Salzburský festival 2022 novou Káťou Kabanovou spláca dlh Leošovi Janáčkovi

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V histórii najprestížnejšieho a najkomplexnejšieho svetového festivalu, ktorý sa v Mozartovom rodisku počas leta pravidelne odohráva od roku 1920 (je vlastne rovesníkom Slovenského národného divadla), nenachádzame operné diela Leoša Janáčka príliš často. V aktuálnom ročníku Salzburský festival po druhýkrát uviedol Káťu Kabanovú.

Ak možno trocha hovoriť o dlhu, je to na základe bilancie, ktorá hovorí, že novou Káťou Kabanovou ostávajú Salzburské festivalové hry stále pri počte štyroch opier Leoša Janáčka. Až do éry intendanta Gerarda Mortiera sa javisková tvorba moravského génia vôbec nehrala. Ako prvé zaznelo až po smrti skladateľa uvedené dielo Z mŕtveho domu (1992 v naštudovaní Claudia Abbada), po šiestich rokoch Káťa Kabanová, v roku 2001 Jenůfa a v 2011-tom Věc Makropulos. Káťa Kabanová sa tak stala prvým Janáčkovým titulom, ktorý sa na tamojšiu festivalovú pôdu vrátil opakovane.

J. Janáček: Káťa Kabanová, Salzburger Festspiele, 2022, Corinne Winters (Káťa Kabanová), zbor, foto: Monika Rittershaus / SF

Z troch javísk jednoliateho komplexu festivalových divadiel – Veľkého festivalového domu, Haus für Mozart a Felsenreitschule (názvy dvoch je lepšie ponechať v origináli) – sa vedenie rozhodlo situovať novú Káťu Kabanovú na tretie z nich. Je to veľmi špecifický priestor, ktorého štyridsať metrov široké javisko ma nemennú hĺbku. Tá je totiž limitovaná kamennou uzáverou s takmer stovkou arkád priamo v skalách. Pojme vyše 1400 divákov a vzhľadom na stupňovité divácke rady je pravdepodobne viditeľnosť dobrá z každého miesta.

Prečítajte si tiež:
Glosa na nedeľu. Storočný Salzburský festival nerezignoval, oslavuje redukčne, no o rok dlhšie

Druhú Káťu Kabanovú na Salzburskom festivale zverilo jeho vedenie do rúk českého dirigenta Jakuba Hrůšu, 41-ročného rodáka z Brna, ktorého kariéra prudko rastie v celosvetovom meradle. Je pochopiteľné, že k Janáčkovi má bytostne blízko, takže očakávanie odkrytia najtajomnejších nuáns partitúry bolo namieste. Keďže mal k dispozícii Viedenských filharmonikov, tak to bola práve hudobná podoba salzburskej inscenácie, ktorá išla predlohe priamo na dreň.

Išlo možno aj o zhodu koncepcie s inscenačným tímom, že orchester bude nielen kreslením duševných stavov hrdinov, pohnútok ich konania v extrémnych situáciách, ale aj vyžarovaním toku rieky, vo zvýšenej miere suplovať jej neprítomnosť na javisku. Ono to v partitúre aj tak je všetko napísané.

J. Janáček: Káťa Kabanová, Salzburger Festspiele, 2022, Jaroslav Březina (Tichon), Corinne Winters (Káťa Kabanová), Evelyn Herlitzius (Kabanicha), zbor, foto: Monika Rittershaus / SF
J. Janáček: Káťa Kabanová, Salzburger Festspiele, 2022, David Butt Philip (Boris Grigorjevič), Corinne Winters (Katěrina/Káťa), zbor, foto: Monika Rittershaus / SF

Hrůšovo naštudovanie ťažko slovami popísať, keďže zrkadlilo bezo zvyšku celé bohatstvo melodiky, rytmiky, farebnosti a unikátnej špecifickosti vyjadrenia slov, ktoré Janáček vo svojej zrelosti do diela vložil. Bolo nasýtené lyrikou i drámou, medzistupňami medzi nimi, orchester dokázal farbami maľovať prírodu, vyjadrovať melodický hudobný prúd v kontraste s exaktnou rytmikou, úzko nadviazanou na slovo a jeho výrazovú výpovednú hodnotu. Možno poznámočka, ktorá ide trocha na margo dirigenta, resp. jeho českých asistentov. V ženských sólových hlasoch (áno, viem že u nich je to ťažšie ako u mužov) by som si vedel predstaviť ešte väčší dôraz na artikuláciu.

Austrálčan, či skôr kozmopolita Barrie Kosky, do konca uplynulej sezóny veľmi úspešný intendant a šéfrežisér berlínskej Komische Oper, sa so svojimi spolupracovníkmi zhostil réžie. Je typom umelca analytika, ktorý kráča vlastnou cestou a na rozdiel od niektorých iných režisérov, dokáže rešpektovať rovnako hudbu aj slovo. So scénografom Rufusom Didwiszusom a kostýmovou výtvarníčkou Victoriou Behr (svetlá Franck Evin) prijali výzvu oživiť pomerne frekventované, no na tamojšej festivalovej pôde vzácne dielo, na netypickom (z hľadiska pomeru šírky a hĺbky, ako aj skalnatého prírodného horizontu) javisku Felsenreitschule.

J. Janáček: Káťa Kabanová, Salzburger Festspiele, 2022, Corinne Winters (Káťa Kabanová), zbor, foto: Monika Rittershaus / SF
J. Janáček: Káťa Kabanová, Salzburger Festspiele, 2022, Corinne Winters (Káťa Kabanová), David Butt Philip (Boris), zbor, foto: Monika Rittershaus / SF

Uzavreli arkády a vytvorili klaustrofóbny priestor, v ktorom sa odohráva rodinná a zároveň spoločenská tragédia. To, priznajme, zasa nie je nič objavné. Inakosť tejto Káte Kabanovej taktiež nespočíva v narušení archetypov, vyplývajúcich už z Ostrovského predlohy. Barrie Kosky je originálny v spôsobe, akým „klietku“, v ktorej sa odvíja príbeh ústrednej hrdinky zviditeľnil, ako po celej šírke zadnej časti javiska umiestnil chrbtom k dianiu otočenú masu štatistov, lepšie povedané figurín (spočiatku, nečítajúc bulletin, pôsobili ako živá masa), ktorým prisúdil viacero významov.

Boli nemými, beztvarými a odvrátenými svedkami udalostí v nezdravom prostredí. Nahrádzali steny domu, kde sa v izolácii, v obklopení slabošským (podľa Koskyho pravdepodobne aj impotentným) pijanským manželom a despotickou, ba až sadistickou Kabanichou, odvíja nešťastný príbeh terorizovanej mladej ženy, ktorej krátka nádej na mimomanželskú lásku rýchlo spľasne. Ľudská kulisa, ktorej rozmiestnenie sa počas krátkych premien za zatiahnutou oponou menilo, nahrádzala konkretizovanie prostredia a najmä zvýraznila jeho nepriechodnosť.

J. Janáček: Káťa Kabanová, Salzburger Festspiele, 2022, Corinne Winters (Káťa Kabanová), zbor, foto: Monika Rittershaus / SF
J. Janáček: Káťa Kabanová, Salzburger Festspiele, 2022, Corinne Winters (Káťa Kabanová), zbor, foto: Monika Rittershaus / SF

Zbor ponechali inscenátori za scénou a prisúdili mu aj ďalšiu funkciu, byť hlasom neviditeľnej, hoci mnohé ovplyvňujúcej rieky Volgy. Javisko malo v ľavej časti voľný priestor na rozohrávanie vzťahových akcií medzi mladými pármi (pôsobivá svetelná koncepcia), celkovo sa však postavy vynárali a strácali medzi stále prítomným nemým davom. Keďže hracia plocha je enormne široká, Kosky sa ju snažil oživiť možno až pričastým pobehovaním postáv a váľaním sa po zemi.

Zreteľný bol režisérov úmysel formovať charaktery. Z Káte a Varvary spraviť mladé dievčatá (k čomu vzhľad a herectvo sólistiek boli nápomocné, hoci Kátine hysterické črty boli preexponované), z mladistvo vyzerajúcej a elegantne oblečenej Kabanichy ľadové monštrum s palicou, z Dikoja mix grobiana a submisívneho psíčka (doslova tak sa v spodkoch zjaví a kotúľa po zemi – až príliš ilustratívny výjav) a presne vytvarovať aj trojicu tenorových postáv.

Kátina samovražda utopením sa v scénicky nenaznačenej rieke, vyriešená jej skokom do maličkého prepadliska na proscéniu, bola istým problémom finálovej scény. Možno by ešte emotívnejšie zapôsobili reakcie na vytiahnutie časti jej mokrého odevu, keby posledným slovám Kabanichy „Děkuji vám, děkuji vám dobří lidé za úslužnost!“ bolo niečo rozumieť. Ale diváci mali dvojjazyčné titulky.

J. Janáček: Káťa Kabanová, Salzburger Festspiele, 2022, Benjamin Hulett (Kudrjas), Jarmila Balážová (Varvara), foto: Monika Rittershaus / SF

Opera v troch dejstvách sa hrá bez prestávky. Cca sto minút plynie ako jeden celok, prerušený len prestavbovými pauzičkami. Zatiaľ čo pred prvým taktom hudby znie za úplnej tmy čvirikanie vtákov, v prvom predele počuť kostolné zvony a v druhom zúrenie búrky. Búrka, ako titul Ostravského drámy a zároveň reflexia pochodov v duši hlavnej hrdinky, však neostali len ako zvuková vložka, ale Káťa v poslednom dejstve ich odhalila aj hereckými prostriedkami. Celkovo ide o zaujímavú, určite nie tuctovú inscenáciu, kde však niektoré dejové momenty sa trocha strácajú na veľkej scéne a medzi davom vyše štyridsiatich štatistov, plus figurín.

V titulnej postave sa predstavila americká sopranistka Corrine Winters, pre operné divadlo 21. storočia komplexne vybavená umelkyňa, disponujúca technicky istým mladodramatickým sopránom tmavšej a  mäkkej farby. Hoci v ostatnom čase sa venuje Janáčkovi (príde aj na novembrový brniansky festival ako protagonistka ženevskej inscenácie), uprednostňuje legatové spievanie a keby jej artikulácia bola zreteľnejšia, bola by vzorovou Káťou.

J. Janáček: Káťa Kabanová, Salzburger Festspiele, 2022, Corinne Winters (Káťa Kabanová), Jarmila Balážová (Varvara), zbor, foto: Monika Rittershaus / SF

Jej ženskou spoluhráčkou bola Jarmila Balážová (Varvara), slovenská mezzosopranistka, obsadzovaná viac v českých operných domoch. Účinkovanie na prestížnom festivale bolo určite najväčším zlomom v jej ešte len sa rozbiehajúcej kariére. V spoločných scénach s Káťou boli dokonca timbrovo (i vizuálne) nie na prvý pohľad rozlíšiteľné, aj keď Balážová vlastní mezzosoprán. Jej hlas znel voľne, sviežo, herecky splnila Koskyho predstavu slobodomyseľnej ale súcitnej tínedžerky do bodky. Nemôžem si pomôcť, ale istú výhradu k zrozumiteľnosti spievaného slova musím adresovať aj jej.

Do tretice Kabanicha. Evelyn Herlitzius má za sebou skvostnú kariéru vysokodramatickej wagnerovskej a straussovskej sopranistky. Tieto typy hlasov sa nezriedka zvyknú neskôr chopiť charakterových úloh. Aj mezzosopránového odboru, keď Kabanicha je skôr kotvená v nižšej strednej polohe. Známa nemecká umelkyňa, hoci už za zenitom, má stále dostatok hlasovej sily i výrazového potenciálu, aby jej výstupy mali svoju váhu.

Výborných predstaviteľov dostali všetky mužské roly. Britský tenorista David Butt Philip (Boris) upútal kovovým leskom svojho dramatického tenora, znel vyrovnane a priebojne v každej polohe. Jaroslav Březina z pražského Národného divadla už v tejto sezóne v inscenácii Calixta Bieita na materskej scéne ukázal, že je naslovovzatým Tichonom. V preňho novom prostredí iba potvrdil, že jeho charakterový tenor s dostatočnou silou materiálu a adekvátnym výrazovým nasadením obstojí v svetovej konkurencii.

J. Janáček: Káťa Kabanová, Salzburger Festspiele, 2022, Jarmila Balážová (Varvara), Benjamin Hulett (Kudrjas), Jaroslav Březina (Tichon), Evelyn Herlitzius (Kabanicha), Jens Larsen (Dikoj), Corinne Winters (Káťa Kabanová), zbor, foto: Monika Rittershaus / SF

Anglický rodák Benjamin Hulett neostal Kudrjášovi nič dlžný tónovo, výrazovo ani typovo. Dlhoročný protagonista berlínskej Komische Oper Jens Larsen (Dikoj) bol po každej stránke markantným interpretom negatívneho charakteru postavy. Navštívená predposledná repríza zo série šiestich predstavení bola takmer vypredaná a publikum odmeňovalo účinkujúcich (najväčšmi dirigenta Jakuba Hrůšu a Corinne Winters ako Káťu) silným potleskom.

Od roku 2000, keď sa začali moje viac-menej pravidelné návštevy Salzburského festivalu, mal som možnosť zažiť na predstaveniach zo slovenských umelkýň a umelcov Ľubicu Orgonášovú (Elettra v Idomeneovi), Ľubicu Vargicovú (Olympia v Hoffmannových poviedkach), Adrianu Kučerovú (Serpetta v Záhradníčke z lásky) a Pavla Bršlíka (Maliar a Černoch v Lulu). Som rád, že k nim pribudla mladá Jarmila Balážová. A čo sa na festivale zmenilo? Azda len „dress code“. Pred dvoma desaťročiami bolo nemysliteľné, aby pánom chýbala minimálne kravata, dnes sa chodí pokojne v košeli a džínsach. Z dámskej módy stretneme najširšiu možnú paletu šiat. Len typický „Dirndl“ akoby sa strácal. Ale ak by bola pauza, isto by sa našiel. No nie o móde som chcel podať správu.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy predstavenia 26. 8. 2022

L. Janáček: Káťa Kabanová
Salzburský festival 2022
Felsenreitschule, 26.augusta 2022 

Dirigent: Jakub Hrůša
Réžia: Barrie Kosky
Scéna: Rufus Didwiszus
Kostýmy: Victoria Behr
Svetlá: Franck Evin
Dramaturgia: Christian Arseni

Savël Prokofjevic Dikój: Jens Larsen
Boris Grigorjevič: David Butt Philip
Marfa Ignatěvna Kabanová (Kabanicha): Evelyn Herlitzius
Tichon Ivanyč Kabanov: Jaroslav Březina
Káťa (Kateřina): Corinne Winters
Váňa Kudrjaš: Benjamin Hulett
Varvara: Jarmila Balážová
Kuligin: Michael Mofidian
Glaša: Nicole Chirka
Fekluša: Ann-Kathrin Niemczyk

Concert Association of the Vienna State Opera Chorus, Vienna Philharmonic

www.salzburgerfestspiele.at

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár