S Jánom Slávikom o jubilujúcom Moyzesovom kvartete

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na jeseň tohto roku Moyzesovo kvarteto oslávilo 45. výročie od svojho vzniku. S jedným zo zakladateľov telesa, Jánom Slávikom, sme sa rozprávali nielen o ich začiatkoch a ľuďoch, ktorí Moyzesovo kvarteto ovplyvnili, ale aj o významných medzníkoch a úspechoch telesa. Porovnali sme aj koncertný život v časoch minulých a dnes.

Moyzesovo kvarteto je jedným z najvýznamnejších komorným zoskupení na Slovensku. V rokoch 1986 – 2005 patrilo k umeleckým súborom Slovenskej filharmónie, dnes je formáciou na voľnej nohe. Klasickú hudbu uvádza na domácich koncertných pódiách a reprezentuje Slovensko v zahraničí. Repertoár telesa zahŕňa všetky štýlové obdobia, vrátane tvorby súčasných slovenských autorov, z ktorých mnohí skladby kvartetu priamo dedikovali. Moyzesovo kvarteto nahralo i hudbu k niekoľkým slovenským filmom.

Na svojom konte má bohatú diskografiu a viacero domácich i medzinárodných ocenení. Moyzesovmu kvartetu bola, okrem iného, udelená cena Frica Kafendu a zároveň cena kritiky, Cena Nadácie Tatra banky či Cena ministra kultúry SR. Od roku 2006 bolo hudobné teleso komorným súborom mesta Modra a od roku 2008 sa stalo komorným súborom mesta Skalica.

Pred 45 rokmi ste spoluzakladali Moyzesovo kvarteto. Prečo ste sa ho rozhodli založiť?

Ako malý chlapec som chodil s huslistom Stanom Muchom na hudobnú školu, vtedajšiu Ľudovú školu umenia na Súťažnej ulici v Bratislave. Už ako 10-roční sme spolu hrali v klavírnom triu. Tam vznikli zárodky nášho vzťahu ku komornej hudbe. Pán učiteľ a zároveň skladateľ Juraj Tandler nám už vtedy písal skladby na rôzne hudobné súťaže. Potom sme prišli na konzervatórium a túžba hrať spolu u nás zostala. Náš záujem o komornú hudbu si všimol profesor Albín Vrteľ, ktorý učil Stana hrať na husliach. Na jeho podnet sme sa rozhodli založiť si sláčikové kvarteto.

Sláčikové kvarteto bratislavského konzervatória (neskôr od roku 1981 Moyzesovo kvarteto) pred Mirbachovým palácom v roku 1977, Stanislav Mucha, Vojtech Magyar, Ján Slávik, Alexander Lakatoš, foto: janslavik.sk

Ktorí ľudia stáli za vznikom tejto komornej formácie?

Stano Mucha ako prvý huslista a ja ako violončelista študujúci u profesora Večerného. Profesor Vrteľ k nám pridružil druhého huslistu Vojtecha Magyara a jeho brata violistu Františka Magyara. V tomto obsadení sme začínali. Boli to začiatky spontánneho muzicírovania. Zobrali sme si nejaké kvartetové noty a len tak z radosti sme si ich celé prehrali. Po roku prišiel nový violista Šani Lakatoš a po štyroch rokoch druhý huslista Ferko Török. V tomto zložení kvarteto účinkovalo takmer 40 rokov. Zažilo svoje najtvorivejšie obdobie. Po štyridsiatich rokoch nastúpil po Stanovi Muchovi na miesto primária Jožko Horváth. Udialo sa to na koncerte v Pálffyho paláci v decembri roku 2015, kde prvé dve časti Ravelovho sláčikového kvarteta zahral Stano a posledné dve Jožko.

V akom období vznikalo Moyzesovo kvarteto? Priali mu časy jeho vzniku?

Myslím si, že áno. Všetci sme s radosťou prijímali rady profesora Vrteľa, ktorý do nás vštepoval veľkú lásku ku kvartetu. Vedenie školy tiež oceňovalo, že má perspektívne teleso a patrične to aj využívalo pri rôznych spoločenských príležitostiach. Zúčastňovali sme sa mnohých súťaží, (z ktorých sme viaceré vyhrali) ako aj reprezentačných zájazdov. Veď už ako konzervatoristi sme boli dvakrát na medzinárodnom stretnutí mladých hudobníkov v Bayreuthe. Tam sme hrali v orchestri a absolvovali aj interpretačný kurz s renomovaným violončelistom z Tel Aviv kvarteta – Usi Wieselom. To boli naše prvé kontakty s veľkým hudobným svetom.

Moyzesovo kvarteto s Alexandrom Moyzesom a prof. Tiborom Gašparkom. Foto: janslavik.sk

Prečo Moyzesovo kvarteto nesie názov po známom slovenskom skladateľovi, predstaviteľovi slovenskej moderny?

Pôvodne sme boli Sláčikové kvarteto bratislavského konzervatória. V roku 1979 sme sa premenovali na Muchovo kvarteto, podľa nášho primária. V roku 1981, keď sme vyhrali prvú cenu na celoštátnej súťaži sláčikových kvartet ,,Beethovenov Hradec” v Hradci nad Moravicí, sme boli Zväzom slovenských skladateľov oslovení, či by sme nechceli prijať meno Alexandra Moyzesa. Bolo to na podnet pani Terézie Ursínyovej. Súhlasili sme a odvtedy sme reprezentovali našu hudbu doma i vo svete pod jeho menom. Alexander Moyzes sa počas našej návštevy u neho obával, či vydržíme spolu aspoň zopár rokov. Dnes by sa našej 45-ročnej existencii určite potešil.

Moyzesovo kvarteto má široký repertoár. Ako by ste opísali formovanie repertoáru telesa počas jeho 45-ročnej histórie?

V začiatkoch to bolo najmä zvládnutie repertoáru z obdobia klasicizmu. Úplnou samozrejmosťou bolo aj študovanie skladieb slovenských skladateľov. Veľakrát výber skladieb predurčovali aj podmienky na súťažiach. Rád si spomínam na kompletné prevedenie sláčikových kvartet Ludwiga van Beethovena počas nášho pôsobenia v Slovenskej filharmónii. Náš repertoár obsahuje vyše tristo skladieb svetovej tvorby a od slovenských autorov sme zahrali viac ako 200 skladieb.

Moyzesovo kvarteto s prof. Albínom Vrteľom v Mirbachovom paláci, foto: súkr. archív J. Slávika

Zrejme netreba hovoriť, že svetového repertoáru je veľké množstvo. Ako je to so slovenským repertoárom pre vaše hudobné zoskupenie?

Ako som už spomínal, skladby slovenských skladateľov sme začali študovať hneď od začiatku vzniku kvarteta. Na prvých súťažiach to boli skladby Miloslava Kořínka a Ota Ferenzyho. Najdlhodobejšiu spoluprácu sme mali s Iljom Zeljenkom a Lackom Kupkovičom. Alexander Moyzes nám venoval svoje posledné štvrté sláčikové kvarteto s poetickým názvom „Venované kvartetu môjho mena”. Skutočne je málo slovenských skladateľov, ktorých sme nehrali. Mnohí nám skladby priamo dedikovali (A. Moyzes, I. Zeljenka, L. Kupkovič, J. Malovec, V. Godár, E. Krák, P. Martinček,…)

Od roku 1975 ste absolvovali tisícky koncertov takmer po celom svete. Koncertovali ste aj na nezvyčajných miestach, alebo na exkluzívnych podujatiach?

Nezabudnuteľné sú koncerty na veľkých svetových pódiách, či už to boli samostatné recitály napr. v Gewandhause v Lipsku, Schauspielhause v Berlíne, v Merkin Hall v New Yorku, vo Walter Hall v Toronte, so španielskym gitaristom v Teatro Real v Madride, s japonským fagotistom v Musikvereine vo Viedni… S radosťou si spomínam i na nezvyčajné miesta, či už to bol koncert pre amerických vojakov v Casablance v Maroku (tam sme hrali premiéru prvého sláčikového kvarteta, ktoré napísal marocký skladateľ Abdelvahab Agumi: Caravana en el desierto), pre študentov na rybárskej lodi na Faerských ostrovoch, pre tisíc robotníkov v Pchjongjangu v Severnej Kórei…

Moyzesovo kvarteto na koncerte v Sarajeve, foto: súkr. archív Jána Slávika

To, že ste si získali uznanie, nie je samozrejmosťou. Bežný milovník klasickej hudby príde na koncert, poďakuje umelcom potleskom a ide domov s umeleckým zážitkom. Život hudobného telesa si ale vyžaduje okrem výsledného koncertu aj množstvo rôznych aktivít. Predstavte našim čitateľom čo všetko stojí za úspechom Moyzesovho kvarteta.

Za úspechom kvarteta určite stojí dlhoročná poctivá práca a nevyhnutnosť dobrej komunikácie medzi všetkými členmi komorného zoskupenia. Pri mnohoročnom účinkovaní na pódiách vám musí priať aj zdravie. A to nie len fyzické, ale aj to psychické. Bez oboch je ťažké dlhodobo hrávať na pódiu.

Účasť na súťažiach veľmi dobre profiluje vývoj telesa a rozširuje jeho repertoár. Hudobníci sa navzájom spoznávajú a svojimi výkonmi sa určite aj inšpirujú. Nielen úspechy, ale aj neúspechy nás posúvali stále ďalej. Napredovanie nášho telesa veľmi výraznou mierou ovplyvňovali aj možnosti nahrávania, či už do rozhlasu alebo na hudobné nosiče. Hra pred mikrofónom vám zabezpečuje nutnosť neustáleho sebazdokonaľovania. Mikrofón môže byť veľakrát najlepší pedagóg.

Samozrejme, interpret musí disponovať značnou mierou sebareflexie. Dosť dôležitú úlohu hralo aj rodinné zázemie, ktoré nám vytváralo priaznivé podmienky pre náš hudobný vývoj.

Bolo náročné presadiť sa v zahraničí, kde je silná konkurencia?

Výhodou bývalej spoločnej republiky Čechov a Slovákov bolo, že v Čechách sa nachádzalo nesmierne množstvo výborných sláčikových kvartet. Sami sme mali možnosť spolupracovať s pánom Sýkorom – sekundistom Janáčkovho kvarteta, a pánom Kohoutom – violončelistom Smetanovho kvarteta. Konkurencia v zahraničí bola síce silná, ale vzájomné, akoby súperenie s českými rovesníkmi, nám len prospievalo. Naše umelecké napredovanie podporovali stretnutia s významnými hudobníkmi u nás v Bratislave. Tak sme mali napríklad hodiny s členmi svetoznámeho nemeckého Melos kvarteta, ako aj nezabudnuteľné umelecké stretnutie s Gidonom Kremerom vo Veľkej sále Reduty, kde nám odhaľoval najvyššie princípy hudobnej interpretácie.

Moyzesovo kvarteto vo Viedni. Foto: janslavik.sk

Ktoré významné medzníky tvorili 45 rokov Moyzesovho kvarteta?

Myslím, že ich bolo viac. Vždy sme sa snažili podriadiť individuálne záujmy spoločnému cieľu. Mali sme šťastie aj na výborných pedagógov. Najmä profesori Samohyl a Pichler vo Viedni nám dali obrovskú školu s veľkou tradíciou na jednej strane a vrcholnou interpretačnou praxou na strane druhej. To bol študijný medzník.

Tie ostatné medzníky sa týkali spomínaných spoločných cieľov. Boli sme spolu na VŠMU, neskôr štipendistami Hudobného fondu. Spolu sme absolvovali vojenskú prezenčnú službu vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave, počas ktorej sme odohrali desiatky koncertov po celom Československu. Od roku 1986 sme boli vďaka priaznivým okolnostiam 20 rokov telesom v Slovenskej filharmónii. Dva roky sme pôsobili pri meste Modra, a od roku 2008 sme komorným súborom mesta Skalica.

Určite aj výmena primária v roku 2015 je veľkým medzníkom v živote telesa. S odstupom rokov sa zdá, že to všetko išlo hladko, avšak bez spoločného zanietenia, úsilia a určite aj dávky šťastia by to vôbec nebolo možné.

Ako by ste porovnali koncertný život spred niekoľkých rokov a dnes?

Aby mali dnes hudobníci dostatočný počet koncertov, nečakajú na to, že im ich niekto ponúkne, ale v mnohých prípadoch sa chopia radšej sami iniciatívy a vytvoria si priestor pre svoje vlastné účinkovanie. Tak je to aj v prípade nášho kvarteta, ktoré organizuje hudobný život aj mimo hlavného mesta. Túto činnosť sme na začiatku našej kariéry pred 45 rokmi nemuseli vyvíjať. Stačilo, keď sme sa do pozornosti spoločnosti dostali svojimi umeleckými výkonmi. Nepamätám si, že by sme v poslednej dobe hrali po Slovensku šnúru šiestich koncertov. To bola voľakedy samozrejmosť. Keď dnes ideme do zahraničia, dokonca už pri troch koncertoch hovoríme, že je to turné. Vyznieva to trošku nostalgicky, ale doba je rozhodne iná, zameraná viac na schopnosti jednotlivca presadzovať sa.

Cena ministra kultúry SR za rok 2015, Moyzesovo kvarteto, foto: MK SR

Bohatá je aj diskografia Moyzesovo kvarteto, na svojom konte má už niekoľko desiatok albumov. Vyzerá to tak, že každý rok nahráte jeden album. Ktoré z nich považujete za kľúčové?

Ťažko sa mi vyberá, ktoré boli kľúčové. Skôr by som upriamil pozornosť na mimoriadne zaujímavé nahrávky. Boli to napr. CD s klarinetovými kvintetami Franza Schmidta, sláčikové kvartetá Jána Levoslava Bellu a Alexandra Grečaninova pre vydavateľstvo Naxos, sláčikové kvarteto a klavírne kvinteto Alexandra Albrechta pre vydavateľstvo Musica, sláčikové kvartetá brazílskych skladateľov Brauera a Crowla pre vydavateľstvo Paulus, gitarové kvintetá Bozzu, Tedesca a Brouwera pre vydavateľstvo Bayrische Rundfunk, sláčikové kvartetá Franza Schmidta pre vydavateľstvo Opus…

Veľmi si cením, že obnovené vydavateľstvo Opus vydalo aj dvoj-CD pôvodného Slovenského kvarteta a Moyzesovho kvarteta v edícii 100 základných albumov a interpretov. V posledných rokoch sme nahrali tri sláčikové kvartetá Johanna Nepomuka Hummela a taktiež tri sláčikové kvartetá Vladislava Šarišského.

Moyzesovo kvarteto pri nahrávaní, foto: FB MK

Pracujete na nejakej CD novinke?

40. výročie sme oslávili nahrávkou CD s dielami slovenských skladateľov (A. Moyzes, J. Cikker, D. Martinček, L. Burlas, R. Berger) pre Hudobný fond v Bratislave. 45. výročie oslávime podobne, ale s iným vydavateľstvom – Real Music House. Na pripravovanom CD budú diela A. Moyzesa, I. Zeljenku, R. Bergera, V. Godára a E. Kráka.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

www.moyzesquartet.sk

Na margo 45 ročného jubilea Moyzesovho kvarteta

Terézia Ursínyová, muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Článok o Moyzesovom kvartete – prostredníctvom rozhovoru v Opera Slovakia s jeho dlhoročným členom, popredným slovenským violončelistom, o. i. koncertným majstrom violončelovej skupiny Slovenskej filharmónie a vysokoškolským pedagógom na VŠMU – prof. Jánom Slávikom – výstižne a zaujímavo sleduje cestu nášho 45 ročného komorného telesa s medzinárodnou úrovňou a ohlasom. Teším sa, že rozhovor s Jankom Slávikom, ktorý je nielen členom Moyzesovho kvarteta, ale väčšinou aj jeho ,,hovorcom” a iniciátorom mnohých aktivít, vyšiel na reprezentatívnej úrovni, dokonca s mnohými zaujímavými foto dokumentmi.

Spomínam si na začiatky ,,moyzesovcov”, ktorí sa na mnohé zahraničné konkurzy a zájazdy dostávali pred viac ako 40-mi rokmi aj vďaka výberu niekdajšej odbornej poroty ZSS, ktorej predsedal prof. Miloš Jurkovič. Vždy som obdivovala na hre nášho prvoradého kvarteta, dlhé roky profesionálneho telesa Slovenskej filharmónie jeho profesionalitu a vytrvalosť – napriek nie vždy najpriaznivejším existenčným okolnostiam, ale aj zjednotenosť kvarteta individuálnych osobností v službe komornému hudobnému rozhovoru. Úctyhodnou v hre moyzesovcov – pri ich širokej programovej ponuke – je diferencovanosť a detailná znalosť podania rôznych štýlov, ale aj typické muzikantské nadšenie, ktoré cítiť v každej skladbe, fráze, notovom úseku.

Okrem Slovenskej filharmónie a Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu u nás azda niet také hudobné teleso, ktoré by uviedlo a nahralo (!) také desiatky skladieb našich autorov, nie raz dedikovaných a inšpirovaných kvalitou Moyzesovho kvarteta. A to nehovorím o interpretácii diel autorov európskej a svetovej literatúry – zvlášť kvartet Haydna, Beethovena, Janáčka, Šostakoviča a ďalších skladateľov, v ktorých Moyzesovo kvarteto podalo vždy svoj typický interpretačný odkaz. Dominuje v ňom precíznosť prečítania partitúry, obsahová hĺbka každého opusu, znalosť štýlu, vyrovnaný umelecký dialóg, v ktorom je v rovnováhe ušľachtilá výpoveď s neobyčajnou vnútornou energiou, takou typickou pre hru našich jubilantov.

Profesor Alexander Moyzes by bol na doterajšiu históriu a umeleckú cestu kvarteta určite pyšný. Ku gratulantom sa skromne pripájam ako dlhoročná poslucháčka a kritička, ktorá od začiatkov s radosťou sledovala koncerty Moyzesovho kvarteta, v hre ktorého ma vždy doslova strhla energia a nadšenie umelecky perfektných, psychicky odolných, ľudsky zrelých, pritom stále mladistvých umelcov – nech už hrali s dlhoročným primáriom Stankom Muchom, alebo s Jozefom Horváthom. Je to vynikajúce kvarteto európskej, ak nie svetovej úrovne.

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku