S Petrom Štilichom o Eugenovi Suchoňovi

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
So spisovateľom a zaťom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa Petrom Štilichom, sme sa pri príležitosti tohtoročných dvoch jubileí Eugena Suchoňa (110 rokov od narodenia – 25. 9. 1908 a 25 rokov od smrti – 5. 8. 1993) rozprávali o spravovaní, bádaní či dokumentaristike stále živého Suchoňovho hudobného odkazu. Peter Štilicha taktiež hovorí o CD novinkách či rôznych iných publikáciách, o doposiaľ neuvedených Suchoňových dielach či o pripravovaných projektoch, ale aj o vnímaní hudby slovenských autorov vo všeobecnosti.

Spravujete dielo významného hudobného skladateľa, pedagóga a teoretika Eugena Suchoňa, ktorý bol zároveň aj jedným zo zakladateľov modernej slovenskej hudby. Čo všetko takáto zodpovedná činnosť obnáša?

Dajme to na pravú mieru: správcovstvo diela hudobného skladateľa je záležitosťou mojej manželky Danice, muzikologičky a dcéry prof. Eugena Suchoňa. Manželka je správcom otcovej pozostalosti aj po tom, ako odišla z Hudobného múzea SNM, kde pracovala ako kurátorka a vedúca odborných činností a zaslúžila sa o to, aby prvú časť fondu prof. Suchoňa nadobudlo múzeum v roku 1984. Je to objemom obrovská práca, veď samotný fond skladateľa má viac ako 12 tisíc jednotiek. Okrem toho vykonala veľmi záslužnú prácu okolo propagácie a vedeckého spracovania diela svojho otca. Spracovala a vydala otcovu spomienkovú knihu Podmanený svet (1981), ktorej druhé, doplnené vydanie Život plný hudby vyšlo roku 2005 a je beznádejne vypredané. V Hudobnom múzeu vydala publikáciu Krútňava vo svete (1993), roku 1988 pripravila výstavu na Bratislavskom hrade „Život a dielo“, v roku 1998 opäť na Bratislavskom hrade výstavu „Dvojportrét“ a k výstave pod názvom „Tvorca národnej opery“, ktorá sa konala v Harmincovej sieni SNM k skladateľovej Storočnici, pripravila rozsiahly katalóg diel Eugena Suchoňa v slovenskej a anglickej mutácii. Roku 2012 sme spoločne pripravili vydanie knihy Denník z notovej osnovy (Perfekt), ktorá je už takisto vypredaná. Je to všetko obrovské penzum práce, lebo Eugen Suchoň bol komplexnou osobnosťou: skladateľ, ktorý zásadne ovplyvnil všetky hudobné žánre, pedagóg, pôsobiaci v našich najrelevantnejších hudobných inštitúciách, teoretik, autor mnohých vedeckých publikácií a, prirodzene, zakladateľ a iniciátor mnohých umeleckých inštitúcií, organizátor a verejný činiteľ.

Denník z notovej osnovy, prezentácia knihy, 2012,
Peter Štilicha, Danica Štilichová, Tomáš Boroš,
foto: Ľudovít Vongrej

Ja osobne som sa zvlášť po odchode do dôchodku zameral na kompletizáciu hudobného diela Eugena Suchoňa, najmä pokiaľ ide o nahrávky. Ide mi o to, aby vznikali nové nahrávky a predstavili sa publiku v celosti podľa žánrov. Tak vzniklo vydanie predopusových diel skladateľa Rané skladby pre klavír (Hudobné centrum 2013), ale najmä Box4CD Eugen Suchoň, Klavírne dielo (Slávik Slovenska, o.z.) v interpretácii 13 príslušníkov novej klaviristickej generácie, ktoré okrem iného prináša aj tri svetové premiéry a kompletizuje celé Suchoňovo klavírne dielo. Na toto vydanie som nesmierne hrdý a chcem sa za jeho realizáciu zo srdca poďakovať všetkým zúčastneným umelcom: J. Palovičovej, Z. Biščákovej, Mayuko Kida Takine, P. Hollaender-Pogády, B. Šuňavskej, L. Fanzowitzovi, T. Nemcovi, M. Chudadovi, N. Danišovi, P. Šandorovi, J. Čižmarovičovi, A. Stráňavskému a E. Lennerovi. Hudobným režisérom bol skladateľ R. Pepucha a tvorcom odborného textu v booklete hudobný skladateľ a publicista Peter Zagar. Takýto výsledok prináša človeku radosť a nádej, že sa dielo zakladateľa slovenskej národnej hudby zachová pre budúce generácie.

Peter Štilicha a Peter Zagar,
foto: FB

V súčasnosti finalizujem v spolupráci s Hudobným fondom vydanie Suchoňových piesňových cyklov v interpretácii Pavla Bršlíka, Simony Houdy-Šaturovej, Terézie Kružliakovej, Gustáva Beláčka, Jozefa Benciho a Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu pod taktovkou Maria Košika. Je to pre mňa naša absolútne vrcholná garnitúra koncertných spevákov, ktorá po vyše tridsiatich rokoch vystriedala nahrávku rovnako geniálnej speváckej garnitúry: M. Blahušiaková, M. Hajóssyová, P. Dvorský a S. Kopčák! Do bookletu prispela svojím brilantným textom hudobná pedagogička a publicistka Dr. Alena Čierna. Obe nahrávky predstavíme v rámci Suchoňovho happeningu 8. novembra 2018 v DVORANE, koncertnej sieni VŠMU pod priliehavým názvom Komenského spisu Gentis felicitas (Šťastie národa). Účinkovať v ňom budú práve mnohí interpreti, ktorí sa zúčastnili na tvorbe oboch projektov! Moja práca zahŕňa nesmierne veľa logistickej činnosti a administratívy. Popri tom sa realizujem ako tvorca pri príprave doplnkových textov v bookletoch. A to už vôbec nehovorím o získavaní prostriedkov na projekty! Niečo sa podarí, niečo nie, človeka to však udržuje v strehu, v napätí, ale keď sa dostaví očakávaný výsledok, všetko ostatné ide bokom… Je však spolu s manželkou našou povinnosťou, zvlášť po tragickom kolapse OPUSU a ďalších hudobných inštitútov, starať sa o otcovo dielo, zviditeľňovať a poukazovať na jeho výnimočnosť pre slovenskú hudbu a spoločnosť.

Eugen Suchoň (1908 – 1993),
zdroj: TASR

Čo pre vás osobne taká zodpovedná činnosť znamená?

V súčasnosti obetujem tejto činnosti naozaj všetko. Je to viac ako zmysluplná aktivita a zavše si vyčítam, že som sa jej dostatočne nevenoval skôr! Napĺňa ma to uspokojením, že môžem byť priamo pri prameni čohosi neopakovateľného, že sa môžem doslova fyzicky dotýkať diela zakladateľskej osobnosti modernej slovenskej a európskej hudby. Je mi naozaj cťou, že touto svojou činnosťou môžem zachovávať a šíriť odkaz jedného z velikánov hudby pre budúce generácie.

Čo vás okrem rodinného puta spája s dielom a osobnosťou Eugena Suchoňa?

Z mimoumeleckých udalostí mi v súvislosti s Eugenom Suchoňom zostala jedna zvlášť živá spomienka. Môj o rok starší spolužiak zo strednej školy, vynikajúci pianista, s ktorým sme chodili spolu do Hudobnej školy, sa rozhodol ísť do Bratislavy na prijímacie skúšky na hudobnú vedu FiFUK. Keďže som o tejto možnosti trúfalo „poškuľoval“ aj ja, povedal som si, že ak ho príjmu, ničomu inému sa nebudem celý rok venovať, len prípravám na skúšky. Keď sa môj spolužiak vrátil z prijímacích pohovorov, priznal sa mi s niečím, čo ma poriadne vydesilo: „Posledné, čo nás na skúškach čakalo, bol pohovor s Eugenom Suchoňom! Stál som pred dverami jeho pracovne na Filozofickej fakulte UK, že zaklopem, ale keď som na nich uvidel menovku, roztriasli sa mi kolená, zvrtol som sa a zutekal… rovno na najbližší rýchlik domov!…“ Keď som si uvedomil, že niečo podobné sa môže stať aj mne, v okamihu sa rozplynul aj môj sen ísť do Bratislavy študovať hudobnú vedu! Po štyroch rokoch neskôr som počas prijímacích pohovorov na Filozofickú fakultu UK, kombináciu slovenčina-francúzština, uvidel na chodbe neprehliadnuteľne nádhernú, štíhlu blondínku, ktorá sa takisto uchádzala o prijatie. Okamžite som vyzvedal, kto to je? – Suchoňova dcéra!, dostalo sa mi odpovede. Ale to je už iná kapitola…

Čo z tvorby Eugena Suchoňa považujete vy osobne za výnimočné pri vašom bádaní v súvislosti s jeho dielom?

Suchoňovo dielo samotné je výnimočné tým, že naozaj ovplyvnilo všetky existujúce hudobné žánre. Ak si preštudujete jeho katalóg, nenájdete oblasť, do ktorej by nezasiahol svojím géniom, nech už ide o operu, symfonicko-vokálnu, komornú tvorbu, zborovú tvorbu, tvorbu pre deti a mládež, úpravy slovenských ľudových piesní alebo diela, ktoré vznikli na základe inšpirácie ľudovou piesňou. Je to rozsiahle spektrum! Trúfam si povedať, že tento záber nemá nijaký iný skladateľ na Slovensku! A to už vôbec nehovorím o spoločenských či pedagogických výzvach, ktoré sprevádzali jeho celý profesionálny život! Nezabudnime, pravda, ani na jeho významné hudobno-teoretické dielo, ktoré sa čoskoro objaví v kompletnej forme. Z tohto aspektu mi v súčasnosti ide predovšetkým o vytvorenie systematicky použiteľnej databázy nahrávok, ktoré sú dnes poväčšine roztrúsené, ale najmä staršie a nie vždy technicky vyhovujúce. Žiaľ, vinou neexistujúcej databázy nemá publikum dokonalý prehľad o Suchoňovej tvorbe! Presvedčil som sa o tom pri príprave a realizácii doterajšej produkcie, ktorú som mal česť realizovať. Pre mnohých mladých umelcov je Suchoň doslova „objavom“, čo najlepšie dokazuje napríklad nahrávka kompletného klavírneho diela. Výnimočné pritom je, že sme mali príležitosť vyniesť na svetlo sveta také Suchoňove unikáty, ako je klavírna verzia Serenády op. 5, najhranejšie dielo slovenského skladateľa vôbec (malo doteraz iba sláčikovú a dychovú verziu), Rapsodickú suitu vo verzii pre dva klavíry alebo Symfonickú fantáziu na BACH vo verzii pre organ, klavír a bicie nástroje, čo je už absolútna jedinečná nádhera!

Pracovný stôl, aktovka a palica Eugena Suchoňa v salóne vily Eugena Suchoňa v Bratislave,
foto: Ľudovít Vongrej

Ako je to s dielom Eugena Suchoňa v súčasnosti?

Pravdupovediac, je to rozporuplné. S prijímaním, interpretáciou diela Eugena Suchoňa je to podobné, ako v prípade nielen našich klasikov, ale aj súčasných skladateľov. Na druhej strane sme veľmi vďační, že aj v tejto situácii sa rodia zaujímavé projekty a príležitosti, väčšinou spojené s jubileami. Slovenská filharmónia napríklad pri príležitosti 110. výročia narodenia E. Suchoňa naštudovala Žalm zeme podkarpatskej a okrem Bratislavy ho predstavila aj na tohtoročnom záverečnom koncerte Pražskej jari (o koncerte sme písali TU…). Žalm zožal v Prahe zaslúžený úspech! Najmenej tri generácie Čechov si ho nemala možnosť naživo vypočuť! Sme zvlášť vďační Hudobnému fondu za ústretovosť vo vydávaní hudobného materiálu, ktorý doteraz nebol publikovaný a efektívne rozširuje repertoár Suchoňových skladieb, ako aj za podporu vydania skladateľových Piesňových cyklov! Hudobné centrum zasa vydáva kompletné, pozoruhodné teoretické dielo Eugena Suchoňa.

Zaujímavá je skutočnosť, že sa o Suchoňa začala zaujímať Ázia, Japonsko a najnovšie aj USA, kde sa chystá napríklad premiéra Žalmu zeme podkarpatskej. V spolupráci so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Speváckym zborom Technik, Speváckym zborom Lúčnice, Ad Una Corda, Speváckym zborom slovenských učiteľov a poprednými sólistami sa podarilo realizovať projekt uvedenia Suchoňových úprav slovenských ľudových piesní a diel inšpirovaných ľudovou piesňou. Výnimočný koncert SPEVY A SPIEVANKY je formátom, v ktorom sa prvýkrát v histórii stretnú tematicky príbuzné, časovo zoradené Suchoňove skladby, stretnú vedľa seba! 7. decembra vo veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu odznejú Slovenské ľudové piesne, Šesť slovenských ľudových piesní, Piesne z hôr, Spievanky, Tri slovenské ľudové piesne, Terchovské spevy, Kúcanské piesne… Po rokoch rokúcich si ich vypočuť naživo, bude naozaj niečo historicky neopakovateľné! Premiéru budú mať aj ďalšie skladby, ktoré sa podarilo objaviť a zrekonštruovať.

V repertoári Opery SND ostáva naďalej aspoň Krútňava. V spolupráci s Hudobnou a tanečnou fakultou VŠMU v Bratislave pripravujem pri príležitosti prezentácie CD Klavírne dielo a Piesňové cykly zaujímavý happening s interpretmi, ktorí sa na tvorbe týchto projektov podieľali. Uskutoční sa, ako som už spomínal, 8. novembra v koncertnej sieni VŠMU DVORANA o 18.00. Obecenstvo sa bude môcť navyše dostať aj k samotným cédečkám za bonusové ceny.

V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave (22. septembra) už odznel v interpretácii speváckeho zboru CANTUS a speváckeho zboru Technik STU spolu s vynikajúcimi sólistami očakávaný koncert venovaný 110. výročiu narodenia E. Suchoňa. Ikonický zbor O horách zaznel po dlhých rokoch v jedinečnej úprave Zdenka Mikulu pre miešaný zbor… podporený zaujímavou orchestrálnou inštrumentáciou Juraja Jartima. Ján Timčák zo Slovenskej filharmónie vykúzlil s klaviristkou Monikou Mockovčákovou bravúrnu husľovú Sonatínu! Zazneli Spievanky, ktoré pripomenuli začiatky slávnej éry SĽUKU. Všetko pod dohľadom zbormajstrov Petry Torkošovej a Juraja Jartima. Bol to ukážkový príklad, ako sa zo Suchoňovej tvorby dá zostaviť úplne dramaturgicky netradičný tvar a nech ho zostavíte akokoľvek „rôznorodo“, nemôžete sa pomýliť, lebo odvšadiaľ sa Suchoň vynorí vo svojej originálnej hudobnej identite. To je na jeho diele to krásne! Myslím, že tento trend sa bude ďalej rozvíjať a prinesie ešte zaujímavé pohľady.

Koncert v Zrkadlovej sieni Primac. paláca v Bratislave venovaný 110. výročiu narodenia E. Suchoňa,
zdroj: FB

Mimoriadne sa tešíme na 19. október 2018, keď Symfonický orchester Slovenského rozhlasu pod taktovkou maestra Ondreja Lenárda uvedie slávne Suchoňove Metamorfózy. Nesmierne si s manželkou vážime všetko a všetkých, ktorí prispievajú k propagácii a uvádzaniu diela Eugena Suchoňa!

Na čom momentálne v súvislosti s dielom Eugena Suchoňa pracujete?

Vypracoval som si manuál k tomu, ako čo najefektívnejšie skompletizovať a predovšetkým nahrať Suchoňovo dielo tak, aby v ňom bolo sprítomnené aj vysoké interpretačné majstrovstvo súčasnej generácie a jej obrovský potenciál, či už ide o inštrumentálnu alebo vokálnu oblasť. Čo najskôr by som chcel skompletizovať a nahrať celú Suchoňovu zborovú tvorbu (podobne, ako to urobili Maďari v prípade Bartóka!). Prenasleduje ma myšlienka novej nahrávky Svätopluka s Petrom Mikulášom! Ak sa toto nepodarí, môžeme si ako Slováci naozaj a nadlho vyčítať, že sme nezachytili hádam posledného Svätopluka jednej generácie v jeho životnej role a forme! Mnohí sa o tom mohli presvedčiť na otváracom koncerte novej sezóny SND. Na programe dňa je príprava nahrávok Suchoňovej komornej tvorby a vydanie špeciálneho CD s opernými áriami zo Suchoňových opier! Manželka Danica zatiaľ trpezlivo kompletizuje otcovu pozostalosť, aby sa potencionálni záujemcovia o jeho dielo v budúcnosti nestratili v tej záľahe informácií, dokumentov a pod.

Existujú diela, ktoré ešte neboli uvedené?

Viete, že áno? Nedávno napríklad som sa zahĺbil do diela Veľký pôst (miešaný zbor na báseň A. Sládkoviča z roku 1927). Na tú skladbu dodnes chýba odborný kritický pohľad, nik sa jej podrobnejšie nevenoval, a pritom je to viac ako zaujímavá kompozícia trebárs z hľadiska deklamačného, navyše so zaujímavými historickými konotáciami. Nikdy, okrem scénického uvedenia v roku 1936, nebola nahratá Suchoňova melodráma Svätopluk op. 10, č. 2. s hudbou, ktorá predznamenáva neskoršiu operu Svätopluk. Je to tvar, v ktorom vystupujú činoherci a dej ilustruje Suchoňova hudba. Ide o avantgardný koncept, v ktorom kulminovalo „kafendovské školenie“. Nečudo, že toto dielo venoval svojmu učiteľovi Fricovi Kafendovi. Scénicky bola táto melodráma predvedená v septembri 1936 v SND na počesť návštevy prezidenta E. Beneša v Bratislave a mala napospol 8 repríz, čo bol na svoju dobu úspech! Účinkovali Bagar, Jamnický, Sýkora, Meličková a mnohí vtedajší herci SND. Myslím si, že realizovať toto dielo koncertne alebo ako rozhlasovú „inscenáciu“ by bol počin. Zvlášť v situácii, keď na scéne Opery SND Svätopluk skončil a nové naštudovanie je v nedohľadne.

Niečo aj z opernej tvorby?

V skladateľovej pozostalosti som nedávno objavil kompletné libreto pripravovanej komickej „buffa“ opery Hanibal pred bránami a hudbu takmer z jedného dejstva. Ide o fragmenty, na základe ktorých sa dá urobiť „vhľad“ do hudobnej podoby Suchoňovej tretej opery. Opera priamo súvisí so Suchoňovým záujmom o aleatoriku, avantgardný smer v druhej polovici 50. rokov. Požiadal som prof. Vladimíra Bokesa, ktorý rekonštruoval pôvodné znenie Krútňavy a pokladám ho za vynikajúceho skladateľa, muzikológa a pedagóga, aby nájdené fragmenty preskúmal. Zaujalo ho to natoľko, že pripravil ako „vhľad“ fragmentárnu suitu z nedokončenej opery. Žiaľ, narazil som na absolútne nepochopenie predstaviť dielo verejnosti. Na margo celej tejto udalosti chcem ešte uviesť, že len nedávno som s neskrývaným záujmom sledoval rekonštrukciu Lisztovej opery Sardanapal, osud ktorej bol takmer identický s operou Hannibal pred bránami. Rekonštrukcie sa po 170 rokoch ujal britský hudobný historik, pianista a muzikológ David Trippet, ktorý sa vyjadril: „Dielo musíme zachrániť!“ Presne 19. – 20. augusta 2018 opera vo Weimare úspešne uviedla zrekonštruovaného Sardanapala (pozn. red.: písali sme o tom TU…). Možno sa u nás po 175 rokoch (?!) nájde niekto, kto sa pokúsi o niečo podobné… Bude mať navyše uľahčenú rolu, keďže existuje kompletné libreto Hannibala, ktoré na základe Karvašovej hry vytvoril samotný skladateľ. Libreto s nábojom historickej analógie dokonca reflektuje súčasný globálny problém!

Rukopis úvodnej časti Metamorfóz Eugena Suchoňa,
zdroj: súkr. archív Suchoňovcov

V tomto roku ste vydali CD box so Suchoňovou kompletnou klavírnou tvorbou (o náhrávke sme písali v článku Voňajúca klavírna kytica Eugena Suchoňa uvitá znamenitými klaviristami). Bol to náročný proces?

Bol to veľmi náročný, ale krásny proces, lebo sa udial vo veľmi prajnej, ústretovej a inšpiratívnej atmosfére. Interpreti „suchoňovskej poetiky“ novej generácie boli vynikajúco pripravení. Veľmi si vážim profesionálne nasadenie, s akým do nahrávania Suchoňovej klavírnej tvorby oslovení pianisti šli! Bol to proces nabitý novou energiou a kto si už nahrávku vypočul alebo vypočuje, iste mi dá za pravdu! Pokiaľ ide o druhú stranu mince, to bol takisto finančne veľmi náročný projekt. Nebyť podpory Fondu na podporu umenia, Bratislavského samosprávneho kraja, SOZA, RTVS – Slovenského rozhlasu, Hudobného fondu a Vysokej školy múzických umení v Bratislave, nikdy by sa takýto projekt nemal možnosť zrealizovať. Ale, chceli sme vytvoriť dielo, ktoré by bolo hodné mena majstra Eugena Suchoňa, aby ho reprezentovalo nielen doma, ale aj v zahraničí, čo sa nám podľa doterajších reakcií a najmä recenzií podarilo. Obidve nahrávky – Klavírne dielo a Piesňové cykly – sú krásne, graficky, vizuálne atraktívne a obsahovo, vrátane učebnicových bookletov! pripravené na najvyššej možnej súčasnej úrovni. Všetko to tak trocha pokladám za zázrak!

CD-Box Eugen Suchoň / Klavírne dielo – Complete Works for Piano 1928 – 1984

Rád by som našim čitateľom pripomenul, že vašou zásluhou a zásluhou vašej manželky Danice, dcéry Eugena Suchoňa, vznikla v roku 2012 kniha Denník z notovej osnovy, v ktorej sú zaznamenané myšlienky maestra Suchoňa formou denníka, o knihe sme písali TU… Je to hodnotný dokument, ktorý je autentickým svedectvom svojej doby…

K objavu denníkov Eugena Suchoňa prišlo náhodou. Keď som sa do nich začítal, premohol ma úžas! Zrazu som mal pred sebou priezračne, ako na dlani, príbeh z tridsiatych a štyridsiatich rokov minulého storočia, písaný in continuo Suchoňovým natoľko úprimným majstrovstvom, že som chvíľami prestával dýchať! V čase objavu k nám prišiel mladý muzikológ a len tak na skúšku som mu dal prečítať pár kapitol s majstrových denníkov. Nevedel sa od nich odtrhnúť! Na konci však s presvedčivou vážnosťou povedal: „Toto musíte publikovať! O tomto sa musí verejnosť dozvedieť!“ Test dopadol na výbornú, urobili sme s manželkou autorskú rekonštrukciu denníka, opatrili fotografiami , komentárom a šli za riaditeľom vydavateľstva Perfekt Edardom Drobným, ktorý bez zaváhania náš projekt prijal a zrealizoval v knižnej podobe. O Eugenovi Suchoňovi, zdá sa, bolo povedané všetko… ale kniha Denník z notovej osnovy dotvára jeho osobnostný, skladateľský a umelecký profil o originálne osobnostné, osobné a spoločenské svedectvo. Je to doslova „roman fleuve“ (román rieka), hoden sfilmovania! Suchoň mal navyše veľmi briskný štýl a kniha je tak zaujímavým čitateľským zážitkom. Možno aj preto, že sme (až na kozmetické úpravy) nechali všetko tak, ako bolo zachytené v rukopise, aj s dobovou slovenčinou! Dokument zaujímavý aj z hľadiska jazykovedy…

Denník z notovej osnovy, prezentácia knihy, 2012,
foto: Ľudovít Vongrej

Ako vnímate situáciu na Slovensku so záujmom inštitúcií, médií, miest, bežných ľudí a pod. o klasickú hudbu slovenských autorov?

Poviem vám úprimne, toto je jeden veľký spoločensko-kultúrny problém, ktorý u nás, zdá sa, už nik nedá dokopy. Nedávno som čítal „ štúdiu“, ktorá „vedecky“ vštepuje pedagógom určité postupy pri metodickom zvládnutí hudobnej výchovy na školách. Dožadujú sa napríklad deťom implantovať informácie napr. o Viedenskej škole, a pritom o našich napr. klasikoch ani zmienka! Ako potom chceme, aby ľudia prejavovali záujem o klasickú hudbu slovenských autorov? Pozrite sa na Maďarsko: nielenže v samotnom Maďarsku, ale v mnohých krajinách sveta maďarská vláda dotuje Inštitúty Zoltána Kodályho, kde sa záujemcovia o jeho hudbu a dielo programovo školia. Suchoňov koncept inštruktívnej tvorby, „výchovy hudbou“ a rozmachu organizovanej hudobnej výchovy a pedagogiky v ničom nezaostáva za Kodályho konceptom. V týchto otázkach si kolegiálne rozumeli a v otázkach hudobnej pedagogiky sa navzájom podporovali. Dnes sa mnoho pedagógov sťažuje: Nie sú nahrávky! Vyšli sme tejto sťažnosti v ústrety, vydali sme Suchoňovo kompletné Klavírne dielo a s ponukou sme sa obrátili na naše konzervatóriá či ZUŠ… Čo myslíte, koľko z týchto umeleckých inštitútov si ponuku vôbec všimlo a zareagovalo?… Je to škoda, lebo náklad sa rozoberie a nahrávky sa nedostanú napríklad do knižníc a fonoték našich umeleckých inštitúcií, kam predsa pochopiteľne patria! V Bratislave, v meste hudby, mi chýba Dom hudby, podobne, ako je tomu vo Viedni. Vždy, keď mi vo Viedni zvýši čas, nazriem do Haus der Musik a žasnem nad ustavičnou prítomnosťou študentov, detí, ktoré tam zakaždým aj s ich pedagógmi stretávam. A teraz si predstavte, že takéto domy existujú v každom väčšom rakúskom meste. Aký úžasný potenciál si náš sused vo vzťahu k hudbe a k umeniu všeobecne vybudoval a ako ho úspešne pestuje!

Klavír v salóne vily Eugena Suchoňa v Bratislave,
foto: Ľudovít Vongrej

Vo svete je bežné, že hudobní velikáni majú svoje múzeá. Eugen Suchoň takého múzeum, kde by sa dalo stretnúť s jeho dielom, nemá. Neuvažujete nad niečím do budúcna?

Už nie! Podnikli sme niekoľko pokusov realizovať túto myšlienku, ale aktivity sme sa už nadobro vzdali! Nie je záujem! Ak by raz niekto presadil myšlienku Domu hudby, podobne, ako je tomu vo Viedni, možno by sme poskytli artefakty na zriadenie pamätnej izby venovanej prof. Eugenovi Suchoňovi. Zatiaľ sme „múzeom“ my. Nádherný salón v otcovej vile, kde s manželkou žijeme, dýcha skladateľovou prítomnosťou, je takmer neporušený a vyzerá, ako keby ho bol prof. Suchoň práve opustil. Všetci, čo boli u nás, vám potvrdia, že je tomu tak a chodia k nám tak trochu aj ako do múzea… nadýchať sa atmosféry! Aspoň tak udržujeme jeho živý odkaz! Zdá sa, že je to osobnejšie a autentickejšie. V dome máme navyše novo inštalovanú zaujímavú galériu a ľudia, ktorí k nám prídu, si ju so záujmom prezrú.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa síl pri vašej náročnej práci.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

Viac informácii o živote a diele Eugena Suchoňa je k dispozícii na www.suchon.info

video

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár