Saint-Saënsov Samson a Dalila vo Viedenskej štátnej opere

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Výhodou – či povinnosťou – recenzenta pred hodnotením je, aby sa oboznámi s témou, skladateľom a umeleckými realizátormi operného diela. Tak som si pred návštevou novej inscenácie Wiener Staatsoper Samson a Dalila (predposlednej v sezóne 2017/2018) prečítala kapitolu zo Starého zákona, z Knihy sudcov, ktorá hovorí o živote s smrti Samsona. (Premiéra Samsona a Dalily bola vo Wiener Staatsoper 12. mája, reprízy: 15., 18., 21., 25. a 28. mája).

Samson bol jedným zo „sudcov“, ako Izraeliti nazývali v najstarších spisoch svojich hrdinov, ktorí boli oporu národa v jeho ťažkých chvíľach. Ku ním patril aj Samson, vyznačujúci sa neobyčajnou silou. Využíval ju v boji s Filištíncami. Tí v 12. st. pred Kristom obsadili časť východného Kanaánu v blízkosti Stredozemného mora. V dobe „sudcov“ podnikali časté vojenské výpady na územia susedných krajín. Boli to známi bojovníci a výrobcovia zbraní. Ich ľud vyznával Dagona, boha poľnej úrody – na rozdiel od Izraelitov, ktorí svoje víťazstvá pripisovali starozákonnému bohu Jahvemu. (Izraelitmi nazýva Starý zákon staroveké semitské kmene, ktoré žili na území Kanaánu okolo roku 1230 pred Kr. Tie asimilovali, alebo si podrobili pôvodné obyvateľstvo – najmä príbuzných Hebrejcov, vystupujúcich v obsahu opery.) Filištínci počas výbojov napadli a zotročili na štyridsať rokov aj Bohu neposlušných Izraelitov – Hebrejcov. Francúzsky skladateľ Camille Saint-Saëns skomponoval operu Samson a Dalila o časti života jedného z hrdinov (sudcov) – Samsona. Obsahom opery je vášnivá láska Samsona ku krásnej Dalile.

Camille Saint-Saëns (1835 – 1921)

Filištínci ju poverili, aby vo chvíľach lásky vymámila zo Samsona tajomstvo jeho sily, s ktorou ich dokázal úspešne porážať. Samson bol obdarený nielen Pánovým duchom, ale aj ľudskou náruživosťou, ktorú nedokázal pri Dalile potlačiť. A tak, po dlhom naliehaní Dalily, jej prezradil, že jeho legendárna sila je ukrytá v jeho dlhých vlasoch. Dalila ich počas spánku Samsonovi ostrihala – a tým vydala do rúk nepriateľov. Filištínci Samsonovi vylúpili oči, prikázali mu otrocky robiť, no najmä ho neľudsky ponižovali. Samson v zúfalstve prosil Pána, aby mu dal silu, ktorou by pomstil svoje zajatie, zotročenie a zachránil Hebrejcov. Jahve mu vyhovel. Samson v slepote nahmatal dva stĺpy, na ktorých spočíval filištínsky chrám Dagona, ten sa zrútil na Dagonových kňazov, dav prizerajúcich Filištíncov, no zabil aj Samsona. Biblické rozprávanie sa končí slovami: „Mŕtvych, ktorých zabil pri svojej smrti, bolo viac než tých, ktorých pobil za svojho života.“

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, Viedenská štátna opera, 2018
Roberto Alagna (Samson), Zbor Viedenskej štátnej opery,
foto: Michael Pöhn

Francúzsky skladateľ Camille Saint-Saëns (1835 – 1921) napísal okrem Samsona a Dalily ešte 12 ďalších opier (a jeden balet). Žiadne javiskové dielo tohto skladateľa, klaviristu, organistu a hudobného pedagóga nedosiahlo úspech jeho druhej opery z r. 1877: Samsona a Dalily. Neúspech bol azda výsledkom menšieho divadelného citu skladateľa, ktorého opery nie raz prirovnávali k oratóriám. Camille Saint-Saëns však v nich prezentoval najmä bohatú inštrumentáciu, pričom jeho hudba je sama osebe jednou veľkou „áriou“, kde témy nadväzujú jedna na druhú v nekonečnej melódii. Ale skladateľ obohatil prúd zborovej hudby so Samsonovými sólovými vstupmi, s ktorými opera začína, aj končí, tiež výraznými áriami. Také sú najmä tri krásne árie Dalily, bohatstvo prekomponovaných zborov Hebrejov a Filištíncov, ako aj dve baletné sekvencie. Z nich divoké a nespútané bakchanále kňazov a kňažiek boha Dagona z 3. dejstva sa hráva aj na koncertoch.

V dobe komponovania opier Saint-Saënsovi chýbala grandióznosť módneho veľkooperného Meyerbeera, jemné umenie charakterizácie v operách Masseneta, ale to, čo priniesol do opery, bola orchestrálna a melodická „prerastenosť“ celku, farebnosť inštrumentácie, vysoká úroveň spracovania orchestrálneho podkladu a sofistikovaná exotika, prítomná zvlášť v tanečnom bakchanále, odvodenom z častých ciest Saint-Saënsa do Egypta a Alžíra (kde aj zomrel na poslednom klavírnom turné). Z celkovo 195 kompozícií je Samson a Dalila v poradí 47 opusom skladateľa, ktorý o sebe povedal: ,,Naháňam sa za chimérou dokonalosti formy.”

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, Viedenská štátna opera, 2018
Roberto Alagna (Samson),
foto: Michael Pöhn

Predposledná premiéra aktuálnej sezóny Viedenskej štátnej opery Samson a Dalila (po nej bude ešte nasledovať Weberov trojdejstvový romantický opus: Čarostrelec – Der Freischütz) bola zverená mladej režisérke Alexandre Liedtke. V súhre s rovnako mladými nemeckými výtvarníkmi  scénografom Raimundom Oreom Voigtom a návrhárkou kostýmov Su Bühler priniesli do Staatsoper minimalistické a nadčasové dielo. V prvom dejstve ho charakterizovala šedá rampa, vedúca do chrámu a ináč pusté javisko s čiernym pozadím. V druhom dejstve boli výtvarne zaujímavo navrhnuté nasvietené scénické výrezy nad javiskom. Tieto výtvarne aj akusticky koncentrované priestory zobrazovali príbytok Dalily, vedľa ktorého bola dverami oddelená komnata Vrchného kňaza Dagona. Ten ponúkal Dalile striebro, ak získa tajomstvo Samsonovej nadľudskej sily. Premena otvárala voľný priestor javiska, v strede ktorého bola vaňa napustená vodou. Do nej si namáčala ruky Dalila (aby zmyla svoju vinu?) a po prezradení tajomstva aj zúfalý, oslepený Samson. Tretie dejstvo bolo vyriešené vyvýšeným „pódiom“, na ktorom sú inscenované výstupy Samsona, Veľkňaza a Dalily, bakchanále (dokonca s dvojníkom Samsona), v ktorom kňazi a kňažky mučia morálne i fyzicky Samsona. Filištínsky ľud sa nielen prizerá tomuto krutému divadlu, ale aj vstupuje do deja zborovými číslami. Záver je „ohnivým divadlom“: zničenie chrámu je zvýraznené obrovskými plameňmi a efektom „horiaceho muža“.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, Viedenská štátna opera, 2018
foto: Michael Pöhn

Kostýmy zboru sú takmer súčasné. I tým naznačila Alexandra Liedtke svoj režijný zámer: posunúť konkrétny hebrejsko-filištínsky príbeh spred tisícročí na súčasné súperenie a nenávisť vyznavačov dvoch Bohov, dvoch vyznaní, orientácie, národov, ale aj na plamene nenávisti, ktoré nakoniec spália do tých, ktorí jej prepadli. Súčasné, pritom romantické efekty nepopierajúce. Kostýmy baletu, Samsona a Dalily i kňazov sú štylizované, ale prosté, rozlíšené najmä farbou a detailami.

Základom vynikajúceho hudobného zážitku v Samsonovi a Dalile bol taliansky dirigent Marco Armiliato. Tento miláčik viedenského publika je vždy búrlivo oslavovaný a vyvolávaný pred oponu pri klaňačke s najznámejšími spevákmi. Skúsené viedenské publikum vie oceniť jeho skromnosť, muzikalitu, precíznosť a rešpekt pred hviezdnymi sólistami, s ktorými vedie po celé operné predstavenie rovnocenný dialóg, samozrejme, s úžasne hrajúcim Orchestrom der Wiener Staatsoper! Marco Armiliato dirigoval na scéne Viedenskej štátnej opery takmer 250 rôznych predstavení opier prevažne talianskej proveniencie(!), resp. príležitostných koncertov. Pritom Samson a Dalila je len jeho druhou premiérou, ktorú mu dala viedenská opera naštudovať. (Prvou bol Trubadúr vo februári 2017). Armiliato uvedením francúzskej opery akoby preklenul štýly (francúzsky  presvetlený a taliansky plný farieb a vášní) a dokázal, že hudba je len jedna: dobre naštudovaná, s citom predvedená, do detailov prežitá, interpretovaná s nadhľadom nad obrovským aparátom.

Zbor pod vedením (i v Slovenskom filharmonickom zbore dobre známeho) Thomasa Langa, bol vo svojich číslach od 1. dejstva po finále ukážkou vysoko profesionálneho, mohutného, farebného ensemblu, ktorý od chorálových melódií, cez fugatovo spracované čísla spieval bezproblémovo každé číslo tejto, na zbory bohatej opery. Balet predviedol dve veľké scény  mimoriadne kostýmovo a choreograficky efektné v 1. dejstve, v 3. dejstve výrazovo až naturalisticky vystavané  s nápaditosťou, vybrúsenosťou, a to v choreografii Lukasa Gaudernaka a v predvedení Wiener Staatsballet i Balletakademie der Wiener Staatsoper.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, Viedenská štátna opera, 2018
Elīna Garanča (Dalila),
foto: Michael Pöhn

Všetci hlavní predstavitelia na scéne Viedenskej štátnej opery debutovali v hlavných rolách. Elīna Garanča stvárňuje postavu Dalily vôbec po prvýkrát na javisku  rovnako ako tenorista Roberto Alagna Samsona a barytonista Carlos Álvarez Dagonovho veľkňaza. (Garanča a Alagna si zopakujú roly aj v newyorskej MET na prelome septembra  októbra t.r.).

Tenorista Roberto Alagna sa síce narodil vo francúzskom meste Clichy-sous-Bois, ale jeho rodičia boli prisťahovalci zo Sicílie. Taliansku krv cítiť v jeho nádhernom hlase, ktorý aj pri spinto charaktere zrelého tenoristu, stojaceho na vrchole kariéry, si uchoval v role Samsona lyrickú strunu a kultúru bel canta. Od hrdinského pátosu verného vyznávača viery, ktorí napomína Hebrejcov, aby sa obrátili znova k Bohu, cez zamilovaného muža, až po týraného a Boha v zúfalstve prosiaceho hrdinu  všetko obsiahol Alagna v neuveriteľnej výdrži. Samson a Dalila vyžadujú od speváka veľké hlasové rozpätie, ale aj pevnosť hlasu v dlhých, neuzavretých číslach, ktoré majú niekoľko vrcholov v prúde zdanlivo tečúcej medovej melódie. Pritom ide o technicky náročnú vokálnu líniu. Alagna bol v každej chvíli bezchybným tenorom, ktorý nemal (na repríze 21. mája, ktorú hodnotím) jediné zlyhanie  či intonačné, alebo výrazové. Výšky i extrémne požiadavky skladateľa na hĺbky partu boli v jeho podaní obdivuhodné a vyrovnané, výslovnosť francúzskeho originálu jasná a zreteľná.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, Viedenská štátna opera, 2018
Elīna Garanča (Dalila), Roberto Alagna (Samson),
foto: Michael Pöhn

Samson a Dalila je mimoriadne vďačná rola pre mezzosopranistky  i vďaka trom krásnym áriám: Mon coeur s’ouvre à ta voix, Printemps qui commence a Amour! viens aider ma faiblesse. Mezzosopranistka Elīna Garanča je lyrický mezzosoprán, plný vznešenosti, ktorá sa prelína z jej štíhleho zjavu do speváckeho výkonu. Absolútna technická príprava umožňuje spievať Garanči tak koloratúrne úseky árií, ako tmavé, až altové dramatické hĺbky tak, že poslucháč nepostrehne prechody registrov. Táto svetová hviezda má absolútne vyrovnané všetky tóny. Dalile dodala Garanča navyše vývoj charakteru  od kňažky lásky, ktorá má jasnú úlohu: zviesť a opanovať mužnú silu Samsona, cez jemné dotyky lásky, ktoré sa snaží pred Samsonom ukrývať v milostných scénach  až po zradu, s ktorou Filištínska neviestka predsa len nechá milenca zajať. Nakoniec sa jej ženský súcit prejaví v záverečnom 3. dejstve, kde sa vzoprie príkazu Dagonovho veľkňaza a odmieta zabiť Samsona dýkou. Nebadane mu dokonca pritisne k nohami nádobu s vodou, aby si v nej opláchol zmučenú tvár. Je zjavné, že trpí spolu s ním, hoci sa to snaží pred prizerajúcimi skrývať. Je to žena, ktorá odmietla striebro za svoje služby a svoju nepodkupnosť i hrdosť prejavila nakoniec láskou k tomu, ktorý spolu s ňou zomiera.

Garanča síce debutovala vo Wiener Staatsoper ako Lola v Cavallerii rusticane, ale náročná a veľká rola Dalily bola v jej doterajšej ohromujúcej kariére naštudovaná prvýkrát. Nepochybne bude s touto postavou triumfovať v MET tak, ako vo Viedni. Okrem nezabudnuteľne citom a vášňou naplnenej árii Mon coeur s’ouvre à ta voix nemožno zabudnúť ani na ďalšie vokálne čísla speváckej hviezdy, ktorá bola ozdobou a magnetom viedenskej inscenácie. (E. Garanča prešla postupne od mozartovských a talianskych romantických opier k Verdiho hrdinkám. Nezabudnuteľná je napríklad jej rozpoltená a nešťastná Eboli vo francúzskej verzii Dona Carlosa, premiérovanom tohto roku v Paríži).

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, Viedenská štátna opera, 2018
Carlos Álvarez (Veľkňaz Dagon), Sorin Coliban (Abimélech),
foto: Michael Pöhn

Do tretice bol ďalším svetovým spevákom v Samsonovi a Dalile španielsky barytonista Carlos Álvarez. Jeho vek (51 rokov) je rovnako predpokladom vrcholu speváckej kariéry, ako tenor Roberta Alagnu. Álvarez je nielen verdiovský, ale všestranný spevák „rytierskeho barytónu“ najmä v romantických operách: Don Carlo v Ernanim, Don Carlo di Vargas v Sile osudu, Knieža Nottingham v Robertovi Devereux, Escamillo v Carmen, Figaro v Barbierovi zo Sevilly, Gérard v Andrea Chénierovi, Jago v Otellovi, Rodrigo v Don Carlosovi, titulný predstaviteľ v Donovi Giovannim, Simon Boccanegra a i. V roku 1996 Álvarez debutoval v Metropolitan Opera ako Germont v Traviate  odvtedy sa jeho cesty po operných domoch sveta zmnožili. Veľkňaza Dagona stvárnil tento rodák z Malagy veľkolepým spôsobom: s hrdinovým zlým charakterom a otvoreným nepriateľstvom voči Samsonovi (1. a 3. dejstvo), resp. intrigami (2. dejstvo). Vždy to bolo s hlasovo veľkým, bezchybným hlasovým potenciálom, ktorý sa niesol aj nad mohutnými zbormi. Aj on spieval rolu Veľkňaza vo Wiener Staatsoper prvýkrát. Od r. 1995 (ako Figaro v Barbierovi z Sevilly) však v „Haus am Ring“ interpretoval celý rad barytónových postáv.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, Viedenská štátna opera, 2018,
Dan Paul Dumitrescu (Starý Hebrej)
foto: Michael Pöhn

Z ostatných nezanedbateľných rolí bol mimoriadnym rumunský basista Dan Paul Dumitrescu ako starý Hebrej, napomínajúci Samsona i Hebrejov, resp. Abimelech  miestodržiteľ v Gaze, spievaný taktiež rumunským basistom Sorinom Colibanom. Dumitrescu jasne načrtnol takmer Boží zjav všetko predvídajúceho starca. Jeho hlas i pri menšom objeme okamžite zaujal vykreslením stareckého charakteru. Sorin Coliban účinkoval iba v 1. dejstve  čo je škoda, lebo je to mimoriadne veľký basso serioso.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, Viedenská štátna opera, 2018, klaňačka po premiére,
foto: Michael Pöhn

Francúzsky spievaná trojdejstvová opera (v štyroch obrazoch) Samson a Dalila od Camille Saint-Saiën vznikla na text Ferdinanda Lemaira  podľa Voltaira. Od svojej premiéry vo Weimare r. 1877 (zásluhou F. Liszta) a uvedenia v Pariser Oper r. 1892 sa stala základom väčšiny operných spoločností. Poslúžila ako prostriedok pre slávu mnohých svetových spevákov. Z ostatných desaťročí to boli Fiorenza Cossotto, Marilyn Horne a Denyce Graves (Dalila), Giovanni Martinelli, Ramon Vinay, Richard Tucker, Jon Vickers a Plácido Domingo (Samson), Giuseppe de Luca a Leonard Warren (Dagonov veľkňaz).

Viedenská premiéra Samsona a Dalily je ozdobou sezóny 2017/2018. Nezabudnem so smútkom dodať, že vrátane obsažného bulletinu (vydaného v dvoch jazykoch  nemeckom a anglickom), ktorému tie naše nesiahajú „po päty“ ani obálkou, nieto obsahom.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z reprízy 21. 5. 2018

Camille Saint-Saëns Samson a Dalila
Viedenská štáta opera
Premiéra 12. mája 2018

inscenačný tím

Dirigent: Marco Armiliato
Réžia: Alexandra Liedtke
Scéna: Raimund Orfeo Voigt
Kostýmy: Su Bühler
Choreografia: Lukas Gaudernak
Svetlo: Gerrit Jurda
Zbormajster: Thomas Lang

osoby a obsadenie reprízy 21. mája 2018

Dalila: Elīna Garanča
Samson: Roberto Alagna
Veľkňaz Dagon: Carlos Álvarez
Abimélech: Sorin Coliban
Starý Hebrej: Dan Paul Dumitrescu
Vojnový posol Filištínov: Leonardo Navarro
Prvý Filištín: Jörg Schneider
Druhý Filištín: Marcus Pelz

Orchestrom a Zbor Wiener Staatsoper
Balet Wiener Staatsoper, Baletná akadémia Wiener Staatsoper

www.wiener-staatsoper.at

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár