S jubilantom Jozefom Benedikom

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenský spevák a herec Jozef Benedik, bývalý dlhoročný sólista spevohry Divadla Nová scéna, oslavuje 6. júna okrúhle životné jubileum. Počas svojej umeleckej dráhy stvárnil množstvo postáv v operete i muzikáli a venoval sa aj populárnej hudbe. V rozhovore sa poohliadol za divadlom a prezradil čomu sa venuje dnes.

Jozef Benedik bol sólistom spevohry Novej scény v rokoch 1975 – 2002, neskôr v divadle hosťoval. Bol legendárnym Cyranom v muzikáli Cyrano z predmestia, Zobarom z muzikálu Cigáni idú do neba, Profesorom Higginsom z My fair lady, ale aj Danilom z operety Veselá vdova, Orfeom z Orfea v podsvetí, či Knieža Urbino z operety Noc v Benátkach a mnohých ďalších. Na konte má viacero albumov (dva z nich venoval tvorbe Gejzu Dusíka), účinkoval v rozhlase aj televízii, v dabingu a dlhé roky koncertoval.

V mene všetkých bývalých aj súčasných kolegov mu k okrúhlemu jubileu gratulujú aj generálna riaditeľka DNS Ingrid Fašiangová a umelecký riaditeľ divadla Karol Čálik:

„Vážený pán Benedik, milý náš Jojo,Dovoľ nám, aby sme ti k Tvojmu krásnemu životnému jubileu – 70 narodeninám – zaželali veľa, veľa zdravia, lásky, pohody, síl a úspechov nielen v umeleckom ale aj súkromnom živote. Úprimne Ti v mene všetkých zamestnancov Novej scény gratulujeme a ďakujeme za všetko, čo si pre dobré meno Novej scény urobil. Živijó, milý náš Jojo!“

M. Varga, P. Hammel: Cyrano z predmestia, Divadlo Nová scéna, 1977, Jozef Benedik (Cyrano), foto: Archív DNS

Čo vás priviedlo k divadlu?

V časoch, keď som bol školou povinné dieťa, okrem učenia ma bavilo hádam všetko. U nás doma som bol označovaný za rodinného klauna a okrem toho som veľmi rád spieval. Po ukončení základnej školy som išiel na strednú všeobecnovzdelávaciu školu (terajšie gymnázium) a po maturite som sa rozhodol ísť na Vysokú školu múzických umení, na odbor operný spev. V tom čase ešte na VŠMU neexistoval muzikálový odbor. Opera ma však „chytila“, milujem ju doteraz, aj keď som v začiatkoch mal pocit, že sa akosi na javisku potrebujem viac „vyblázniť“. Takže asi tá túžba „vyblázniť sa“ ma doviedla do hudobného divadla Nová scéna…

Priala v časoch vašich začiatkov doba divadelníctvu?

V čase, keď som mladý nastúpil do divadla som sa nezaoberal dobou, mal som to šťastie, že som išiel z roly do roly a svoju prácu som mal stále rád. Je pravda, že niektoré inscenácie neboli práve podľa nášho gusta, ale vnímali sme to ako akúsi daň dobe, ktorú sme žili. Pre nás bolo dôležité, že sme mali svojho diváka a plné divadlo.

Boli ste dlhoročným sólistom Divadla Nová scéna. Ako si spomínate na váš príchod do tohto umeleckého stánku?

Keďže som ešte nemal auto, prišiel som trolejbusom a to rovno na javisko do rozbehnutej inscenácie Červená karavána. Bola to síce maličká epizódna postava, ale keď som si uvedomil, že som v naozajstnom divadle a stojím na naozajstnom javisku, chvíľu mi trvalo si uvedomiť, že to, čo počujem je hlas šepkárky, ktorá mi našepkávala môj text. Od tej doby som za celé moje pôsobenie na Novej scéne šepkárku nepotreboval, lebo som dokonca vedel aj texty svojich kolegov.

E. Kálmán: Čardášová princezná, Divadlo Nová scéna, 1989, Jozef Benedik, Gréta Švercelová, foto: Archív DNS

Venovali ste sa populárnej hudbe, muzikálu ale aj operete. Čo z týchto umeleckých druhov vám je najbližšie?

Čo sa týka vtedajšej populárnej hudby, tak to bola pre mňa malina. Prísť do štúdia, nahrať pesničku, tak to nebolo ani zďaleka také vyčerpávajúce ako ktorékoľvek predstavenie. No, a predstavenia som rozlišoval podľa dĺžky prípravy hlasu kvôli náročnosti speváckeho partu. Môj vzťah k operete, muzikálu, k hudobnej komédii alebo hudobnej balade bol rovnaký. Tie predstavenia som mal jednoducho rád.

Ako umelec na Novej scéne ste museli byť všestranný. Okrem hereckej aj speváckej divadelnej práce v tých časoch vzniklo množstvo nahrávok, operetné melódie sa dostávali do širšieho povedomia, účinkovali ste v rozhlase. Ako ste to všetko zvládali?

Na túto otázku je ozaj jednoduchá odpoveď. Každá ponuka mimo divadelného javiska potešila, lebo bola pre mňa výzvou dokázať niečo viac a takéto výzvy som mal vždy rád. A ako som to zvládol? To, čo vás baví, vás až tak neunaví a mal som oveľa menej rokov ako teraz.

J. Strauss: Cigánsky barón, Divadlo Nová scéna, 1999, Jozef Benedik, foto: Archív DNS

Aké postavy ste radi stvárňovali?

Možno tie, pri ktorých som si nemusel obliecť frak…

Ako by ste porovnali prípravu a skúšobný proces divadelných inscenácii v časoch vašich začiatkov a dnes?

Keďže v súčasnosti nepracujem v divadle, tak mi je ťažko porovnávať prípravu inscenácií teraz. My sme boli jedna „parta“ – bolo jedno, či ste sólista, člen zboru alebo tanečník. Počas študijného procesu vládla normálna pracovná atmosféra. Teda bez napätia a zbytočných emócií. A po ťažkej skúške sme si spolu zašli na 2 deci vínka pozhovárať sa, ale nie o práci.

Ako ste vnímali zrušenie operety na Novej scéne?

Tak, toto by bolo na dlhé rozprávanie. Ja to zjednoduším. Skúsil by niekto zrušiť hudobné divadlo v Karlíne…

P. Abraham: Ples v hoteli Savoy. Divadlo Nová scéna, Jozef Benedik, foto: Archív DNS

S akými pocitmi sa poohliadate za svojim umeleckým pôsobením?

Na jednej strane som mal možnosť vytvoriť množstvo úžasných operetných, muzikálových a iných hudobno-dramatických postáv a na druhej strane som mal možnosť skúsiť ako chutí zostať bez práce, ktorú som mal rád a vložil do nej všetko.

Čomu sa v súčasnosti venujete? Ako trávite voľný čas?

Občas sa stane, že prebehnem popred mikrofón v dabingovom štúdiu, alebo v rozhlase, ale inak je toho voľna akosi priveľa. A na to som naozaj nebol zvyknutý. Našťastie mám rodinu a môžem sa jej venovať viac, ako bola zvyknutá ona, kým som bol v divadle.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

Jozef Benedik sa narodil 6. júna 1951 v Bratislave. So spievaním začal už v Detskom speváckom zbore Československého rozhlasu v Bratislave. Vyštudoval operný spev na Vysokej škole múzických umení. V sezóne 1974 – 1975 stážoval v Teatro Massimo v Palerme.

Jozef Benedik, foto: Archív DNS

Od roku 1975 do roku 2002 bol sólistom spevohry Novej scény, kde sa zakrátko zaradil medzi najobsadzovanejších protagonistov súboru. Stvárňoval predovšetkým postavy milovníkov a bonvivánov v klasickom operetnom repertoári. Bol Vojvoda z Urbinu (Noc v Benátkach, 1977), René (Gróf Luxemburg, 1978), Boleslav Baraňski (Poľská krv, 1977), Borinkay (Cigánsky barón, 1980), Orfeo (Orfeus v podsvetí, 1981), Edwin (Čardášová princezná, 1982). Ako hosť sa na javisko Novej scény vrátil v roku 2017 v operete Veselá vdova, kde stvárnil veľvyslanca Zetu.

Stvárňoval aj postavy v muzikáloch. Bol nezabudnuteľným Cyranom (Cyrano z predmestia, 1977), Jackom Gardnerom (Ohnivák, 1980), d´Artagnanom (Traja mušketieri, 1980), Albínom – Zaza (Klietka bláznov), Petrucciom (Pobozkaj ma Katarína), Jánom (Evanjelium o Márii).

Na konte má množstvo programov a vystúpení v Čs. rozhlase, televízii a koncertov. V roku 2000 vydal album Benedik spieva Dusíka, v roku 2003 mu vyšiel album Amore mia, Bambina mia s talianskymi hitmi, za ktorý získal platinovú platňu, v roku 2009 to bol album Innamorati opäť s talianskymi piesňami. (Zdroj: Encyklopédia dramatických umení Slovenska, wikipédia)

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár