Samozrejmosť sa stala luxusom

Sobota ráno začala ako obyčajne, čítaním správ v printových i elektronických médiách viacerých krajín. Titulkám vládnu informácie o našom novom nepriateľovi, ktorého nevidíme, nepočujeme, ale má nás v hrsti a vyzýva nás k zodpovednému jednaniu. O koronavíruse, ktorý sa rozprestrel nad jarnými trávnikmi, nad prvými žltými narcisami a modrými krokusami, nad pukmi zlatého dážďa.

Nevdojak mi napadá Čapkova hra Biela nemoc a dávna košická inscenácia rovnomennej opery Tibora Andrašovana. V inscenácii mali speváci obavy infikovania sa nemocou cez podanie rúk…

Nedávny telefonát so známou z Milána, ktorá rozprávala o absolútnom vyľudnení mesta a v podstate o zákaze vychádzať z domu, sa nám zdal nepredstaviteľný… Dnes sme ale všetci v Európe takmer na tom istom bode ako je Taliansko. Ak dnes ešte nie, tak zajtra alebo pozajtra určite.

Spočiatku ma ohromilo vlastne iba prerušenie predstavení v slávnej La Scale. Medzičasom sa stali luxusom veci, ktoré sme do tejto kategórie sami možno nikdy nezaradili. Boli samozrejmosťou a ich momentálnu nedostupnosť berieme len ťažko ako smutnú realitu. Realitu, ktorú sme ešte nikdy nemuseli pocítiť. Ale dnes žijeme so zavretými divadlami, operami, koncertnými sieňami, odrieknutý je festival humoru, dlhá noc divadiel, školy sú bez žiakov, zavreté sú univerzity, knižnice, predpredaje vstupeniek… Ako dom z karát sa pred nami zosypali kultúrne podujatia patriace k našej každodennej potrebe.

Prečítajte si tiež:
• Slovenské operné divadlá a hudobné inštitúcie sú kvôli koronavírusu dočasne zatvorené
• Koronavírus postupne zatvára kultúrne inštitúcie naprieč celým svetom

Ponuka digitálnych koncertov je čoraz väčšia. Špičkové svetoznáme orchestre či operné domy hrajú buď v prázdnych sieňach alebo ponúkajú archívne snímky. A my to vďačne na menších či pohodlnejších obrazovkách a v rôznej zvukovej kvalite sledujeme. Vynaliezaví hudobníci pozývajú na komorné koncerty živej hudby. Pravda iba v tom prípade, ak kapacita ich privátnych miestností neprevyšuje množstvo povolených 10 či 30 ľudí… Dokonca klavirista Igor Levit organizuje pre svoje publikum, na ktoré sa teší, koncerty z „obývačky“ cez Twitter!

Odrazu zisťujeme, že luxus nie sú šperky, ale tá najprirodzenejšia možnosť ísť večer do opery či na koncert.

Víkendová lekcia tlače mi tisla slzy do očí… Drážďanská filharmónia a Drážďanské hudobné slávnosti ponúkajú na mesiac apríl a máj celú zbierku zaujímavých koncertov, z ktorých väčšina pravdepodobne nebude – ide napríklad o plánované uvedenie Fidelia alebo Bachove Matúšové pašie, či koncerty New York Philharmonic s klaviristom Trifonovom, Mníchovskej filharmónie s Barbarou Hannigan alebo Academy of St Martin in the Fields s Murrayom Perahiaom…

Prečítajte si tiež:
Viedeň, Mníchov, Berlín či New York sprístupňujú svoje operné produkcie a koncerty klasickej hudby cez internet

Ani jedinečný hudobný pár – sopranistka Renée Fleming a klavirista Jevgenij Kissin – nemajú možnosť o pár dní vystúpiť so svojím piesňovým večerom v ideálnej koncertnej sieni drážďanského Paláca kultúry. Ich vypredané turné, ktoré malo odštartovať 12. marca vo veľkej sieni Musikvereinu vo Viedni, sa ani nezačalo.

Všetky marcové koncerty sú všade definitívne odrieknuté, brány hudobných stánkov (niektoré profylakticky do konca apríla) zatvorené. Divadlá a festivaly menia programy aktuálnej sezóny. Poslucháč je odrezaný od luxusného tovaru. A to, čo je pre poslucháča luxusom, to je pre umelca – v našich kruhoch hudobníka nie zriedka na voľnej nohe – existenčnou záležitosťou. Situácia, ktorá nastala azda prvýkrát v hudobnej histórii sa týka nás všetkých, postihla nás globálne.

Večer 14. marca sme sa asi mnohí stretli virtuálne pri televízii. Vysielač 3sat ponúkal záznam zo Salzburger Festspiele 2019. Šlo o historický koncert! Niekdajší dlhoročný šéfdirigent Royal Concertgebouw-Orchestra v Amsterdame a Royal Opera House v Londýne, 90-ročný dirigent Bernard Haiting, dirigoval poslednýkrát Wiener Philharmoniker.

Veľkolepo, pritom s pokorou velikána, viedol na rozlúčku toto špičkové teleso viac než stýkrát. Sotva na nohách stojaci maestro nechal aj cez televíznu obrazovku presiaknuť veľkosť svojho ducha a silu svojho umenia. Bolo tiež cítiť jeho vďačnosť priaznivému osudu, ktorý mu dovolil s klaviristom Emanuelom Axom stvárniť Beethovenov 4. klavírny koncert a Brucknerovu 7. symfóniu. V našej momentálnej situácii, napriek tomu, že sme odrezaní od živej hudby, to bol večer zo Salzburgu naplnený skutočným luxusom.

Autor: Agata Schindler