil v Kuhme, počas festivalu komornej hudby vo Fínsku. Tento festival viedol náš skvelý mentor Vladimír Mendelssohn, hudobný génius a človek, ktorý mal schopnosť spájať ľudí z celého sveta. S Jozefom sme okamžite nadviazali nádherné spojenie a mal som to šťastie a česť s ním mnohokrát hrať. Som veľmi rád, že pri tejto príležitosti opäť koncertujeme spolu! (viac o programe koncertu si prečítate TU…)
Prečítajte si tiež:
V Bratislave sa uskutoční 47. Gitarový festival J. K. Mertza
47. Gitarový festival J. K. Mertza ponúkne v termíne od 25. do 29. júna 2023 koncerty umelcov z Francúzska, Grécka, Talianska, Slovenska, Španielska a Venezuely. Zaznie predovšetkým hudba klasickej gitary, no na svoje si prídu aj milovníci pôvodnej hudby Latinskej Ameriky. Okrem koncertov v priestoroch historického centra Bratislavy, ako sú Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca a Koncertná sieň Klarisky, sú súčasťou festivalu aj majstrovské kurzy a semináre pre odbornú verejnosť, pedagógov a študentov umeleckých škôl v priestoroch ZUŠ Júliusa Kowalského a podvečerné koncerty vo vynovenej Záhrade Domu Albrechtovcov na Kapitulskej ulici. Podujatie je súčasťou bratislavského mestského festivalu Kultúrne leto 2023. Viac informácií a celý program nájdete na webstránke www.jkmertz.com
Rozprával sa: Martin Krajčo
PR článok, text: Martin Krajčo
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.