Schubertova Labutia pieseň a René Pape otvorili Drážďanské hudobné slávnosti

Keď koncom februára toho roku vyšiel nový informačný magazín 42. Drážďanských hudobných slávností predstavujúci ich program, zdal sa ich priebeh ďalekou budúcnosťou. Už ich lektúra však nechala tušiť, že sa chystá znova veľkolepý sviatok hudby. Medzičasom jeho slávnostný otvárací koncert, ktorý sa uskutočnil 16. mája 2019, dal do pohybu množstvo avizovaných koncertov a hudobnojaviskových predstavení, ktoré sú rozložené do rôznych tradičných i menej tradičných koncertných priestorov mesta.

V Drážďanoch sa uskutočňuje opäť festival hudby znejúcej na každom rohu ba i kroku. Od 16. mája do 10. júna 2019 prebehne v tomto meste na 22 rôznych miestach 56 festivalových podujatí za účinkovania 1500 hudobníkov. Koľko inšpirácie, dramaturgickej nápaditosti a napokon organizačnej pohotovosti patrí k takémuto projektu? Je to umelecký kolos, z ktorého si je možné priehrštím vyberať a ktorý uspokojí konzumenta z každej oblasti – od klasického klavírneho recitálu, cez špičkové svetové orchestre, vyberaných sólistov, famóznych dirigentov až po záverečné podujatie s megahviezdou, britským gitaristom Ericom Claptonom a jeho skupinou.

Aj miesta konania koncertov – od v roku 2017 otvorenej novej koncertnej sieni v Paláci kultúry, cez chrámy ako Frauenkirche a Annenkirche, Semeperovu operu, paláce či zámky až po open air podujatia s jedinečnými barokovými historickými kulisami, to všetko bude umocňovať dušu festivalu.

Už len listovanie v spomínanom informačnom magazíne bolo vzrušujúce. Vynasnažím sa vypichnúť to, čo by malo v priebehu vyše troch týždňov patriť k festivalovým vrcholom. Tento hudobný maratón ich bude mať viacero, sú prepojené názvom Vízie.

Jednou z vízií chce dramaturgia upozorniť na 100. výročie založenia revolučného obdobia myšlienok a estetiky predovšetkým architektonického Bauhausu, ktorým sa inšpirovali aj skladatelia či tanečníci. Patril k nim aj vznik nového, z línií geometrie vychádzajúceho baletu. Do programu festivalu je zaradené uvedenie rekonštrukcie predstavenia Oskara Schlemmera Das Triadische Ballett z roku 1922. Názov baletu vychádza z myšlienky jednoty tanca, výtvarného umenia a hudby.

Schlemmer si svojho času vystačil s hudbou Händla, Galuppiho, Mozarta a Debussyho. Až v roku 1977 vznikla na objednávku pôvodná baletná hudba Hansa-Joachima Hesposa. Pražák Ivan Liška, niekdajší prvý sólista Hamburgského baletu pod Johnom Neumeierom, naštudoval v roku 2014 s bavorským Junior Ballett München rekonštrukciu pôvodnej Schlemmerovej choreografie s Hesposovou hudbou. V tejto podobe beží táto legendárna inscenácia dodnes, tri avizované festivalové predstavenia v Drážďanoch patrili k obratom vypredaným podujatiam.

Aj Musorgského Obrázky z výstavy interpretované klaviristom Nikolajom Tokarevom zavedú poslucháča tam, kde to nie je každodenné, kde sa dá zvuk vidieť, farba počuť a kde sa skladateľ stretne s maliarom Kandinskym na videoprojekcii tak, ako tomu bolo na premiére v roku 1928 v divadle Bauhausu, v meste Dessau. Ku koncertu bude patriť aj prehliadka výstavy Kandinsky und Klee am Bauhaus. Jej návšteva je naplánovaná hodinu pred koncertom v dejisku podujatia, v múzeu a galérii nových majstrov, v priestoroch avantgardného umenia, v Albertinum.

Ďalším magnetom publika bude určite siahnutie dramaturgie po mladých dámach pohybujúcich sa v najvyšších umeleckých sférach. Rok po úspechu ako speváčka sa do Drážďan vráti Kanaďanka Barbara Hannigan, dnes predovšetkým v hudobných kruhoch známa ako mimoriadna sopranistka, podieľajúca sa na rôznych vokálnych albumoch. Tentokrát príde na festival v úlohe dirigentky. V jej naštudovaní zaznie koncertné uvedenie Stravinského opery The Rake’s Progress. V roku 1951 v Benátkach, v Teatro La Fenice, premiérované dielo, zverila členom ňou založeného programu Equilibrium, v ktorom podporuje všestranný vývoj mladých spevákov a pomáha prekonať všeobecné problémy na začiatku kariéry.

Tiež dve mladé dámy, z Litvy pochádzajúca šéfdirigenta City of Birmingham Symphony Orchestra Mirga Gražinytė-Tyla a z Číny pochádzajúca výnimočná klaviristka Yuja Wang, mali patriť spolu s orchesterom k absolútnym vrcholom festivalu. Na ich koncerte mali zaznieť diela Ligetiho, Prokofjeva a Brahmsa. Ochorenie Wangovej zmenilo čiastočne program. Namiesto nej sa však podarilo bleskovo angažovať tiež výnimočnú, z Moldavska pochádzajúcu všestrannú huslistku Patriciu Kopačinskú, v podaní ktorej mal zaznieť Čajkovského Husľový koncert.

Deň pred koncertom z vážnych dôvodov odriekla aj Kopačisnkaja a tak doslova pár hodín pred koncertom zaskočil z Kalifornie pochádzajúci klavirista a skladateľ Kit Armstrong, ktorý bol práve v Nemecku. Patrí k výnimočným klaviristom našej doby a v jeho interpretácii odznel mimoriadne poeticky poňatý Schumannov Klavírny koncert.

Okrem City of Birmingham Symphony Orchestra si budú kľučku v novej, naďalej akusticky mimoriadne vysoko cenenej koncertnej sieni, aj ďalšie významné zahraničné orchestre. Wiener Philharmoniker, Staatskapelle Berlin, Orchestra dell’Accademia Nazionale di Santa Cecilia či Orchester Mariinského divadla pricestujú s top dirigentmi ako sú Daniel Barenboim, Sir Antonio Pappano, Tugan Sokiev (šéf Moskovského Veľkého divadla) či Valery Gergiev.

Gergiev upozorní so svojím domovským orchestrom zo Sankt Peterburgu na drážďanský festival aj v Berlínskom Konzerthause, kde sa predstaví v Šostakovičovom violončelovom koncerte so sólistom violončelistom Janom Voglerom, intendantom Drážďanských hudobných slávností. Okrem Voglera a už spomenutej huslistky Kopačinskej je tých inštrumentálnych sólistov klasickej sféry svetovej triedy viac.

Celá plejáda klaviristov pokračuje menami Hélène Grimaud, Jan Lisiecki či Yefim Bronfman. Zo sláčikárov spomeňme nasledovných: práve po Európe sa na turné pohybujúca Anne-Sophie Mutter (s Kammerorchester Wien-Berlin), ktorá sa nedávno predstavila aj v Bratislave, Joshua Bell (s Camerata Salzburg), huslistka Lisa Batiashvili či americký čelista Yo-Yo-Ma. Celkový obraz dopĺňajú rôzne komorné súbory, koncerty s aktuálnymi politickými a spoločenskými témami a jazzové podujatia.

Naprostou originalitou bude nepochybne premiéra koncertu pre violončelo od troch skladateľov rôznych krajín a troch rôznych generácií komponovaného pre Jana Voglera. Skladateľmi diela sú Američan Nico Muhly, Nemec Sven Helbig a Číňan Zhou Long. Niečím výnimočným bude i projekt Hommage an Syrien gambistu a dirigenta Jordi Savalla. Savall a jeho súbor pripomenú bohatú kultúrnu históriu Sýrie, krajiny už roky ničenej vojnou, hľadajúcej ukľudnenie a mier. Tieto projekty sú súčasne vizitkou festivalu: nie len myšlienkovou vízou po porozumení medzi národmi, ale i skutočne realizovanou spoluprácou umelcov krížom cez celú zemeguľu.

K hudobným slávnostiam patria aj sprievodné akcie ako je napríklad Festspiel-Lounge, kde môže publikum pri nápojoch a dobrej kuchyni každý večer po koncertoch stretnúť v rozhovoroch umelcov. Zvláštne podujatia kontaktu publika s hudobníkmi núkajú usporiadatelia po jazzovych koncertoch. Navyše existuje aj možnosť zúčastniť sa podujatia od skúšky na koncert až po stretnutie a diskusie s umelcami po ukončení podujatia. Každoročne udeľovanú cenu hudobných slávností – Glashütte Original Musik-Festspiel-Preis – si tohoto roku odnesie americký charizmatický huslista a dirigent Joshua Bell za jeho mnohostanné aktivity ako umelec a pedagóg.

René Pape na otváracom koncerte

16. mája boli 42. Drážďanské hudobné slávnosti otvorené. Ich prvý koncert zaznel v Paláci kultúry, live ho bolo možné sledovať aj prostredníctvom internetu na ARTE Concert. Otvorenia sa zhostil vlastný, k festivalu patriaci festivalový orchester, Dresdner Festspielorchester, s jeho šéfdirigentom, Britom, Ivorom Boltonom. Sólistom slávnostného večera bola superhviezda, basista René Pape, ktorý si nedávno vo Viedni prevzal titul Kammersänger. Intendant festivalu si v roku 2012, kedy založil Drážďanský festivalový orchester, splnil želanie, mať počas festivalu po ruke „svoj“ orchester. Navyše taký, ktorý historickou povahou svojich nástrojov hľadá i pôvodný originálny zvuk – a to nie iba obdobia baroka.

V orchestri sedia špecialisti najrenomovanejších orchestrov pre historickú hudbu Európy a v Drážďanoch sa vydávajú na cestu hľadania originálneho zvuku tých diel, ktoré práve hrajú. Na svete sú medzičasom prvé nahrávky orchestra interpretované na originálnych nástrojoch. Patrí k nim i nahrávka Schumannovho Violončelového koncertu so sólistom Voglerom, ako i Schumannovej 2. symfónie. Dirigent Bolton, ktorý je súčasne hudobným riaditeľom opery v Madride a šéfdirigentom Symfonického orchestra Basel, je obdarený obdivuhodnou schopnosťou vyhmatnúť z partitúry hudobnú podstatu a preniesť ju na orchestrálnych hráčov, ktorí disponujú schopnosťou interpretovať rôzne štýly.

Tohoto roku šlo na otváracom koncerte výlučne o priblíženie sa k ideálnemu zvuku romantizmu. Okrem predohry k Weberovej opere Euryanthe zaznela do rojčivého dobového romantického šatu zaodiata Schumannova Jarná symfónia. Schumannovi venuje orchester zvláštnu pozornosť nakoľko tento skladateľ sám v Drážďanoch žil a tvoril, jeho interpretácia tohoto diela vyslúžila nekonečné záverečné ovácie. Mimoriadna úloha nastala pre dirigenta a orchester na pódiu ale v momente, keď sa premenili na orchestrálneho sprevádzača piesní Franza Schuberta.

V spracovaní pre orchester a hlboký hlas skladateľom Stuchaschom Dymom sa zo Schubertovej Labutej piesne, z jeho piesňového cyklu Schwanensee, koncertnou sieňou rozoznela quasi absolútna novinka. Vo vybraných piesňach na Heineho texty – Ihr Bild, Das Fischermädchen, Die Stadt, Am Meer, Der Doppelgänger a Der Atlas sa stal orchester decentne farebným a dynamickým „rozprávačom“, na ktorého popredí sa vynímal mnohofarebný, tvárny, ale absolútne, akoby iba pre tieto piesne stvorený introvertný bas svetovej kapacity, Drážďančana René Papeho.

Spracovanie Schuberta pre hlboký hlas a orchester predstavilo uvedený výber romantických piesňových skvostov pri zachovaní všetkej ich intimity a krehkosti. Ale basista bol tým článkom ich interpretácie, ktorým ich ponoril do dych zatajujúcej ponurej atmosféry. René Pape svoju osobu z pódia takmer vyčlenil a až k neviditeľnosti splynul s hudbou tak, že pred orchestrom stál iba Schubert a jeho sugestívna hudba. Myslím tu hlavne na pieseň Doppelgänger (Dvojník), nabitú tajomstvom, či tušením blížiacej sa smrti.

Do hĺbky srdca zasiahnuté publikum si vyžiadalo prídavok. René Pape, dirigent Ivor Bolton a Festivalový orchester otvorili festival tak kvalitne a latku vrcholného zážitku nastavili tak vysoko, že všetky očakávané koncerty budú musieť – každý pre seba – obhájiť tú zvláštnu silu mnohostranného spektra zvukov, nálad, expresií a citov. Kocky sú hodené. O ich oživenie, o množstvo dobrej hudby, o vízie v pravom slova zmysle, sa postarajú v Drážďanoch do 10. júna vyššie spomínaní – a ďalší – špičkoví poslovia hudby.

Autor: Agata Schindler

písané z koncertu 16. 5. 2019

www.musikfestspiele.com

článok aktualizovaný 18. 5. 2019 o 10:30

video