Autorom hudobného naštudovania najnovšej premiéry Pucciniho Toscy v Opere SND, ktorá sa koná 2. a 3. júna 2018, je jej šéfdirigent Rastislav Štúr. V rozhovore pre Opera Slovakia sa vyjadril nielen k aktuálnej premiére, ale vzhľadom na svoje bohaté skúsenosti s hudbou tohto skladateľa aj širšie o jeho hudbe, najmä ku Triptychu (Sestra Angelika – Plášť – Gianni Schicchi), za ktorý ho ocenili Krištáľovým krídlom v kategórii Hudba za rok 2017.
V úvode nášho rozhovoru o Puccinim by sme našim čitateľom radi pripomenuli, že ste so Slovenskou filharmóniou v máji t. r. vystúpili vo Veľkej sále berlínskeho Konzerthausu ako dirigent slávnostného koncertu k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky, na ktorom účinkoval aj Dalibor Karvay ako sólista v Dvořákovom Husľovom koncerte a mol (pozn. red.: o koncerte sme písali TU…). Aké dojmy máte z tohto koncertu?
Bol to pre mňa mimoriadny zážitok, za ktorý som veľmi vďačný skvelým filharmonikom a Daliborovi Karvayovi. Tento husľový koncert sme si spolu zahrali aj nedávno na turné po Španielsku a už takto zažitý sme si ho s odstupom ešte viac muzikantsky vychutnali. Taktiež sme hrali skladby od našich autorov Jána Levoslava Bellu a Jany Kmiťovej, ktoré boli veľmi pozitívne prijaté.
Galakoncert Slovenskej filharmónie v Berlíne, 2018,
Rastislav Štúr, Dalibor Karvay, Slovenská filharmónia,
foto: Slovenský inštitút v Berlíne
Z Berlína sa prenesme k Puccinimu. V minulosti, hoci nie nedávnej, pretože je to už zopár desaťročí, sa našlo pomerne dosť hudobných kritikov i umenovedcov, medzi nimi aj slovenských, ktorí sa k Pucciniho dielu stavali pomerne rezervovane. V súčasnosti je tento názor už prekonaný. Keďže máte s Puccinim pomerne bohaté skúsenosti, v čom vidíte výnimočnosť jeho hudby?
Pohľad na hudbu je často veľmi subjektívny – áno, tiež som sa stretával s názormi, že Puccini je povrchný, gýčový, lacný – ale čítal som napríklad aj štúdiu, kde ho autor porovnával s Janáčkom a našiel veľa spoločného. Hudba obidvoch skladateľov vie silne zapôsobiť na emócie a to je podľa mňa pravé umenie, celkovo jeho poslanie a zmysel. Z opier, ktoré v tejto sezóne v SND dirigujem, sú Turandot, Triptych a teraz aj Tosca moje najobľúbenejšie.
V časoch Pucciniho umeleckého vývoja boli azda najvýznamnejšími osobnosťami pôsobiacimi na opernej scéne Giuseppe Verdi a Richard Wagner. Okrem toho zaznamenal rozmach aj štýl verizmu. V čom Puccini nadviazal na tento vývoj, prípadne tradíciu, a v čom je naopak jeho novátorstvo?
Prvé čo mi napadne sú, podobne ako u Wagnera, leitmotívy, ktoré má v Tosce snáď každá postava. Puccini pre umocnenie drámy veľmi zostručnil výklad, v Tosce nie je predohra ani nič navyše. Majstrovsky porušuje zažité kompozičné pravidlá – používa napríklad zakázané postupy v paralelných kvintách – čím objavuje nové výrazové prostriedky.
Rastislav Štúr
Uznáva sa názor, že práve Tosca, ktorú ste najnovšie hudobne naštudovali v SND (o novej inscenácie sme písali TU…) je prvým Pucciniho tvorivým vrcholom a jeho ďalšie opery napriek svojim nesporným dlhodobým úspechom nedosiahli kvalitu tohto diela, až kým nenapísal Triptych a Turandot. Prečo je práve Tosca vrcholom, súvisí to s jej príbehom?
Predlohou libreta je divadelná hra Victoriena Sardoua La Tosca. Puccini ju osobne videl a sám prejavil záujem o skomponovanie opery, čo sa mu nakoniec aj po počiatočných nezhodách podarilo uskutočniť. Je to dokonalé dielo, kde nie je čo ubrať, je strhujúce od prvých akordov až po koniec.
Ako vnímate novú inscenáciu Toscy v SND z pohľadu javiskovej koncepcie?
Prvé náčrty scény, ktoré som videl, ma milo prekvapili, boli krásne, klasické. Aj kostýmy, predovšetkým Toscy a Scarpiu, sú nádherné. Samozrejme každý dirigent má svoju predstavu, ako by opera mala vyzerať, a režisér zasa tú svoju. Z orchestrálnej jamy sa ťažko všetko posudzuje, ale pre mňa je dôležité, že sa stále rozprávame a snažíme sa spolu nájsť čo najlepší výsledný tvar, pričom sme obaja ochotní robiť do určitej miery kompromisy. Bol by som veľmi rád, keby sa u nás Tosca udržala na programe čo najdlhšie.
Ak by ste z tejto opery mali vybrať zopár miest poukazujúcich na Pucciniho kreativitu, ktoré by to boli?
Hneď prvé tri akordy – Scarpiov motív – najprv kvintakord B dur, za ním pokles na As dur a potom E dur. Toto miesto pôsobí neuveriteľne silno, ale komu by niečo také predtým napadlo a mal na to odvahu?
Záver prvého dejstva – Te Deum, kde skĺbil Scarpiovu iróniu s modlitbou zboru, ktorá na konci znova prechádza na Scarpiov motív.
„E lucevan le stelle“ – ária Cavaradossiho, ktorú začína klarinet úplne v tichosti a veľmi intímne, pričom túto atmosféru udrží takmer po celú áriu.
G. Puccini: Tosca, Opera SND, 2018,
M. Dvorský (Cavaradossi), J. Fogašová (Tosca), A. Krasnov (Scarpia), I. Ožvát (Spoletta),
foto: Pavol Breier
Spomínal som Triptych – nedávno ste absolvovali jeho premiéru v SND a získali ste za ňu aj Krištáľové krídlo pre rok 2017 (písali sme o tom TU…) – a Turandot, ktorú tiež v SND dirigujete. Ak by ste mali porovnať Toscu s Triptychom a Turandot, aký je medzi nimi rozdiel, resp. kam sa v týchto dielach v porovnaní s Toscou ubral Pucciniho kompozičný štýl?
Myslím, že sa neubral, sú to pre mňa rovnako silné diela, možno nie na prvé počutie ako Tosca, ale všade dosiahol svoj zámer. Turandot je viac snivá, dirigent si môže dovoliť rozšíriť niektoré miesta pre umocnenie nálady a vtiahnutie do atmosféry, tak isto aj v Sestre Angelike z Triptychu. Gianni Schicchi mi zasa silno pripomína Verdiho Falstaffa vo svojej prekomponovanej dokonalosti.
Skúsenosti spevákov hovoria, že ich Pucciniho vokálny štýl často zvádza neprimerane zaťažovať svoj hlas. Ako sa im dá v tomto z pohľadu dirigenta pomôcť?
Puccini hlasy veľmi nešetrí, čo sa týka inštrumentácie orchestra, preto jeho diela tiež nemôže spievať každý. Dirigent môže ubrať zo zvukovej intenzity orchestra, ale len po určitú hranicu, ktorá neoslabí emócie a vášne. Keď raz autor napíše forte, tak chce mať silný zvuk, viac alebo trochu menej – ale nie slabo. Nápomocný musí byť aj režisér a vedieť, kedy nemôže nechať speváka spievať na javisku vzadu.
Rastislav Štúr, Laureát 21. ročníka Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii Hudba,
foto: Andrej Lojan
Ste šéfdirigentom orchestra Opery SND a pravidelne hosťujete ako dirigent v Slovenskej filharmónii. Máte teda vplyv na formovanie týchto orchestrov. Čo považujete pri dlhodobejšej práci s týmito telesami za dôležité, okrem iného aj v súvislosti s výberom repertoáru, a aký je rozdiel vo formovaní operného a symfonického telesa?
Keďže nie som hudobný riaditeľ, vplyv na formovanie mám len taký, že sa snažím čo najlepšie odvádzať svoju prácu. Vo filharmónii s pánom dramaturgom debatujeme o programoch mojich koncertov a vychádza mi v ústrety ako sa len dá. V Opere SND vyslovujem moje želania, medzi ktoré určite patrí napríklad Rusalka, Dalibor, Čert a Káča… Ale je na pánovi riaditeľovi, ako rozhodne. V opere sa naštuduje dielo a potom sa často hrá aj dlhší čas. Často sa však obnoví po dlhšej dobe aj bez skúšky, pretože na to už nie je čas. Vo filharmónii sa skladby študujú spoločne týždeň, zvyčajne sa dvakrát zahrajú a už sa k nim nevraciame. Je to úplne iný systém a je to tak všade po svete. Hráme pre ľudí a dôležité je nezabúdať na nich a nepodceňovať ich, ponúkať im predovšetkým kvalitu a dokázať ju udržať.
Nedávno sa rozvírila polemika okolo knihy „Sbírka názorů na sočasné inscenování oper“, ktorá sa veľmi kriticky vyhraňuje voči niektorým súčasným postupom v opernej réžii. Hneď na jej začiatku je „Pozdrav priateľom opery“ od Petra Dvorského, teda jedného z najvýznamnejších slovenských operných umelcov so svetovým renomé. Veľmi by ma zaujímal váš názor na tento problém. (K téme sa vyjadril aj pán Vladimír Blaho TU…)
Tá kniha by ma veľmi zaujímala, ešte som sa k nej bohužiaľ nedostal. Táto téma je vo svete rozvírená už dlhšiu dobu a u nás predovšetkým v poslednom čase v súvislosti s inscenáciou Sadka, ktorú osobne považujem za veľkú režisérsku aroganciu. Už som sa k nej viackrát kriticky vyjadril a napriek tomu, že som si užil nádhernú hudbu tejto opery, rozhodne nechcem v budúcnosti spolupracovať na podobných projektoch.
Rastislav Štúr,
foto: rastislavstur.sk
Aké sú vaše najbližšie profesionálne plány do budúcnosti, na akých projektoch sa chystáte pracovať?
Teším sa na prázdninové koncerty spojenej Českej a Slovenskej filharmónie a zvyšok prázdnin sa budem učiť tretie dejstvo Libuše, ktoré uvedieme na výročnom otváracom koncerte budúcej sezóny v Opere SND. Budúcu sezónu ma čakajú ďalšie koncerty s tenoristom Bryanom Hymelom v Prahe a vo Viedni, Dvořákova veľká kantáta Svatební košile, ďalšie koncerty so Slovenskou filharmóniou a na konci sezóny v Opere SND Hoffmannove poviedky…
Ďakujem Vám veľmi pekne za rozhovor.
Pripravil: Ján Marták
