Salome Richarda Straussa prichádza na javisko Opery SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Opera Slovenského národného divadla (SND) pripravila premiéru opery Richarda Straussa Salome. Túto hudobnú drámu v jednom dejstve podľa literárnej predlohy Oscara Wilda pripravila Opera SND pri príležitosti 150. výročia narodenia skladateľa.

Z histórie diela

Salome Richarda Straussa je operným prepisom biblického príbehu o Jánovi Krstiteľovi a nevlastnej dcére rozporuplného židovského panovníka. Operné dielo vzniklo na námet drámy írskeho spisovateľa Oscara Wilda. Operný prepis je oproti námetu Straussom zredukovaný a vypadli aj niektoré vedľajšie postavy.

Richard Straus (1864 - 1949)

Richard Straus
(1864 – 1949)

Opera vznikla v dobe začínajúceho politického chaosu, napätých medzinárodných vzťahov a priemyselnej revolúcie. Toto obdobe, v ktorom umenie nastavuje zrkadlo spoločnosti, je zároveň jedno z najbohatších a najmnohotvárnejších období svetového umenia. Príbeh Straussovej a Wildeovej Salome sa vzďaľuje biblickej predlohe a už jej svetová premiéra vyvolala, vzhľadom na jej kontroverznosť, veľký rozruch. Mnohé operné domy nechceli uviesť toto dielo a svetová premiéra Salome sa napokon uskutočnila v Drážďanskej dvornej opere 9. decembra 1905 v hudobnom naštudovaní Ernsta von Schucha a v réžii Wilyho Wirka. Premiéra, aj napriek škandálom okolo nej, ako aj odmietavého postoja divadiel a umelcov, bola úspešná a postupne o ňu prejavili záujem aj ostatné divadlá a zaradila sa do svetového operného repertoáru.

Operná Salome na Slovensku

Straussova Salome sa na Slovensku hrala len dvakrát a teraz prichádza v Opere SND jej tretie uvedenie (14. novembra 2014). Slovenská premiéra Salome sa konala 13. 2. 1930 na javisku Opery SND v hudobnom naštudovaní Karola Nedbala a v réžii Bohuša Vilíma. Táto premiéra nezaznamenala úspech a odohrali sa len tri predstavenia. Druhá operná Salome na Slovensku prišla na javisko Opery SND 21. mája 1976 – dirigent, Gerhard Auer, réžia Miroslav Fischer – predstavenie sa hralo 26 krát.

Premiéra Salome v Opere SND

Premiéra sa uskutoční v piatok 14. novembra 2014 v novej budove SND. Hlavnými tvorcami tretieho naštudovania Salome v SND sú hudobný riaditeľ Opery SND Friedrich Haider, ktorý sa podpísal pod hudobné naštudovanie, a režijne inscenáciu pripravil nemecký dramaturg a režisér Hans-Joachim Ruckhäberle, ktorý zároveň debutuje na javisku Opery SND. Obaja páni sa po prvýkrát stretli sa spoločnej práci pri tvorivom procese opery Salome v Lisabone a v Štrasburgu v roku 1994. Na základe tejto spolupráce pozval Friedrich Haider Hansa-Joachima Ruckhäberleho na zinscenovanie Salome do Bratislavy.

Scénu navrhli Uwe Kuckertz a Helmut Staubach, kostýmy Ngozi Unamba-Oparah. Choreografom inscenácie je Igor Holováč a dramaturgom Slavomír Jakubek.

V jednotlivých postavách tejto hudobnej drámy v jednom dejstve v nemeckom jazyku sa predstavia: Herodes – Jan Vacík, Herodias – Denisa Hamarová, Salome – Jolana Fogašová, Jochanaan – Anton Keremidtchiev, Pavol Remenár, Narraboth: – Tomáš Juhás, Páža – Denisa Šlepkovská, Katarína Flórová, Päť Židov – Ivan Rychlo, Martin Gyimesi, Róbert Remeselník, Martin Malachovský, Jozef Kundlák, Boris Prýgl, Dvaja Nazareťania – Tomáš Šelc, Jiří Zouhar, Boris Prýgl, Dvaja vojaci – Juraj Peter, Martin Mikuš, Kapadóčan – Daniel Hlásny, Otrok – Katarína Flórová.

Salome, Opera SND, foto: Jozef Barinka

Salome, Opera SND,
foto: Jozef Barinka

Jeden z najväčších géniov hudby, predstaviteľ neskorého romantizmu, nemecký skladateľ Richard Strauss vošiel do histórie opery ako kompozičný virtuóz dokonale ovládajúci hudobno-dramatické umenie, brilantne narábajúci s bohatou paletou postromantickej orchestrálnej výrazovosti a dôverne poznajúci krásu a tvárnosť ľudského hlasu. Zatiaľ čo jeho neskorá tvorba sa čoraz viac prikláňala k minulosti a rezignovala na avantgardné hľadačstvo, vo svojich prvých dvoch zrelých dielach, jednoaktovkách Salome a Elektra vstúpil na svetové operné javisko ako odvážny a názorovo vyhranený moderný tvorca posúvajúci výrazové prostriedky hudby a drámy k novým estetickým horizontom. Jeho operný prepis biblického príbehu o Jánovi Krstiteľovi a nevlastnej dcére rozporuplného židovského panovníka v plnej miere zrkadlí dusnú a dezilúziou presiaknutú atmosféru fin de siécle. Je zúfalým a dekadentne skriveným obrazom sveta, v akom lásku nahrádza egoizmus a materializmus vytláča duchovný rozmer na okraj spoločnosti.

Friedrich Haider

„Salome je jedno z najťažších diel, pre orchester aj pre sólistov je už na interpretačnej hranici. Je to už moja štvrtá produkcia tohto Straussovho titulu, napriek tomu to nie je jednoduché naštudovanie a inscenovanie. Straussova hudba je to najhlasnejšie, čo dnes existuje v opernej literatúre, je náročné zladiť hlasitosť orchestra so speváckymi výkonmi na javisku“ .

Hans-Joachim Ruckhäberle

„Je pravdou, že premiéra tejto opery bola v roku 1905, ale od tej doby sa toho až tak veľa nezmenilo, preto sme k tomuto dielu nepristupovali ako k historickému. Salome prekračuje hranice, ktoré oddeľujú vnútro od vonkajška, život od lásky a smrti. Je nekompromisná, hľadá naplnenie v láske, bojuje za to, aby smela milovať človeka, nie ideu.“

Salome, Opera SND, foto: Jozef Barinka

Salome, Opera SND,
foto: Jozef Barinka

Jolana Fogašová

,,Keď ma vedenie Opery SND oslovilo s ponukou stvárniť Salome, bol pre mňa rozhodujúci režijný zámer. Pán Ruckhäberle je nemecký režisér a po mojich viacerých skúsenostiach s nemeckými režisérmi som mala isté obavy, ako bude dielo vnímať. Moje obavy sa našťastie nepotvrdili. Po prvom stretnutí s pánom Ruckhäberlem , ktoré trvalo štyri hodiny, sme veľmi rýchlo našli spoločnú reč a ponuku SND som s radosťou prijala. Počas celého skúšobného procesu to bolo o vynikajúcej komunikácii a tvorivom procese, v ktorom sa skĺbili moje poznatky o Salome s pohľadom režiséra.

Salome je mladé atraktívne dievča, princezná, zvyknutá dostať v živote vždy všetko čo chce. Je očarujúca, nástojčivá, temperamentná, vzdorovitá. Silno poznamenaná krutosťou a hrubosťou prostredia v ktorom vyrastala. Podvedome hľadá únik ale v skutočnosti ani sama nevie kam…“

Salome, Opera SND, foto: Jozef Barinka

Salome, Opera SND,
foto: Jozef Barinka

Pavol Remenár

,,V opere Salome stvárňujem postavu Jochanana, teda biblickú postavu Jána Krstiteľa, ktorému dá sťať Salome hlavu. Herodes jej sľúbil čokoľvek ak mu zatancuje a ona si vyžiadala Jochananovu hlavu, pretože nedostala od Jochanana to čo chcela. Väčšinou sa Jochanan zobrazuje ako zviazaný, otrhaný, špinavý muž v okovách, ktorý kričí na všetkých okolo seba. Náš Jochanan má oblek a je čistý. Takéto stvárnenie má symbolizovať jeho vnútornú čistotu. S touto postavou som sa veľmi stotožnil, pretože som katolík a to čo hlásal a za čo zomrel mi nie je ľahostajné. Myslím si, že Salome je stále aktuálne dielo, a aj napriek tomu, že sa jej príbeh udial pred viac ako 2000 rokmi, stále sú medzi nami mnohé Salome a Herodovia, ale tých Jochananov je akosi málo. Dnešní ľudia strácajú záujem o ideály.“

Salome, Opera SND, foto: Jozef Barinka

Salome, Opera SND,
foto: Jozef Barinka

Richard Strauss: Salome
Opera SND
Premiéra: 14. novembra 2014

Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider
Dirigent: Friedrich Haider, Ondrej Olos
Réžia: Hans-Joachim Ruckhäberle
Scéna: Uwe Kuckertz, Helmut Staubach
Kostýmy: Ngozi Unamba-Oparah
Pohybová spolupráca: Igor Holováč

Herodes: Jan Vacík
Herodias: Denisa Hamarová
Salome: Jolana Fogašová
Jochanaan: Anton Keremidtchiev
Narraboth: Tomáš Juhás
Páža: Denisa Šlepkovská
Päť Židov: Róbert Remeselník, Martin Gyimesi,
Jozef Kundlák, Ivan Rychlo, Martin Malachovský
Dvaja Nazaretčania: Boris Prýgl, Jiří Zouhar
Dvaja vojaci: Martin Mikuš, Juraj Peter
Kapadóčan: Daniel Hlásny
Otrok: Katarína Flórová

www.snd.sk

Salome_WEB_final_Nove

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár