S Petrom Zagarom nielen o Rozprávke o šťastnom konci

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Opera SND uvádza svetovú premiéru novej slovenskej Rozprávky o šťastnom konci. S jej autorom, hudobným skladateľom Petrom Zagarom, sme sa porozprávali nielen o tom, ako vznikala nová operná rozprávka, o jej hudbe či o detskom divákovi, ale aj o súčasnej opernej tvorbe na Slovensku.

Ste autorom novej opernej Rozprávky o šťastnom konci, ktorú ste skomponovali na objednávku Opery Slovenského národného divadla. Prezraďte našim čitateľom, aký je proces vzniku takého nového diela?

Vychádzal som z toho, čo si SND objednalo, teda operu pre deti a rodičov, rodinnú operu. Okrem tejto podmienky som mal voľné ruky pri výbere námetu, spolutvorcov a hudobného spracovania inscenácie. Vybral som si režiséra Svetozára Sprušanského, ktorého dobre poznám a spolu máme za sebou nejednu divadelnú inscenáciu, ku ktorej som komponoval scénickú hudbu, a tiež inscenáciu Mozartovej Čarovnej flauty (pre Operu SND), ku ktorej som prispel dramaturgicky. S režisérom sme dosť dlhý čas uvažovali o námete; najprv sme chceli adaptovať nejakú slovenskú rozprávku, ale napokon Svetozár napísal príbeh, akúsi prvotnú formu libreta, ktorú do veršov previedol Daniel Hevier. Hudba začala vznikať až potom. Prvá verzia opery býva určená pre spev a klavírny sprievod, pretože si to vyžaduje proces nácviku, orchestrálna partitúra vzniká až nakoniec.

Dušan Štefánek (dirigent), Svetozár Sprušanský (režisér), Peter Zagar (hudobný skladateľ),
počas skúšky Rozprávky o šťastnom konci, Opera SND, 2019
foto: Marek Malůšek/SND

O čom je príbeh rozprávky a na aký námet vznikla?

Príbeh nás zavedie do Rozprávkova, v ktorom temné sily schovali šťastný koniec a hlavní hrdinovia ho musia nájsť, aby chorej kamarátke zachránili život. Viac neprezradím, aby deti mohli príbeh prežiť priamo v divadle… Ide o pôvodný námet režiséra Sprušanského, hoci milovníci rozprávok i opery v ňom spoznajú prototypy postáv – pomstychtivá kráľovná Belladona a jej tri samoľúbe dcéry Zlata, Zita a Zora, dobrý kráľ Tichomír, kráľovnin prisluhovač Koloman atď. Je to teda žánrovo jasne ukotvený príbeh, v ktorom každý zohrá svoju tradičnú rolu.

Ako dlho vznikala táto rozprávka?

Najviac času nám zabralo hľadanie námetu. Mal som jasno v tom, že chcem rešpektovať klasickú opernú formu s recitatívmi, ansámblami a áriami, takže keď už existovalo libreto, išlo už „iba“ o skomponovanie hudby. V priebehu práce som sa párkrát zasekol, musel som sa vrátiť kúsok späť a korigovať smer cesty. Problém spočíval v zachovaní vhodného pomeru medzi opernými konvenciami a vyjadrovacími prostriedkami, ktoré má poruke skladateľ 21. storočia. To všetko spolu trvalo asi dva roky.

Čo je dôležité pri komponovaní rozprávky pre dnešného detského diváka?

Pre mňa bolo dôležité neskĺznuť do racionálnych konštrukcií, nesnažiť sa byť premúdrený (ako Zlata, jedna z postáv), spoľahnúť sa na hudobný inštinkt, ale na druhej strane dať hudbe všetko, čo jej patrí, teda správnu mieru pestrosti a kompozičnej prepracovanosti. Detský divák nie je menej náročný divák. Alebo to poviem inak: pri všetkej čitateľnosti mnohých pasáží som nechcel, aby výsledok pôsobil jednoducho ako detská riekanka, či nebodaj až infantilne. Deti vnímajú hudbu celostne a pôsobí na nich aj to, čo ešte nevedia analyzovať alebo porovnať s predošlou skúsenosťou.

P. Zagar: Rozprávka o šťastnom konci, Opera SND, 2019,
foto: Marek Malůšek/SND

Ako ste pristupovali k hudobným charakterom jednotlivých postáv?

Rozprávka o šťastnom konci je tzv. číslovaná opera, je to sled hudobne uzavretých foriem, medzi ktorými sú recitatívy. Postavy nemajú svoje charakteristické hudobné motívy, ich charaktery sa vynárajú skôr v náladách častí, v ktorých vystupujú. Dôležitý je komediálny prvok, chceli sme vytvoriť inscenáciu, ktorá divákov aj pobaví. Potom je tu prvok reflexívny, postavy si v priebehu opery uvedomujú, v čom spočívajú tie pravé životné hodnoty. Hudba teda osciluje medzi svižným galopom a lyrickým štylizovaným menuetom s vybočeniami do dramatických epizód.

Čím je typická hudba Rozprávky o šťastnom konci?

To by mali povedať, hádam, iní. Ja poviem, že odkazy na klasikov sú v nej vedomé a zámerné. Je to hudba používajúca jazyk minulosti na to, aby tlmočila farbistý svet rozprávkových postáv. Je náladovo rozmanitá, kontrastná.

Aké je nástrojové zloženie orchestra?

Zvolil som stredne veľký orchester, okrem bežných sláčikových, dychových a bicích nástrojov v ňom hrá aj harfa, čelesta, klavír a xylofón. Pre úplnosť dodávam, že v opere účinkuje aj detský zbor.

Na Slovensku až tak často nevzniká operná rozprávka, preto je na mieste otázka, prečo tomu tak je? Kde vnímate problém?

Štátna opera v Banskej Bystrici na sklonku minulého roka uviedla hudobnú rozprávku Ružové kráľovstvo s hudbou Vladislava Šarišského. To predstavenie som ešte nevidel, ale v recenziách je vnímané ako detská opera. Naša rozprávka teda nie je až taký ojedinelý počin. Je pravda, že od minulej premiéry novej slovenskej detskej opery v SND (Milan Dubovský: Tajomný kľúč) ubehlo už sedemnásť rokov.

Vedenie divadla musí posúdiť, aká frekvencia je ekonomicky únosná. Z môjho pohľadu by vznik nových opier, a nielen detských, mali iniciovať divadlá na Slovensku častejšie. Čím viac pôvodných diel, tým väčšia šanca, že sa medzi nimi nájde výnimočný titul, ktorý sa stane budúcou klasikou. Časť problému s novou tvorbou spočíva teda v divadlách. Na druhej strane, nikto nebráni skladateľom písať detské opery a potom ich ponúkať divadlám, ale je to začarovaný kruh – napísať operu pre kamenné divadlo si vyžaduje pochopenie pre zákonitosti žánru, ale bez spätnej väzby, ktorú skladateľ zažije pri uvedení svojho diela, sa tieto zákonitosti osvojujú ťažko.

P. Zagar: Rozprávka o šťastnom konci, Opera SND, 2019,
Filip Tůma (Martin), Adriana Banásová (Júlia), Pressburg Singers,
foto: Marek Malůšek/SND

Ako vnímate súčasnú slovenskú opernú tvorbu?

Slovenskí skladatelia v posledných dvoch desaťročiach písali opery s vedomím, že o ich uvedenie sa budú musieť postarať sami v prostredí tzv. alternatívnych divadiel. Tak vznikli štyri opery na pôde divadla Stoka (Burgr, Burlas, Matej, Piaček), opera Slavomíra Solovica v divadle GUnaGU či najnovšie operné experimenty Mareka Piačeka a Miroslava Tótha uvádzané v rôznych nedivadelných priestoroch. Sú aj takí, čo mali doma v zásuvke aj desať opier a odborná i laická verejnosť o nich nič nevie ani päť rokov po ich smrti (Jozef Gahér). Na scénu SND sa od roku 1989 dostali iba tri tituly – The Players od Juraja Beneša, Kóma od Martina Burlasa a Dorian Gray od Ľubice Čekovskej. Je to málo, ale je to obraz našej hudobnej kultúry. Na to, aby bol operný žáner na Slovensku v dobrej kondícii, treba tri veci: osvietených dramaturgov v divadlách, interpretov, ktorí pristupujú k novým dielam bez predsudkov, a záujem publika.

Čo vy a operná tvorba?

Zaujíma ma klasická podoba opery, ale nie až tak intenzívne, že by som komponoval do zásuvky, bez perspektívy uvedenia. Veľa napovie aj reakcia publika na Rozprávku o šťastnom konci, možno to pre mňa bude impulz pokračovať.

Na čom momentálne pracujete a čo pripravujete po premiére opernej rozprávky?

Pre Asociáciu CORPUS upravujem Bizetovu jednoaktovku Le docteur Miracle pre komorné obsadenie (desaťčlenný inštrumentálny súbor a päť spevákov).

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

Peter Zagar (1961) je absolventom odboru skladba na VŠMU v Bratislave (u prof. Ivana Hrušovského). Po skončení štúdia pracoval ako hudobný režisér v Slovenskom rozhlase, potom ako redaktor v Slovenskej filharmónii. V rokoch 1994 – 1997 bol v slobodnom povolaní, venoval sa vlastnej tvorbe, písaniu hudby pre domáce i zahraničné telesá (Slovenská filharmónia, Komorní sólisti Bratislava, Musica aeterna, Arcana Ensemble v Toronte), spolupracoval s tanečnými a divadelnými súbormi, pôsobil ako interpret (VENI ensemble, Požoň sentimentál, divadlo STOKA), prekladal odbornú muzikologickú literatúru.

Šestnásť rokov viedol edičné oddelenie Hudobného centra v Bratislave. Od konca roku 2016 je opäť hudobným režisérom RTVS. Absolvoval umelecké študijné pobyty v Lyone vo Francúzsku (1994) a vo Filadelfii v USA (1999 – 2000). Je držiteľom niekoľkých ocenení – Ceny Slovenskej muzikologickej asociácie (1995). Ceny DOSKY ’98 a Ceny Jána Levoslava Bellu (1999). Jeho skladby uviedli na významných domácich festivaloch aj v zahraničí – v Prahe, vo Viedni, v Krakove, Londýne, Paríži, Amsterdame, New Yorku, vo Filadelfii, v Petrohrade atď. Ako člen dramaturgickej komisie sa od roku 1992 podieľal na príprave medzinárodného festivalu Večery novej hudby. Bol členom festivalového výboru Bratislavských hudobných slávností a festivalu Melos-Étos.

Jeho hudobný prejav sa rovnako úspešne uplatňuje vo sfére tzv. vážnej hudby v spolupráci s tanečnými súbormi i v prostredí menšinového rocku (skupiny Ali Ibn Rachid, Ospalý pohyb, Splnäný zäm, zoskupenie Burlas-Kladivo-Zagar) a improvizovanej hudby (súbory VAPORI del CUORE, don@u.com). Má za sebou spolupráce na dokumentárnych filmoch (Kauza Cervanová a i.) a divadelných inscenáciách (najmä v Divadle
A. Bagara v Nitre).

V roku 2015 vytvoril a pri premietaní naživo uviedol hudbu k nemému filmu F. Murnaua Východ slnka. Vo februári 2016 odzneli vo Fínskom múzeu skla v Riihimäki Zagarove piesne na texty Paľa Macha… a čo ty, vietor? Vo februári 2018 vytvoril hudbu pre Divadlo Štúdio tanca k tanečnému predstaveniu Petra Miku Ghost/Prízrak. V septembri 2018 Komorný orchester ZOE a Zbor ZOE premiérovo uviedli moteto Os justi. V závere minulého roka upravil pre Asociáciu CORPUS Rossiniho jednoaktovku Hodvábny rebrík. Pre SND v minulosti vytvoril hudbu k baletu Sen noci svätojánskej, tanečnému prestaveniu The Tempest a k rozprávkovej hre Kocúr na kolieskových korčuliach.

zdroj CV: SND

Premiéra Rozprávky o šťastnom konci v hudobnom naštudovaní Dušana Štefánka a v réžii Svetozára Sprušanského sa uskutoční 27. apríla a 2. mája 2019 v historickej budove SND. Viac info TU…

O premiére sme písali TU…

video

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár